Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/169/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109205296 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109205296.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu: I.. C. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom XXX XX H. H., K. XX, proti žalovaným: v 1. rade F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. H., I. cesta XX, v 2. rade C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. H., I. cesta XX, v 3. rade V.. S. Y., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX H. H., I. cesta XX, o určenie vlastníctva, o odvolaniach žalovaných v 1. až 3. rade zo dňa 21. 03. 2011 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/69/2009-133 zo dňa 03. 02. 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 13C/69/2009-159 zo dňa 30. 03. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v znení opravného uznesenia p o t v r d z j e s tým, že rodinný dom súpisné číslo XXXX je postavený správne na pozemku - parc. registra „C“ č. XXXX (nie číslo „XXXX“). Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume 62,90 eura a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Dlhopolčeka č. XXXXXXX/XXXX do troch dní. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 3. rade trovy dovolacieho konania - trovy právneho zastúpenia v sume 114 eur a iné trovy konania v sume 199 eur (spolu v sume 313 eur) a to do rúk jej splnomocnenej zástupkyne JUDr. Ľubici Blažejovej do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia okresný súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, uložil žalovaným nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania v sume 777,05 eura do 15 dní od jeho právoplatnosti. Vo veci samej mal za preukázané, že za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej v 3. rade došlo k nadobudnutiu sporných nehnuteľností. Bolo potom na žalovanej v 3. rade, aby preukázala, že nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, čo sa ale nestalo. Nepreukázalo sa v konaní „aké finančné prostriedky boli uložené na vkladnej knižke", či „tieto boli použité na úhradu kúpnej ceny". Žalovaná v 1. rade v podanom odvolaní žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedla, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku toho aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Kúpna zmluva zo dňa 30. 06. 1987 bola registrovaná na bývalom Štátnom notárstve pod č. RI/627/87. Ako kupujúca vystupovala v tejto zmluve žalovaná v 3. rade z dôvodu, ktorý bol v konaní preukázaný viacerými dôkazmi a síce, že žalobca bol v tom čase dva roky rozvedený, nemal k dispozícii žiadne finančné prostriedky. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manžela žalobcu a jeho bývalej manželky bolo nepochybne preukázané, že žalobca nemal žiadne finančné prostriedky. Žalovaná v 3. rade pred vstupom do manželstva so žalobcom poberala mzdu od zamestnávateľa, sirotský dôchodok, vdovský dôchodok a to od mája 1980 do mája 1985. Jej pracovný príjem postačoval na zabezpečenie jej vtedajšej rodiny. Potom rodinný dom žalovaná v 3. rade kúpila za finančné prostriedky žalovanej v 3. rade a jej dcéry žalovanej v 1. rade. Žalobca má právnické vzdelanie, koncipoval kúpnu zmluvu. V konaní vypočutý bývalý štátny notár JUDr. Jombík, ktorý registroval túto zmluvu uviedol, že bola v súlade so zákonom. Touto výpoveďou potom potvrdil, že postupoval v súlade s vtedy platným notárskym poriadkom. Notár utvrdil účastníkov zmluvy, že rodinný dom nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bola tiež spísaná spolu s kúpnou zmluvou aj listina, v ktorej bolo výslovne uvedené, že predmetné nehnuteľnosti nie sú predmetom BSM. Táto listina sa ale v archíve Okresného súdu Banská Bystrica nenašla. Žalovaná v 3. rade popierala v konaní svoje tvrdenia a dôkazy nielen o pôvode finančných prostriedkov, ktoré vedela preukázať, ale aj o ich výške, pričom istina vdovského dôchodku 58 646 Kčs bola postačujúca na vyplatenie celej kúpnej ceny. Spolu s istinou sirotského dôchodku predstavovala sumu 99 758 Kčs. Kúpna cena spornej nehnuteľnosti bola len v sume 57 462 Kčs. