Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109218331 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109218331.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská č. 10, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO 47 233 516 proti povinnému Y. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v W. W., S. č. XX, zast. opatrovníčkou E. P., pracovníčkou Okresného súdu Zvolen o vymoženie pohľadávky v sume 511,25 Eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha č. 268 pod spisovou značkou EX 765/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1Er/1477/09-48 zo dňa 30.09.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1477/09-48 zo dňa 30.09.2011 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu oprávnenému a súdnemu exekútorovi nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky v sume istiny 511,25 Eur a príslušenstva na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku pod spis. značkou RK-84/06-MM, ktorý dňa 07.04.2006 vydal rozhodca JUDr. Marianna Mochnáčová a ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 56 930,- Sk ( 1 889,73 Eur) spolu s úrokom 6% ročne od 11.03.2006 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 203,- Sk (6,74 Eur) a trovy rozhodcovského konania v sume 1 500,- Sk (49,79 Eur) do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Na základe návrhu oprávneného, ktorým požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vydal dňa 23.09.2009 Okresný súd Banská Bystrica pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 5601 049208* na vymoženie sumy 511,25 Eur a príslušenstva, vrátane trov exekúcie. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 27.05.2004, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 54 000,- Sk (1 792,50 Eur) a povinný sa zaviazal pôžičku splatiť v 36-tich mesačných splátkach po 1 500,- Sk (49,79 Eur). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania, v ktorých sa v zmysle čl. 16 zmluvné strany dohodli na alternatívnom spôsobe riešenia sporov prostredníctvom príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v bode 16.2 Zmluvných dojednaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi. V rozhodcovskej doložke bolo uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy,s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledovných rozhodcov JUDr. Gustávom Retom, advokátom so sídlom Tomášikova č. 30, Bratislava 3, JUDr. Jánom Smetanom, advokátom so sídlom Horná č. 51, Banská Bystrica, JUDr. Mariannou Mochnáčovou, komerčnou právničkou so sídlom v Košiciach, Tyršovo nábrežie č. 11. Okresný súd s odkazom na ustanovenie § 103 ods. 1 zákona 93/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) a ustanovenie § 57 ods. 1, písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“) ex offo preskúmal rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho súladnosti so zákonom. Poukázal na to, že exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej, v opačnom prípade, ak bola nariadená podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu i bez návrhu zastavená. Uvedené vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod spis. zn. 3 Cdo 164/1996. Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou napĺňajúcou znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa jedná o zmluvu, ktorú predávajúci uzatvára vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy vrátane jej súčasti - všeobecných obchodných podmienok podstatným spôsobom neovplyvňujú. Na predmetný právny vzťah preto aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej „Občiansky zákonník“). Konštatoval, že spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha o vyrovnanie faktickej nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá je postavená na princípe obmedzenia zmluvnej autonómie. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009, ktorý vyslovil, že ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch je subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa). Súd prihliadol na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. V čl. 6 ods. 1 nastoľuje požiadavku, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa cit. smernice nekalé podmienky upravené v čl. 2, písm. a) a čl. 3 bod 1 a 3 sú tie, ktoré neboli individuálne dojednané, ak napriek požiadavke dôvery spôsobia značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa Prílohy k nej, bod 1 písm. q) patrí medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v rozhodcovskom konaní. V posudzovanej veci súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými zmluvnými podmienkami. Mohol len zmluvu odmietnuť alebo prijať ako celok, a tým sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, vrátane rozhodcovskej doložky. Preto, pokiaľ je rozhodcovská doložka upravená v rámci formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ na jej nekalosť nepoukáže, či už v dôsledku svojej nevedomosti alebo nečinnosti. To je pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul prostredníctvom vopred určeného rozhodcovského súdu. Ako súd uviedol, skutočnosť, že oprávnený si v zmluvných podmienkach vyhradil primárne právo výberu rozhodcovského súdu dôvodne vzbudzuje pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa. Okresný súd poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora (ES), v zmysle ktorej má vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa preskúmať ex offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve medzi podnikateľom a dodávateľom, ak má na tento účel k dispozícií nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ako z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, čl. 6 Smernice 93/13/EHS z 05.04.1993 je kogentným ustanovením, ktorého cieľom je nahradenie formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, rovnováhou skutočnou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (Rozsudok Súdneho dvora ES Mostaza Claro, C- 168/05 zo 04.06.2009, Rozsudok Pannon GSM, C-243/08). Z dôvodov uvedených vyššie mal súd za to, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto rozhodnutie rozhodcovského súdu posúdil ako právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je nulitným právnym aktom z dôvodu absencie vykonateľnosti exekučného titulu, súd v zmysle § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie, podľa ktorého okresný súd náhradu trov oprávnenému nepriznal odôvodnil jeho neúspechom vo veci. