Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109215161 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109215161.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej V. W., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX S. X, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.085,38 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom Exekútorský úrad Brezno, Nám. M. R. Štefánika 11, 977 01Brezno pod sp.zn. EX 587/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1163/2009-50, IČS: 6109215161 zo dňa 21. septembra 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1163/2009-50, IČS: 6109215161 zo dňa 21. septembra p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 31,53 Eur s tým, že na ich náhradu zaviazal oprávneného. V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-580/08- EK, ktorý vydal dňa 14.10.2008 Mgr. Erik Končok, Koceľova 9, Bratislava, rozhodca rozhodcovského súdu. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.114,52 Eur spolu so 14,25 % ročným úrokom od 03.10.2008 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. S odkazom na ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) okresný súd ex offo preskúmal rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Zobral do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom poukázal na to, že na posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale dôležité je to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. K prípadnej klauzule o aplikácii Obchodného zákonníka okresný súd uviedol, že táto klauzula nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Za základný právny akt ochrany spotrebiteľa označil Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 1. apríla 2004 (okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník. Zdôraznil, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd poukázal na to, že súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1, písm. c/, ods. 2 ZoRK). Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj podmienkam o rozhodcovskom konaní, ak ho vyvolal dodávateľ. Svoj záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vyvodil okresný súd z faktu, že rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku označil za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Podporne poukázal na § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorý zaviedla novela Občianskeho zákonníka prijatá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008. Zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľná a ako taká sa prieči dobrým mravom, (výkon práv a povinností z takejto doložky tiež odporuje dobrým mravom) v danom prípade boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK. O trovách exekútorky rozhodol súd na základe jej podania zo dňa 06.10.2010, v ktorom si uplatnila nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 31,53 Eur podľa vyúčtovania, ktoré pripojila v svojmu podaniu. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že v predmetnej veci okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 12.08.2009, čím potvrdil splnenie všetkých zákonných podmienok a predpokladov pre vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ku dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnej relevantnej zmene právnych predpisov. Oprávnený sa domnieva, že z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, obaja sa môžu rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcom, lebo zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami. Poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Uvedené ustanovenie preto v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Aj pri závere, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa postupovať výlučne v rozhodcovskom konaní, by nemohlo ísť o neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, ale len o neplatnosť ustanovenia nútiaceho k rozhodcovskému konaniu. Preto tvrdenie súdu neobstojí z hľadiska komunitárnej úpravy, ani vzhľadom na znenie zákona. Poukázal aj na zásadu favor contractus a zdôraznil, že v prípade možnosti dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon v platnosti aspoň v určitej podobe v platnosti a druhý ho úplne zneplatňuje, potom prednosť má ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť. Odmietol názor súdu o subjektívnej nearbitrabilite spotrebiteľskej veci. Ak súd tvrdí, že oprávnený ovplyvňuje činnosť rozhodcu s odôvodnením založeným na značnej dávke podobnosti exekučných titulov, mal sa súd dôkladne oboznámiť s celým rozhodcovským konaním a uviesť v uznesení konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce takýto záver. Domnieva sa tiež, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, čo je vyjadrené doložkou vykonateľnosti a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na konanie vo veci samej, pričom právnym dôvodom judikovaného plnenia by sa súd mohol, hoci len obmedzene, zaoberať výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones (bod 47 rozhodnutia), podľa ktorého zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a aby tak exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Podľa jeho názoru dôsledkom postupu súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ani ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenie Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní. Postup súdu je bez zákonnej opory, teda v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy SR a v rozpore s právom EÚ. Je právne neakceptovateľné, kedy súd nielenže bez zákonnej opory, ale aj v rozpore s ňou zavádza právny stav, ako by žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte „O.s.p.“). V závere si oprávnený uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 182,96 Eur. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 vety prvej a druhej O.s.p., nakoľko odvolaniu oprávneného nemieni v celom rozsahu vyhovieť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol súd prvého stupňa. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli zmluvné strany dňa 12.11.2007 (č.l. 3 p.v. spisu) vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 497,91 Eur. Nominálna hodnota poskytnutého úveru bola 874,33 Eur. Táto suma predstavovala celkovú sumu splátok úveru a úrokov. Zmluvná odmena na poskytnutie revolvingu bola dohodnutá 288,52 Eur. Poskytnutý úver sa zaviazala povinná splatiť v 30-ich mesačných splátkach po 29,14 Eur. V bode 18 zmluvných dojednaní predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2, pričom výber jednej z uvedených alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Predmetná zmluva bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK-580/08-EK zo dňa 14.10.2008 (č.l. 5 spisu) vydaného rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, Koceľova 9, Bratislava, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1.114,52 Eur spolu so 14,25 % ročným úrokom od 03.10.2008 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd prvotne uvádza, že rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov (§ 44 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Exekučný súd je povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje, že súd nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať, sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej právomoci, keď opätovne po vydaní poverenia skúmal súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, a to aj v štádiu, kedy už exekúcia prebieha, neobstojí. Súd môže v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Súd bol nielen oprávnený ale zároveň povinný posúdiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu aj tú skutočnosť, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky, hlavne keď povinný nevyužil žiadny z prostriedkov právnej ochrany, najmä žalobnú odpoveď a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Touto otázkou sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (sp. zn. I. ÚS 202/2010, IV. ÚS 269/2010, I. ÚS 284/2010, IV. ÚS 310/2010). Uznesením sp. zn. IV. ÚS 368/2010-18 zo 7. októbra 2010 odmietol Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., ktorou namietala porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V sťažnosti sťažovateľka tvrdila práve to, že exekučný súd nie je v exekučnom konaní oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, keďže tak možno urobiť len na základe žaloby podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Postup krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s vysloveným názorom, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, preto nie je spôsobilým exekučným titulom, označil ústavný súd za legitímny s ústavne korešpondujúcou mierou interpretácie na vec použitých zákonných ustanovení. Krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Odvolací súd v týchto súvislostiach poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora ES, v ktorej je obsiahnutý ustálený názor ohľadom posúdenia nekalých zmluvných podmienok vnútroštátnymi súdmi, ktoré sú povinné skúmať ich ex offo, len čo majú k dispozícií právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel (napr. rozsudok vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi). Podľa uvedeného rozhodnutia článok 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS je potrebné vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje a v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred úspešne napadol. Súdny dvor obdobne tak aj vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010 v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ani predošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne rozhodnutej, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia. Preto oprávneným namietaná skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je irelevantná. V danej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Odvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z obsahu rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Zmluvných dojednaní v rozhodcovskej doložke sú už vopred určení konkrétni rozhodcovia, ktorí sú oprávnení v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Navyše obsahujú klauzulu, že aj v prípade, ak nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť funkciu rozhodcu prevziať, určí náhradného rozhodcu veriteľ - teda oprávnený. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X: X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.