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o spoločných finančných prostriedkoch získaných za trvania manželstva. Krajský súd v zrušujúcom uznesení vyslovil záver, že „za nesporný možno považovať fakt, že peniaze mala (žalovaná v 3. rade) uložené na vkladnej knižke...". Aj súd vyslovil záver, že v konaní nebola preukázaná jednoznačným spôsobom existencia tejto vkladnej knižky resp. jej právneho režimu. Existenciu vkladnej knižky nikto počas trvania súdneho konania nepoprel ani nespochybnil. Skutočnosť, že žiadatelia a účastníci stavebného konania vystupovali vtedy ešte žalobca a žalovaná v 3. rade ako manželia spoločne, nepostačuje na preukázanie skutočnosti, že rodinný dom bol bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov. V priebehu konania, keď žalovaná v 3. rade preukazovala listinnými dôkazmi pôvod finančných prostriedkov uložených na kúpu sporných nehnuteľností, začal žalobca preukazovať, že neboli použité výlučne prostriedky žalovanej v 3. rade, ale sčasti aj prostriedky získané od jeho rodičov a to v sume 15 000,--Sk. Žalobca v konaní nikdy nepreukázal, že vkladná knižka bola úročená, nasporená suma bez akýchkoľvek úrokov prevyšovala kúpnu cenu. Žalobca mal v konaní preukázať, že vkladná knižka bola úročená. V tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Okresný súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu vo veci nevykonal žiadne dokazovanie. Dospel k odlišnému právnemu názoru, než aký mal preukázaný v prvotnom rozhodnutí. Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca so žalovanou vstupoval do manželstva bez vlastných finančných prostriedkov. Kúpnu zmluvu koncipoval samotný žalobca. Tento má právnické vzdelanie. Potom musel vedieť, že „...by mali vystupovať v zmluve priamo ako manželia...". Vedel, že finančné prostriedky použité na kúpu nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve jeho manželky. Žalovaná v 3. rade disponovala pred uzavretím manželstva finančnými prostriedkami získanými z vdovského a sirotského dôchodku. Jedine tieto finančné prostriedky boli použité na kúpnu nehnuteľnosti. Počas trvania manželstva sa správal tak, že nehnuteľnosti patria žalovanej v 3. rade. Nepodal ani daňové ani majetkové priznanie. Poukázal na výpoveď JUDr. Jombíka, bývalého štátneho notára, ktorý vykonal registráciu predmetnej zmluvy. Tento ich uistil, že zmluva o kúpe nehnuteľnosti je koncipovaná v súlade so zákonom. Nehnuteľnosti nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Peniaze boli uložené na vkladnej knižke a či boli úročené, nikto nepreukázal. Nasporená suma ďaleko prevyšovala kúpnu cenu. Potom „o úrokoch sa nemusíme ani baviť". Žalovaná v 3. rade množstvom predložených dôkazov preukázala svoje tvrdenia. Tieto tvoria logicky prepojený celok. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil skutočnosti preukázané žalovanou v 3. rade. Žalovaná v 3. rade v podanom odvolaní žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Naopak, žalovaná v 3. rade toto uniesla v plnej výške. Žalovaná v 3. rade nepopiera, že nehnuteľnosti boli zakúpené po uzavretí manželstva so žalobcom, ale tvrdí, že na ich zakúpenie nebola použitá ani len časť finančných prostriedkov nadobudnutých za trvania manželstva, ale výlučne finančné prostriedky získané pred uzavretím manželstva, čo aj dostatočným a hodnoverným spôsobom preukázala. Žalovaná v 3. rade preukázala, že disponovala finančnými prostriedkami nadobudnutými pred uzavretím manželstva, to znamená pred 25. 05. 