Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109215425 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109215425.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX G. G. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 873,83 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. EX 2266/09 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1182/2009-31 zo dňa 01. marca 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1182/2009-31 zo dňa 01. marca 2011 p o t v r d z u j e. Odvolateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/1182/2009-31 zo dňa 01. marca 2011 zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Mlynská 2, 040 01 Košice (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. TP 8729/08 zo dňa 28. apríla 2009 bol vydaný v rozpore so zákonom. Súd sa okrem exekučného titulu oboznámil so Zmluvou o poskytnutí pôžičky a Všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro a.s.. Konštatoval, že z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 14. apríla 2004 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (spoločnosť Quatro a.s., Kežmarok) a povinným uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému finančné prostriedky na nákup predmetu financovania - nábytok 26 ks vo výške 896,24 Eur (27 000,- Sk). Súčasťou predmetnej Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, podľa ktorých sa zmluvné strany v bode VIII písm. o) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné a záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené rozhodcovským rozsudkom, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Exekučný súd konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľská zmluva podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Poukázal na to, že pre posúdenie či sa jedná o spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (ďalej len („OBZ“) nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ, medzi ktoré patrí aj § 52 a nasl. týkajúci sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Poukázal na § 52, § 53 a § 54 OZ. Podľa exekučného súdu rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť exekučný súd považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Ďalej dôvodil tým, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Ďalej dôvodil tým, že rozhodcovský súd je pri tom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Exekučný súd dospel k záveru, o neprijateľnosti predmetnej rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 účinným od 1.1.2008, ktorá podľa § 53 ods. 4 písm. r/ považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a potom aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto v danej veci boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“, resp. „ZRK“). Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní namietal, že prvostupňový súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, pričom poukázal na ust. § 35, § 45 ods. 1, 2 ZRK a na § 159 O.s.p.. Podľa názoru oprávneného, pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal, či je plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, t.j. ako súd tretej inštancie. Takýto výklad považuje odvolateľ za neprípustný. Právny poriadok Slovenskej republiky podľa neho nepriznáva ani súdu konajúcemu o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku právo na prieskum z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými predpismi. Ust. § 45 ZRK podľa oprávneného neumožňuje teda exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, t.j. hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako predmetné ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Ďalej podľa odvolateľa nemožno z európskeho práva vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa (povinného), ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až § 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť vedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákona. Pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzatvorená zmluva o úvere kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je v zmysle prechodných ustanovení k novele účinnej od 1.1.2008 možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 posudzovať podľa § 52 - § 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ ObZ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Odvolateľ vyslovil názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípu právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní prebiehajúcom na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Odvolateľ tiež poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r), pričom podľa oprávneného z nej vyplýva, že toto ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Zároveň si oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §-e 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. V tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáhal exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej rozhodcovským rozsudkom, pričom priznaná pohľadávka mala vzniknúť medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. apríla 2004. Podľa predmetnej Zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou, podľa ktorých sa v článku VIII. písm. o) zmluvné strany dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné a záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené rozhodcovským rozsudkom, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia“. Odvolateľ poukazoval na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 06.10.2006 vo veci C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému Súdny dvor Európskej únie pri výklade predmetnej smernice v danej veci úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t.j. aj tými, na ktoré poukazuje odvolateľ, dospel, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“. Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a Zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlade s ústavou tým, že preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu, a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom, nie je právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu VIII. písm. o) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, ktoré sú súčasťou Zmluvy, exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenia sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda je v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znením účinnom v čase uzavretia Zmluvy absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do zmluvných dojednaní na zadnej strane formulára Zmluvy v časti Všeobecné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou bod VIII. písm. o). Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej Zmluvy o pôžičke, svojím spotrebiteľom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. K dôvodom odvolania, že na tento prípad nie je možné aplikovať § 52 a nasl. OZ, pretože medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzatvorená zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka je potrebné uviesť, že táto argumentácia nemá oporu v predložených listinách. Právny predchodca oprávneného a povinný uzatvorili Zmluvu o pôžičke, ktorá je zmluvou upravenou v ôsmej časti OZ. Na tieto zmluvy sa preto vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 14. apríla 2004. Z predloženej listiny vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o pôžičke, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti upravené v § 657 a nasl. OZ. Zmluvu o pôžičke podľa tohto ustanovenia prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje tieto vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úroky. Obsahom Zmluvy je podľa predloženej listiny poskytnutie peňažných prostriedkov na kúpu nábytku 26 ks vo výške 27 000,- Sk (896,24 Eur) a záväzok dlžníka vrátiť finančné prostriedky postupne v mesačných splátkach vo výške 1 755,- Sk (58,26 Eur) po dobu 20 mesiacov. Navyše podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V ods. 2 písm. a), b) toto znenie zákona obsahovalo zákaz, aby typová zmluva obsahovala neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva obsahuje dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Z dôvodov tak ako je uvedené vyššie ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19 kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď exekúciu zastavil, pretože exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné vyhovieť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.