Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/394/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109214801 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109214801.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej D. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX A. A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 4912/09, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.180,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1136/2009-20 zo dňa 03. 03. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil; o trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 1.180,64 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorý vydal rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 14565/08 zo dňa 13. 05. 2009. Poverením č. 5601 047989* zo dňa 06. 08. 2009 poveril okresný súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave. Z pripojených listinných dôkazov okresný súd zistil, že dňa 21. 12. 2007 bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky vo výške 663,88 Eur a povinná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky splácať v dohodnutých splátkach. Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené, bez možnosti ich modifikácie. Uviedol, že z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Konštatoval, že pri skúmaní rozhodcovskej doložky začlenenej do bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bral do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako zabrániť tomu, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Už túto skutočnosť je podľa názoru okresného súdu potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa, pričom zdôraznil, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pričom povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou. Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia „príslušným“ (správne mal okresný súd uviesť, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na vydanie takéhoto rozhodnutia právomoc). Okresný súd uviedol, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto boli podľa názoru okresného súdu splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. (Zákon o rozhodcovskom konaní). Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa v podaní zo dňa 25. 03. 2011 oprávnený odvolal a v odvolaní uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. K záverom súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu podľa oprávneného rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nie je dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky podľa oprávneného vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešení sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nemožno sa preto podľa oprávneného stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie takejto argumentácie by podľa oprávneného znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania, pričom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa oprávneného je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Podľa oprávneného treba zdôrazniť, že v zmysle smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. V podaní zo dňa 16. 04. 2011 sa k odvolaniu oprávneného na základe výzvy súdu vyjadril súdny exekútor. Vo vyjadrení uviedol, že súdny exekútor nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného titulu, tento spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predloží v zmysle § 44 Exekučného poriadku najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené nemôže zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného. Povinná sa k obsahu odvolania oprávneného nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie spísaným vo forme zápisnice dňa 03. 07. 2009 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného advokáta JUDr. Martina Máčaja, sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 14565/08 zo dňa 13. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 06. 2009 a vykonateľnosť dňa 11. 06. 2009. Predmetným rozhodcovským rozsudkom rozhodcovský súd zaviazal žalovanú (povinnú) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) 1.180,64 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 559,64 Eur od 11. 12. 2008 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 273,49 Eur; všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 21. 12. 2007. Uvedenú zmluvu vyhodnotil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že sa jedná o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Konštatoval, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto skúmal, či zmluva neobsahuje takéto neprijateľné zmluvné podmienky. Zistil, že do bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je začlenená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral okresný súd do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená do bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zistil, že rozhodcovská doložka je v danej veci neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá sa prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto exekúciu podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní zastavil. Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu z hľadiska oprávneným namietaných skutočností a dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď exekúciu zastavil. Povinnosťou exekučného súdu bolo, aby preskúmal exekučný titul aj z hľadiska ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. 3 Cdo 164/1996 zo dňa 27. 01. 1997 publikovaným pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zväzku 5-6, ročník 1997 na strane 88 a tiež ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 86/2010-19 z 18. 02. 2002 konštatoval, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania ex offo oprávnený skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z § 44 ods. 2 a z § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná. Za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným exekučný súd posúdil dojednanie o rozhodcovskej doložke. S týmto názorom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, pretože rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako to vyplýva z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, okresný súd správne posúdil ako neprijateľnú a v nadväznosti na to ako priečiacu sa dobrým mravom (a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku), nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to napriek jej formálnemu zneniu umožňujúcemu prejednanie sporu pred všeobecným súdom, ak spotrebiteľ ako žalobca podá ako prvý žalobu na všeobecnom súde, pretože subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom bude takmer vždy dodávateľ (miera je práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností spotrebiteľa zabezpečuje takmer úplnú dominanciu dodávateľa v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa). Táto zmluvná podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo znamená, že spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - drobným, nečitateľným písmom, sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutých. Právomoc (nie príslušnosť ako nesprávne uviedol okresný súd) rozhodcovského súdu bola teda založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, čo znamená, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.