1985. Pri uzatváraní zmluvy sa žalobca a žalovaná v 3. rade jednoznačne dohodli, že kupované nehnuteľnosti nadobudne žalovaná v 3. rade do výlučného vlastníctva. Žalobca koncipoval zmluvu. Má právnické vzdelanie, vedel potom zhodnotiť podmienky nadobudnutia nehnuteľnosti výlučne žalovanou v 3. rade. Súhlasil, aby sa len žalovaná v 3. rade stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Poukázala na výpoveď bývalého štátneho notára JUDr. Jombíka, ktorý jednoznačne uviedol „... zmluva bola registrovaná v súlade so zákonom v rámci predpisov notárskeho poriadku...". Žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie a dôkazy žalovanej v 3. rade. Žalovaná v 3. rade tým, že nehnuteľnosť darovala žalovanej v 1. rade preukázala úmysel ochraňovať úspory žalovanej v 1. rade, ktoré pozostávali z jej sirotského dôchodku. Žalobca vedel o existencii vkladnej knižky, mal záujem kúpiť nehnuteľnosti, ale bol si vedomí toho, že nemá dostatočné finančné prostriedky a žalovaná v 3. rade má našetrené peniaze. Súhlasil so zmluvou, túto aj koncipoval. Žalobca vo vyjadrení k podaným odvolaniam žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podľa neho žalovaná v 3. rade „nepreukázala, aké finančné prostriedky boli uložené na vkladnej knižke" a či peniaze z vdovského dôchodku a sirotského dôchodku žalovanej v 1. rade boli použité na úhradu kúpnej ceny". Nadobudnutie nehnuteľnosti „bola výlučne moja zásluha". V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP a rozsudok okresného súdu v znení opravného uznesenia podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov. Okresný súd rozsudkom č. k. 13C/69/2009-90 zo dňa 22. 04. 2010 sčasti žalobe vyhovel, sčasti ju zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôsledku podaného odvolania krajský súd uznesením č. k. 13Co/134/2010-111 zo dňa 19. 08. 2010 rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V časti, v ktorej žalobe vyhovel, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Okresný súd rozsudkom č. k. 13C/69/2009-133 zo dňa 03. 02. 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 13C/69/2009-159 zo dňa 30. 03. 2011 žalobe o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. H. H., parcela č. X. XXXX - zastavené plochy a nádvoria s výmerou 448 m2, parcela č. CKN XXXX - záhrady s výmerou 380 m2, parcela č. CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 9 m2 a rodinný dom číslo súpisné XXXX postavený na parcele č. CKN „5998" patria v celosti do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 3. rade. Rozhodol tiež o náhrade trov konania tak, že žalovaný v 1. až 3. rade sú povinní nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 777,05 eura do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôsledku podaného odvolania krajský súd rozsudkom č. k. 13Co/149/2011-184 zo dňa 28. 06. 2011 rozsudok okresného súdu v znení opravného uznesenia potvrdil s tým, že rodinný dom súpisné číslo XXXX je postavený správne na pozemku - parcela registra „C" číslo XXXX (nie číslo „XXXX"). Rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovaný v 1. až 3. rade sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume 62,90 eura a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Dlhopolčeka do troch dní. V dôsledku podaného dovolania Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Cdo/210/2011-246 zo dňa 05. 06. 2012 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/149/2011-184 zo dňa 28. 06. 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v konštatovaní, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne právne posúdil. Odvolací súd poukázal na svoje predchádzajúce uznesenie č. k. 13Co/134/2010-111 zo dňa 19. 08. 