Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/449/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109201543 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109201543.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s. r. o., Mliekarenská 10, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, R. F. XX, XXX XX L., proti povinnej: C. J., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XX, XXX XX H., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 104,36 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. EX XX/XX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/68/2009 - 18 zo dňa 08. marca 2011 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/68/2009 - 18 zo dňa 08. marca 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/68/2009 - 18 zo dňa 08. marca 2011 zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom pod sp. zn. EX XX/XX a zároveň zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 91,87 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, rozhodcom so sídlom F. 9, 821 08 L. sp. zn. UD-XXX/XX-U. zo dňa XX. S. XXXX bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa XX. S. XXXX medzi povinnou a oprávneným za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a ako taká nesmie obsahovať neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku, ktorej znenie, tak ako je uvedené v bode 9 uzatvorenej Dohody o uznaní dlhu, citoval, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné podľa exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvný dojednaniam uzatvorenej dohody, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenie cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách, s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2004, ktorý novelizoval Občiansky zákonník, vyvodil exekučný súd po preskúmaní veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci sa neprijateľná doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, teda boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZRK“). Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolateľ poukázal na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Exekučný súd vydal dňa 05. februára 2009 poverenie na vykonanie exekúcie, čím potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Napadnutým uznesením exekučný súd exekúciu zastavil, pričom však nedošlo k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva, pričom zmena postoja súdu nie je náležite zdôvodnená. Odvolateľ poukázal na znenie článku 9 ods. 9.1 zmluvy, ktorý citoval, z ktorého vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov a nezrovnalostí medzi zmluvnými stranami. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ takto dojednané ustanovenie zmluvy pripúšťa, keďže horeuvedený článok zmluvy nevyžaduje riešenie sporov zo zmluvy výlučne rozhodcovským konaním. Z obsahu zmluvy je podľa oprávneného zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Tvrdenie okresného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky preto neobstojí tak z hľadiska komunitárnej úpravy, ale ani z hľadiska úmyslu zákonodarcu, a ani vzhľadom na znenie zákona. Odvolateľ tiež uviedol, že rozhodcovská doložka je v súlade s Prílohou č. 1 k smernici 93/13/EHS písm. q), ktoré hovorí o podmienke zmluvy a nie o rozhodcovskej doložke, pričom poukázal poukázal na znenie rôznych jazykových verzií tohto ustanovena cit. prílohy. Podľa odvolateľa, exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. ods. 2 Ústavy SR. Pritom tiež podporne poukázal na rozsudok Okresného súdu v B.. k. 14C/166/2008-82 zo dňa 26. mája 2009. Odvolateľ tiež uviedol, že podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZRK rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) je daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a v súlade s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie (t.j. konanie vo veci samej), ktoré je dané § 35 ZRK, ust. § 51 ods. 3 ZRK k ust. § 159 ods. 3 O.s.p., § 40 ods. 1 ZRK v znení do 30.06.2009 a v znení po 01.07.2009 a oddelením konania vo veci samej a exekučného konania. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil v celom rozsahu. Súčasne si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 91,48 Eur vrátane DPH z titulu vzniknutých trov právneho zastúpenia splnomocnenou zástupkyňou. Povinná a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1, písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručený súdnemu exekútorovi dňa 28. januára 2009 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 1 104,36 Eur (33 269,97 Sk) spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 616,87 Eur (48 709,97 Sk) od 01. septembra 2007 do 12. decembra 2007, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 424,68 Eur (42 919,97 Sk) od 13. decembra 2007 do 30. januára 2008, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 264,52 Eur (38 094,97 Sk) od 31. januára 2008 do 14. februára 2008, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 232,49 Eur (37 129,97 Sk) od 15. februára 2008 do 17. marca 2008, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 200,46 Eur (36 164,97 Sk) od 18. marca 2008 do 21. apríla 2008, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 168,42 Eur (35 199,97 Sk) od 22. apríla 2008 do 26. mája 2008, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 136,39 Eur (34 234,97 Sk) od 27. mája 2008 do 22. júna 2008, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 104,36 Eur (33 269,97 Sk) od 23. júna 2008 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 5,38 Eur (162,- Sk), trov predchádzajúceho konania vo výške 33,19 Eur (1 000,- Sk) a súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie 16,60 Eur (500,- Sk) na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Erikom Končokom pod sp. zn. UD-XXX/XX-U. zo dňa XX. S. XXXX, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 29. novembra 2007 a vykonateľnosti 04. decembra 2007. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka vznikla z Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa XX. E. XXXX. Táto dohoda obsahuje v bode 9 rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa v bode 9.1 zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Dohody spočíva na žalobcovi. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Ako prvý z dôvodov odvolania odvolateľ uviedol pochybnosť o zákonnosti postupu exekučného súdu, jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť, ktorá mala byť spôsobená tým, že exekučný súd v tejto veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 05. februára 2009 a bez toho, že by došlo k zmene podmienok, následne exekúciu zastavil. Podľa odvolateľa argumentácia, že súd je takto oprávnený postupovať kedykoľvek v priebehu konania, nezbavuje súd povinnosti zdôvodniť svoje odlišné stanovisko. K tomuto dôvodu odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Akonáhle zistí, že tomu tak nie je, je povinný na to adekvátne procesne zareagovať. Takýto postup je plne v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorý už v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk pod č. R58/1997 (rozsudok sp. zn. 3Cdo 164/1996 z 27. januára 1997) uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Exekučný súd v súlade s ust. § 167 a § 157 O.s.p. svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil argumentáciou, ktorá zodpovedá výroku o zastavení konania. Zmätočnosť rozhodnutia nemôže preto spôsobiť skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené dôvody, pre ktoré súd pochybil, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko sa netýka výroku odôvodňovaného rozhodnutia. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúma, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým skúma, či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúma, či došlo k prechodu práva alebo povinnosti na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolateľa, podľa ktorých mu bolo odňaté Ústavou a Dohovorom garantované právo na spravodlivé súdne konanie tým, že súd preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom, nie je právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania a to, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, a to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v dohode o uznaní dlhu je neprimeranou podmienkou, je správny. Táto dohoda je v časti dohody o platení záväzku v splátkach zmenou v obsahu zmluvy uzatvorenej medzi povinnou a právnym predchodcom oprávneného, od ktorého oprávnený nadobudol pohľadávku na základe postúpenia. Súčasne s touto dohodou o uznaní dlhu strany uzatvorili rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky. Z týchto skutočností nevyplývajú skutkové závery, ku ktorým dospel exekučný súd, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva vo forme doložky dojednaná ako podmienka v spotrebiteľskej zmluve bez prijatia ktorej by spotrebiteľská zmluva nevznikla. Naopak, rozhodcovská zmluva bola uzatvorená až po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy. Nevyplýva z toho ani ďalší jeho záver, že rozhodcovská zmluva vo forme doložky k dohode o uznaní dlhu nebola dohodnutá individuálne a že spôsobila značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch. Exekučný súd tiež nezobral do úvahy skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka bola uzatvorená v zmluve o uznaní dlhu a dohode o splátkach, to znamená v čase, keď povinná meškala s platením svojho záväzku a teda v čase jej zvýšenej ostražitosti. K uzatvoreniu tejto dohody ju v žiadnom prípade nenútila potreba uzavrieť alebo získať predmet spotrebiteľskej zmluvy, pre ktorý bola zmluva o pripojení uzatvorená. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nevychádzal z konkrétnych okolností tohto prípadu a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s ust. § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.