Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/355/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109200003 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109200003.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnémuK. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX, XXX XX C. C., štátny občan Slovenskej republiky, zast. opatrovníčkou Evou Pivarčovou, pracovníčkou Okresného súdu Zvolen pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.219,54 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 15, 031 01 Liptovský Mikuláš pod sp. zn. EX 1503/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. októbra 2011, č. k. 2Er/1/2009-82 v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. októbra 2011, č. k. 2Er/1/2009-82 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom pod sp. zn. RK-600/07 dňa 05.09.2007. Okresný súd poverením č. 5601 045275* zo dňa 10.02.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1503/08. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. X uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 28.09.2006. V článku 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru si zmluvné strany riešenie sporov a rozhodcovskú doložku. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného zo zmluvy vystavil povinný dňa 25.09.2006 vlastnú blankozmenku. Obsah a podmienky vyplnenia blankozmenky boli dohodnuté v zmluvných dojednaniach. Uviedol, že právny rámec uplatneného nároku sa odvíja z obsahu predmetnej zmluvy o úvere ako celku v celom jej kontexte, a nielen jej určitej časti (konkrétne ohľadom zabezpečenia poskytnutého úveru blankozmenkou). Zmenkový právny vzťah je v tomto prípade akcesorický právny vzťah, ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah. Preskúmanie spôsobilosti exekučného titulu potom spočíva v preskúmaní právneho dôvodu vzniku záväzku. Okresný súd s odkazom na ustanovenie § 103 ods. 1 zákona 93/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) a ustanovenie § 57 ods. 1, písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) ex offo skúmal, či sú splnené predpoklady vedenia exekúcie. Poukázal na to, že exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej, v opačnom prípade, ak bola nariadená podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu i bez návrhu zastavená. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996. Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom na základe zmluvy o revolvingovom úvere, je právnym vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom vzhľadom na povahu zmluvných strán a obsah zmluvného záväzku, a preto aplikoval na predmetný právny vzťah normy spotrebiteľského práva, predovšetkým § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej Občiansky zákonník), ktorých použitie nie je prekážkou dohody zmluvných strán o aplikácii Obchodného zákonníka. Súd prihliadol na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. V čl. 6 ods. 1 nastoľuje požiadavku, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa cit. Smernice nekalé podmienky upravené v čl. 2, písm. a) a čl. 3 bod 1 a 3 sú tie, ktoré neboli individuálne dojednané, ak napriek požiadavke dôvery spôsobia značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa Prílohy k nej, bod 1 písm. q) patrí medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa konštatoval, že spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha o vyrovnanie faktickej nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá je postavená na princípe obmedzenia zmluvnej autonómie. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009, ktorý vyslovil, že ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch je subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa). V posudzovanej veci súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými zmluvnými podmienkami. Mohol len zmluvu odmietnuť alebo prijať ako celok, vrátane rozhodcovskej doložky. To je pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul prostredníctvom vopred určeného rozhodcovského súdu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Poukázal ďalej na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaviedla písmeno r) v znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd rozhodcovský rozsudok za nulitný právny akt a z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu v zmysle § 57 ods. 1 psím. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Oprávnený uviedol, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci exekučný súd potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo pritom k žiadnej pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva, pričom zmena postoja súdu nebola v uznesení náležite zdôvodnená. Oprávnený ďalej tvrdil, že zo znenia článku 18 ods. 18.1 zmluvy vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť veriteľ ako dodávateľ, ale aj dlžník sa môže rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Dohoda podľa oprávneného neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, ktoré z nej medzi zmluvnými stranami vzniknú, ale rozhodcovská doložka je dohodnutá len alternatívne. Nevyžaduje sa teda od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu. Z uvedených dôvodov považoval za nesprávny poukaz súdu prvého stupňa na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ako aj na písím. q) Prílohy č. 1 Smernice č. 93/13/EHS. Mal za to, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že rozhodcovská doložka nemôže byť neplatná ako celok len pre to, že obsahuje ustanovenia, ktoré v rámci nej vyžadujú riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Neplatnou môže byť len takéto ustanovenie v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je jej cieľom umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Zároveň uvádza, že uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený odmietol tvrdenie okresného súdu týkajúce sa objektívnosti rozhodcovského procesu. Pokiaľ súd chcel takéto závery vysloviť mal sa dôsledne oboznámiť s celým rozhodcovským konaním a tiež s rozhodnutiami Súdneho dvora EU, najmä vo veci vo veci C-40/08 Asturcom a uviesť v uznesení konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy odôvodňujúci takýto záver. Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu v Žiline sp. zn. 14C/166/2008 - 82 zo dňa 26.05.2009, ktorý konal o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu tvrdeného porušenia rovnosti účastníkov konania a neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá vec bola rovnaká ako v prípade tohto exekučného konania, pričom súd v uvedenej veci nehodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatnú. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemá podľa odvolateľa oporu ani v judikatúre Súdneho dvora EÚ. Oprávnený ďalej namietal, že súd prvého stupňa prekročil rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu, ktorý je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom, a materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie okrem presného označenia oprávneného a povinného obsahuje určitý výrok) a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi (v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní je obmedzený rozsah preskúmavacej právomoci súdu výlučne na plnenie, vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako objektívne možné, nedovolené, či v rozpore s dobrými mravmi, nevyplýva však z tohto ustanovenia, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo). Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicacion, ktoré sa týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. V rozhodnutí exekučného súdu absentuje skutočnosť, ako je zhodnotenie faktu nepodania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie na posudzovanie dôvodov uvedených v cit. ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Postup exekučného súdu v tejto veci nemá podľa oprávneného oporu v zákone a je aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s právom EÚ. Zdôraznenie nevyužitia procesnej možnosti podania návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku považoval oprávnený v kontexte rozhodnutia vo veci Asturcom za kľúčové. Zdôraznil, že z platných právnych predpisov vyplýva skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil, a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekučný titul - rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom sp. zn. RK-600/07- EK, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 114.780,- Sk spolu so 6% úrokom ročne od 17.07.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 383,- Sk a nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 1.500,- Sk a na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.12.2008, ktorým oprávnený požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie, vydal dňa 10.02.2009 Okresný súd v Banskej Bystrici pre súdneho exekútora poverenie pod č. 5601 045275** na vykonanie exekúcie vykonateľného rozhodnutia rozhodcu Mgr. Erika Končoka sp. zn. RK-600/07-EK na vymoženie vyššie uvedenej sumy vrátane trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá dňa 28.09.2006 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a teda aj spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvého stupňa preto postupoval správne a v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky, ako aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V článku 18 Zmluvných dojednaní, ktoré sú prílohou Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 28.09.2006 je dohodnuté Riešenie sporov - rozhodcovská doložka tak, že v zmysle článku 18.1 budú všetky spory riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 16.2 zmluvy, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi. Článok 18.2 obsahuje samotnú „rozhodcovskú doložku“. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 28.09.2006 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial s.a. cieľ článku 6 smernice (93/13 ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku 18.2 Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 28.09.2006 je potrebné považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom je uvedená ako súčasť zmluvných dojednaní, takže spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane zmluvných dojednaní. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, keďže v danom prípade exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.