2010 a zdôraznil, že zákon predpokladá, že všetko, čo môže byť predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nadobudlo sa za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patrí do tohto spoluvlastníctva, kým nie je preukázaný opak (§ 143 OZ). Ak jeden z manželov tvrdí, že vec nadobudol za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov do svojho výlučného vlastníctva, musí to preukázať, inak treba mať za to, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal zato, že v súdenej veci žalovaná v 3. rade nepreukázala, že nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Konštatoval, že bolo na žalovanej v 3. rade, aby doložila, ak sa odvoláva na to, že mala svoje výlučné peňažné prostriedky uložené na vkladnej knižke, že išlo o výhernú vkladnú knižku, teda neúročenú a bez výhry. Toto ale neurobila. Uviedol, že nie je tiež pravdou, že kúpna cena bola „57 462 Kčs", ale táto bola podľa zmluvy 69 867 Kčs (č. l. 9 spisu). Iné dôvody rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje. Z takéhoto odôvodnenia nie je zrejmé, v čom spočíva zvýraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd žiadnym spôsobom nereagoval na dôvody odvolania žalovaných 1., 2., 3. Síce uviedol, že bolo na žalovanej 3. aby doložila, ak sa odvoláva na to, že mala svoje výlučné peňažné prostriedky uložené na vkladnej knižke, že išlo o výhernú vkladnú knižku (teda neúročenú a bez výhry), avšak bez bližšieho zdôvodnenia vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných 1., 2., 3. Za predpokladu, že odvolací súd nepovažoval dôvody odvolania za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náležitým spôsobom dôvody takéhoto záveru vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené (ako už bolo vyššie uvedené) nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy, ale aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku čoho bola dovolateľom 1., 2., 3. odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237/ písm. f/ OSP). Podľa ust. § 243d ods. 1 OSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodol o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu č. k. 13C/69/2009-133 v znení opravného uznesenia č. k. 13C/69/2009-159 zo dňa 30. 03. 2011. Okresný súd v rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v čase nadobudnutia nehnuteľností boli žalobca a žalovaná v 3. rade manželia. Uzavretím manželstva a nadobudnutím vlastníctva, čo i len jedným z manželov vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v zmysle ust. § 143 OZ v znení účinnom k 30. 06. 1987. Na základe takejto dikcie zákona potom vyplýva, že je na manželovi, ktorý nadobudol vec za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tvrdí, že túto vec nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, aby to preukázal. Tiež platí, že ak na nadobudnutie veci sa použili sčasti výlučné prostriedky jedného z manželov, sčasti spoločné vec patrí vždy do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe uvedeného potom súd konštatoval, že je nespochybniteľné, že v čase pred uzavretím manželstva žalovaná v 3. rade bola poberateľkou vdovského a sirotského dôchodku a v rámci tohto titulu mohla disponovať s finančnými prostriedkami v rozsahu tak, ako to uvádzala v rámci súdneho konania. V konaní ale nebola preukázaná jednoznačným spôsobom existencia tejto vkladnej knižky resp. jej právneho režimu. V tejto časti žalovaná v 3. rade neuniesla dôkazné bremeno, ktoré bolo na nej, aby jednoznačným spôsobom preukázala, že použité finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny čo i len sčasti nepochádzali zo spoločných finančných prostriedkov tvoriacich BSM žalobcu a žalovanej v 3. rade. V konaní nebolo preukázané aké finančné prostriedky boli uložené na tejto vkladnej knižke, teda to, že na tento vkladnej knižke boli uložené finančné prostriedky výlučne len zo sirotského a vdovského dôchodku, že v rámci doby tam nebol vykonaný aj iný vklad finančných prostriedkov, ktorý by menil právny titul nasporenej sumy. V konaní bolo preukázané len to, že žalovaná v 3. rade dostávala sirotský a vdovský dôchodok, pričom výška poskytnutých finančných prostriedkov na základe týchto titulov bola dostatočná na úhradu kúpnej ceny. Či však v skutočnosti tieto finančné prostriedky boli použité na úhradu kúpnej ceny v konaní preukázané nebolo. Pokiaľ žalovaná v 3. rade, teda jednoznačným spôsobom nepreukázala, že tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe finančných prostriedkov jej výlučne patriacich, neuniesla dôkazné bremeno v zmysle ust. § 143 OZ v znení účinnom do 30. 