Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109209596 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109209596.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 775 165, zastúpený splnomocneným usadeným euroadvokátom Mgr. Ing. Tomášom Vítekom, advokátska kancelária so sídlom Škultétyho 1, 831 04 Bratislava, proti povinnej Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 89,62 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom PhDr. JUDr. Pavlom Štukovským so sídlom exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom, Holubyho 2, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod spis. zn. EX 163/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/701/2009-14 zo dňa 12. septembra 2011 v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/701/2009-14 zo dňa 12. septembra 2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica s poukazom na § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 68,63 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok rozhodcu rozhodcovského súdu zriadeného pri Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., so sídlom Párovská 26, 949 01 Nitra, IČO: 35 939 184, sp. zn. 06 Rk 134/2007 zo dňa 25. 02. 2008. Okresný súd Banská Bystrica poverením číslo: 5601 046449 * zo dňa 29. 05. 2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora PhDr. JUDr. Pavla Štukovského so sídlom exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom, Holubyho 2, 915 01 Nové Mesto nad Váhom. Z pripojených listinných dôkazov, najmä zmluvy o úvere a rozhodcovského rozsudku mal súd preukázané, že dňa 20. 09. 2006 bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá zmluva Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky vo výške 497,91 eura (15.000,00 Sk), ktoré sa zaviazala povinná splácať v dohodnutých splátkach. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou posúdil súd ako spotrebiteľský vzťah aplikujúc § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“). Uviedol, že táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Súd v odôvodnení rozhodnutia prezentoval právny názor rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť, s.r.o., C 76/10, podľa ktorého smernica ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Súd uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože exekútor plnenie ešte nevymohol a povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že oprávnený je ich povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v sume 68,63 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 14 ods. 1, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška") a uznal súdnemu exekútorovi odmenu spolu vo výške spolu 68,63 eura, z toho odmena predstavuje 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 28,80 eura a 20 % DPH z odmeny (základ dane 33,19 eura) predstavuje 6,64 eura. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu založil na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, v danom prípade nebolo možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a pripustil vykonanie exekúcie v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka. Ide o absolútny obchodnoprávny vzťah. Podľa názoru odvolateľa súd posudzoval zmluvu podľa znenia zákona, ktoré nebolo v čase uzatvárania zmluvy platné a účinné, čím bol porušený zákaz retroaktivity. Zmluva nespadá ani pod režim spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, lebo podľa § 2.5 Zmluvy o úvere, dlžník sa zaväzuje použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti. Keďže zmluva nie je spotrebiteľská, nemožno aplikovať nielen ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ale ani smernicu Rady 93/13/EHS. Spory zo zmluvy majú charakter majetkových sporov vyplývajúcich tuzozemských obchodnoprávnych vzťahov a ako také môžu byť v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodnuté pred zvoleným rozhodcovským súdom. Podľa názoru oprávneného bola rozhodcovská doložka dojednaná platne a na základe konsenzu zmluvných strán vyjadreného v čl. 8a.1 Zmluvy o úvere. Vec, o ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, mohla byť predmetom rozhodcovského konania, pričom do začatia konania nebolo o nej rozhodnuté súdom ani iným rozhodcovským súdom a rozhodovalo sa vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahovala. Rozhodcovský súd v konaní postupoval pri posudzovaní hmotnoprávnej otázky sporu v súlade s legislatívou v čase uzavretia zmluvy. Zároveň žiadal súd, aby zaviazal povinnú k úhrade trov právneho zastúpenia vo výške 19,86 Eura. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 251 ods. 4, § 212 ods.1 O.s.p. a podľa § 214 ods.2 O.s.p. v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu rozhodcovského súdu zriadeného pri Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o. so sídlom Párovská 26, 949 01 Nitra, IČO: 35 939 184, sp. zn. 06 Rk 134/2007 zo dňa 25. 02. 2008. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere, ktorú uzavreli zmluvné strany dňa 20.09.2006, v zmysle ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 497,91 eura (15.000,00 Sk). Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že predmetná zmluva uzavretá v tomto prípade je zmluvou spotrebiteľskou. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu, že posudzoval zmluvu podľa znenia zákona, ktoré nebolo v čase uzatvárania zmluvy platné a účinné, čím bol porušený zákaz retroaktivity. Z odôvodnenie rozhodnutie je zrejmé, že súd aplikoval správne právnu úpravu účinnú v čase uzatvárania zmluvy, konkrétne ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia neaplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto jeho odvolacia námietka, že zmluva nespadá ani pod režim spotrebiteľských úveroch, je irelevantná. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení, platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku, a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa nesporne týka viacerých typov zmlúv. Pri posúdení charakteru predmetnej úverovej zmluvy je nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere. Aj keď ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu 20. 09. 2006 ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, teda Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na Obchodný zákonník (ktorými ustanoveniami sa mala uzavretá zmluva o úvere spravovať), iba z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd zdôrazňuje, že snaha použiť pri zmluve podporne Obchodný zákonník, naráža v danom prípade na prednosť Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu, s poukazom aj na ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, konkrétne § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ definujúcich zmluvné strany a z ustanovenia § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Zmluvu o úvere navyše možno nesporne považovať za spotrebiteľskú zmluvu definovanú podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia, odseku 1, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Odvolací súd v týchto súvislostiach poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora ES, v ktorej je obsiahnutý ustálený názor ohľadom posúdenia nekalých zmluvných podmienok vnútroštátnymi súdmi, ktoré sú povinné skúmať ich ex offo, len čo majú k dispozícií právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel (napr. rozsudok vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi). Podľa uvedeného rozhodnutia článok 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS je potrebné vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje a v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Tento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Zmluvné strany sa v bode 8a zmluvy (č.l. 13 spisu) v zmysle § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo súvisiacich so Zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy okrem sporov zo zmenky zabezpečujúcej záväzky dlžníka zo Zmluvy podľa čl. 6 Zmluvy, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s. r.o., IČO: 35 939 184, so sídlom Párovská 26, 949 01 Nitra, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo : 16735/ N, podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov, ktoré boli uverejnené v Obchodnom vestníku v časti Oznámenia. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v bode 8a zmluvy (č.l. 13 spisu) je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem prípadu, ak si rozhodcovský súd osobitne vyjednal (výslovne si ho želal). Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku), keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie rozhodcovského súdu, vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím, vydaným nepríslušným orgánom. Je to nulitný právny akt, ktorý nie je možné v exekúcii vykonať. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, avšak na základe nesprávneho zákonného ustanovenia, keďže v danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť. Odvolací súd považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za vecne správne a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.