06. 1987. Potom platí, že nadobudnutie vlastníctva čo i len jedným z manželov v čase trvania manželstva platí na tieto veci režim BSM. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového konania. Žalobca mal vo veci úspech, žiadal priznať náhradu trov konania. V tejto časti okresný súd dostatočne a riadne odôvodnil svoje rozhodnutie. Uviedol, za ktoré úkony právnej služby priznal žalobcovi náhradu trov konania a v akej sume. Odvolací súd na zvýraznenie správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu dodáva. Uzavretím manželstva a nadobudnutím vlastníctva čo i len jedným z manželov vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 143 OZ v znení účinnom k 30. 06. 1987; s poukazom na ust. § 879e ods. 1 OZ; manželstvo žalobcu a žalovanej v 3. rade bolo uzavreté dňa 25. 05. 1985, týmto momentom vzniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Zo zásady, že uzavretím manželstva a nadobudnutím vlastníctva čo i len jedným z manželov vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, zákon pripúšťa niektoré výnimky. Platí, že ak na nadobudnutie veci sa použili sčasti výlučné prostriedky jedného z manželov a sčasti spoločné, vec vždy patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tiež platí, že úroky alebo iné majetkové výhody, ktoré patria vkladateľovi, tiež patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Potom je na tom manželovi, ktorý nadobudol vec za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tvrdí, že ju nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, aby to preukázal. To čo bolo prípadne vynaložené z výlučného majetku jedného z manželov na spoločnú vec sa zohľadní pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku (§ 150 OZ). V súdenej veci žalovaná v 3. rade v konaní sa opakovane vyjadrovala tak, že na kúpu nehnuteľností zmluvou RI/627/87 (č. l. 9 spisu) použila peňažné prostriedky nasporené z jej vdovského dôchodku, zo sirotského dôchodku žalovanej v 1. rade a príjmu (zárobku), ktorý dostala pred uzavretím manželstva so žalobcom (pred 25. 05. 1985). Vo vyjadrení zo dňa 24. 04. 2009 (č. l. 22-25 spisu) uviedla, že prostriedky „odkladala na vkladnú knižku a náklady na seba a dcéru hradila z pracovného príjmu" (č. l. 22 spisu); na pojednávaní dňa 24. 08. 2009 vypovedala obdobne s tým, že „získala sumu takmer 94 000,--Sk" (č. l. 36 spisu); vo vyjadrení zo dňa 09. 11. 2009 (č. l. 48-50 spisu) uvádza, že „nešlo o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu majetku finančného (sirotským a vdovským dôchodkom) na majetok hmotný" (č. l. 49 spisu); na pojednávaní dňa 28. 01. 2010 (č. l. 66-69 spisu) žalovaná v 3. rade vypovedala: „Skutočne som použila peniaze, ktoré boli v podstate mojej dcéry a nemala som záujem, aby tieto patrili aj niekomu inému, alebo aby ich dedili deti navrhovateľa" (č. l. 68 spisu); na pojednávaní dňa 04. 03. 2010 (č. l. 75-79 spisu) potvrdzuje, „aby nededili tieto nehnuteľnosti jeho deti" a peniaze odkladala na vkladnú knižku, ktorá bola zrušená v roku 1987 (č. l. 77 spisu) - na tomto pojednávaní žalovaná v 1. rade vypovedala, že na kúpu nehnuteľností „v podstate boli použité z mojich peňazí ako siroty a z maminých, ktoré nasporila" a na vkladnú knižku „bol odkladaný môj sirotský dôchodok, boli tam všetky peniaze" (č. l. 76-77 spisu). Potom z vyjadrenia žalovanej v 3. rade možno za nesporný považovať fakt, že peniaze mala uložené na vkladnej knižke. Túto okolnosť nepopreli žalovaní v 1. a 3. rade ani v podanom odvolaní. Potom ale platí, že keby aj boli vklady z výlučných prostriedkov žalovanej v 3. rade (napr. z jej vdovského dôchodku alebo z jej príjmu pred 25. 05. 1985) úroky z vkladu pripísané po uzavretí manželstva sú už majetkom nadobudnutým do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na tejto skutočnosti by nič nezmenilo prípadne ani to, že na vkladnej knižke boli prípadne prostriedky aj z iného než vdovského dôchodku žalovanej v 3. rade alebo jej príjmu, to znamená aj prostriedky zo sirotského dôchodku žalovanej v 1 rade. Stále by platilo, že úroky z vkladu pripísané po uzavretí manželstva sú už majetkom nadobudnutým do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kúpna cena preto by bola sčasti hradená aj zo spoločných prostriedkov a takto nadobudnutá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To čo bolo vynaložené z výlučného majetku jedného z manželov na spoločnú vec, teda v súdenej veci finančné prostriedky pochádzajúce z vdovského dôchodku alebo príjmu žalovanej v 3. rade pred 25. 05. 1985 sa zohľadní pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku (§ 150 OZ). V prípade ak na kúpu nehnuteľností boli prípadne použité aj prostriedky pochádzajúce zo sirotského dôchodku žalovanej v 1. rade, potom by ani táto časť kúpnej ceny netvorila výlučné vlastníctvo žalovanej v 3. rade, ale vec sa nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na uvedenom nič nemení ani prípadná skutočnosť, že by žalovaná v 3. rade bola povinná vrátiť žalovanej takto použité prostriedky. Ak by takáto povinnosť trvala v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zohľadnila by sa pri vyporiadaní vecí nadobudnutých kúpnou zmluvou RI/628/87 (§ 150 OZ). K takémuto záväzku manžela (žalovanej v 3. rade), ktorý opatril za peniaze, ktoré je povinný vrátiť a ktoré sa vynaložili na spoločný majetok, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa ust. § 143 OZ v znení účinnom k 30. 06. 1987 platí, že uzavretím manželstva a nadobudnutím vlastníctva čo i len jedným z manželov, vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, potom je ale na manželovi, ktorý nadobudol vec na trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tvrdí, že ju nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, aby to preukázal. Potom bolo dôkazné bremeno povinnosť preukázať, že žalovaná v 3. rade nadobudla nehnuteľnosti do svojho výlučného vlasthníctva, na žalovanej v 3. rade. Bolo na nej, aby ona doložila, ak sa odvoláva na to, že mala svoje výlučné peňažné prostriedky uložené na vkladnej knižke, a že išlo o výhernú vkladnú knižku teda neúročenú a bez výhry, aby túto skutočnosť preukázala. Toto ale žalovaná v 3. rade ani žalovaný v 1. a 2. rade neurobili. Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ (v znení účinnom do 31. 12. 1991), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. V súdenej veci bola zmluva registrovaná na bývalom Štátnom notárstve v Banskej Bystrici dňa 30. 06. 1987 č. RI/628/87 (č. l. 9-9 p. v. spisu). Ust. § 63 ods. 1 zák. č. 96/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (ďalej len NP) síce ukladal štátnemu notárstvu povinnosť preskúmať pred rozhodnutím o registrácii, či zmluva, ktorá bola ohlásená na registráciu je platná, najmä či sa svojím obsahom neprieči zákonu alebo ho neobchádza alebo inak neodporuje záujmom spoločnosti. Obsahom rozhodnutia o registrácii bývalého štátneho notárstva ale nebolo prehlásenie zmluvy za platnú alebo neplatnú, ale registrácia zmluvy alebo odmietnutie registrácie zmluvy. Potom v prípadnom konaní o určenie vlastníckeho práva (v súdenej veci určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) nič nebráni tomu, aby súd v občianskom súdnom konaní sa zaoberal otázkou platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, v súdenej veci určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj takej zmluvy, ktorá bola právoplatne registrovaná štátnym notárstvom. Podľa ust. § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Potom okresný súd bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Okresný súd po tom, ako mu bol rozsudok č. k. 13C/69/2009-90 zo dňa 22. 04. 2010 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 03. 02. 2011. Zrušujúce uznesenie krajského súdu č. k. 13Co/134/2010-111 zo dňa 19. 08. 2010 bolo doručené účastníkom konania prostredníctvom ich splnomocnených právnych zástupcov (č. l. 113 p. v. spisu). Tiež boli vyzvaní, aby prípadne označili ďalšie dôkazy v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/134/2010-111 zo dňa 18. 08. 2010 (116-116 p. v. spisu). Účastníci tak mali možnosť vyjadriť sa k inému právnemu posúdeniu veci, predložiť prípadne nové tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Krajský súd rozsudok okresného súdu č. k. 13C/69/2009-133 zo dňa 03. 02. 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 13C/69/2009-159 zo dňa 30. 03. 2011 zrušil, pretože okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Nenariadil vykonať žiadne dokazovanie, toto nebolo ani potrebné. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania. V konaní úspešný žalobca (§ 142 ods. 1 OSP) podal návrh na náhradu trov prvostupňového konania, tieto vyčíslil (§ 151 ods. 1 OSP). Aj v tejto časti okresný súd dostatočne a riadne odôvodnil svoje rozhodnutie. Uviedol, za ktoré úkony právnej služby priznal žalobcovi náhradu trov konania a v akej sume. V tomto smere žalovaní v rámci podaného odvolania neuviedli žiadne dôvody v čom vidia prípadne nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu a čoho sa domáhajú. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určená rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a tiež dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 205 a 205a OSP. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP). Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Vzhľadom na toto zákonné ustanovenie odvolací súd nemohol prihliadnuť na doplnenie odvolania, ktoré podali žalovaní v 1. a 2. rade dňa 24. 09. 2012 a tiež žalovaná v 3. rade dňa 24. 09. 2012. Odvolací súd rozsudok okresného súdu v znení opravného uznesenia potvrdil , pričom opravil chybne uvedené parcelné číslo pozemku, na ktorom stojí rodinný dom. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a navrhol priznať náhradu trov konania. Súd mu ako úspešnému účastníkovi (§ 142 ods. 1 OSP) priznal náhradu trov konania. Jeho trovami sú tarifná odmena za jeden úkon právnej služby účtovaná v sume 55,49 eura a paušálna náhrada nákladov v sume 7,41 eura, spolu 62,90 eura. Túto sumu sú žalovaní v 1. až 3. rade povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi do troch dní od doručenia tohto rozsudku a a to na účet právneho zástupcu žalobcu. Odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej v 3. rade trovy dovolacieho konania v sume 313 eur. Podľa ust. § 243d ods. 1 druhá veta OSP v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Odvolací súd potom rozhodol aj o trovách dovolacieho konania. Žalovaná v 3. rade mala v dovolacom konaní úspech (rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený uznesením najvyššieho súdu). Žalovaná v 3. rade podala návrh na náhradu trov konania, tieto vyčíslila. Jej trovami konania je zaplatený súdny poplatok za podané dovolanie v sume 199 eur ako iné trovy konania a 114 eur ako trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v dovolacom konaní a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd - dovolanie, za jeden úkon právnej služby suma 57 eur. Splnomocnená zástupkyňa JUDr. Ľubica Blažejová v dovolacom konaní zastupovala žalovanú v 3. rade (č. l. 198 spisu). Spolu trovy dovolacieho konania v sume 313 eur (199 + 57 + 57 = 313). Odvolací súd vychádzal z výšky uplatnených - vyčíslených trov odvolacieho konania. Tieto trovy je povinný nahradiť žalobca žalovanej v 3. rade do rúk jej splnomocnenej právnej zástupkyne do troch dní od doručenia rozhodnutia. Žalovaní v 1. a 2. rade nepodali návrh na náhradu trov dovolacieho konania. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.