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože si ich neuplatnil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Súčasťou jeho návrhu bolo aj uplatnenie trov odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vedenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu považoval postup exekučného súdu za nezákonný a ním vydané rozhodnutie za zmätočné a nepreskúmateľné. Napriek rozdielnemu stanovisku v porovnaním s tým, ktoré súd zaujal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, súd v napadnutom rozhodnutí neozrejmil dôvody pre odlišný výklad a aplikáciu totožných právnych ustanovení. Odvolateľ nesúhlasil s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, znemožňujúcej voľbu spotrebiteľa dosiahnuť riešenie sporu pred všeobecným súdom. Uvedené tvrdenie súdu nemá oporu v žiadnom právnom predpise ani v ustanovení zmluvy. Naopak, ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka takto dojednané ustanovenie zmluvy pripúšťa, keďže článok 16 ods. 16.1 nevyžaduje riešenie sporov zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka výber spôsobu riešenia sporov a výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Je teda zrejmé, že ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícií žalobcu a jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním. Oprávnený osobitne poukázal na to, že aj v prípade, ak rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne právomoci rozhodcovského súdu, nie je daný dôvod pre vyslovenie neplatnosti celej rozhodcovskej doložky, ale len dotknutého ustanovenia. Z uvedeného dôvodu je záver exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky neprimeraným zásahom, keďže zo súdnej praxe je nesporné, že pri posudzovaní platnosti právneho úkonu má vždy prednosť výklad zachovávajúci jeho platnosť pred tým výkladom, ktorý ho robí neplatným. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. značka 3Co 67/2008. K svojej argumentácii odkázal aj na rozhodnutie Okresného súdu v Žiline sp. zn. 14C 166/2008 zo dňa 26.05.2009, ktorý konal o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu tvrdeného porušenia rovnosti účastníkov konania a neplatnosti rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s rozhodcovskou doložkou v tomto exekučnom konaní a dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nemožno hodnotiť ako neplatnú. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považoval rozhodcovskú doložku vo všetkých jej aspektoch za dohodnutú v súlade s Občianskym zákonníkom aj zákonom o rozhodcovskom konaní. Oprávnený zároveň namietal, že okresný súd prekročil rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu, ktorý je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom a materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie okrem presného označenia oprávneného a povinného obsahuje určitý výrok a podobne) a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. V § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní je rozsah preskúmavacej právomoci súdu obmedzený výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako plnenie objektívne možné, nedovolené, či v rozpore s dobrými mravmi. Nevyplýva však z neho, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie, čo je dané ustanoveniami § 35 a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p., z ktorých vyplýva prekážka res iudicata, ustanovením § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní upravujúcim žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a oddelením nachádzacieho konania od konania exekučného. Okresný súd v tomto konaní mal rozhodovať ako súd exekučný a vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje (§ 44 Exekučného poriadku). Uviedol, že jediným rozhodnutím Súdneho dvora ES, ktorého závery sú aplikovateľné v tomto konaní je rozhodnutie vo veci (Asturcom telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, C- 40/08 ), ktoré sa týka výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného ohľadom spotrebiteľskej veci, z ktorého vyplývajú podmienky, za akých môže súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zisťovanie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Ide predovšetkým o podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V rozhodnutí exekučného súdu absentuje taká skutočnosť ako je zhodnotenie faktu, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola podaná najmä z toho osobitného dôvodu pre podanie takého návrhu, akým je popieranie platnosti rozhodcovskej doložky a konkretizácia nekalosti rozhodcovskej doložky opierajúca sa o vykonané dôkazy. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní ani ustanovenia Exekučného poriadku neoprávňujú exekučný súd iniciovať konanie a posudzovanie dôvodov podľa spomenutého ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Súdny dvor ES k tejto veci v bode 47 uviedol, že nemožno pripustiť, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a aby exekučný súd plne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcom, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného dôvodu mal oprávnený za to, že postup exekučného súdu je bez zákonnej opory, je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v rozpore s právom Európskej únie. Je preto neakceptovateľné, aby exekučný súd v rozpore s právnou úpravou a jej obchádzaním zavádzal procesný stav, akoby žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná, pričom pri jej podaní by oprávnený aspoň mohol predložiť vyjadrenie, čo u v tomto prípade umožnené nebolo, nakoľko jeho prvým úkonom bolo podanie odvolania. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vydal dňa 23.09.2009 pre súdneho exekútora poverenie č. 5601 049208* na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Marianny Mochnáčovej sp.zn. RK-84/06-MM zo dňa 07.04.2006 na vymoženie pohľadávky v sume istiny 511,25 Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 27.05.2004. V článku 16 Zmluvných dojednaní, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy sa sa oprávnený a povinný dohodli na riešení vzájomných sporov tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené prostredníctvom príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 16.2 tejto zmluvy. Právo výberu jednej z alternatív spočívalo na žalujúcej zmluvnej strane. Bod 16.2 zmluvných dojednaní obsahoval samotnú „rozhodcovskú doložku“. Odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny v tom, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je právnym vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom vymedzený typovou spotrebiteľskou zmluvou a správny bol aj postup okresného súdu, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom k 27.05.2004, prihliadnuc na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného do 31.07.2004 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 3 ods. 1 citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z jej čl. 6, je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa rozsudku Súdneho dvora ES (vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA) cieľ článku 6 Smernice (93/13 ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa ustálenej judikatúry má exekučný súd právomoc skúmať podmienky vedenia exekúcie kedykoľvek v priebehu exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a to aj bez návrhu účastníka tohto konania. Jednou zo základných podmienok pre vedenie exekúcie je materiálne a formálne vykonateľný exekučný titul, ktorý súd posudzoval, aj bez využitia procesných prostriedkov na preskúmanie exekučného titulu povinným z hľadiska, či bol vydaný orgánom na jeho vydanie zákonne splnomocneným, teda či nejde o akt ničotný. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá bola okresným súdom hodnotená s ohľadom na požiadavky dané normami spotrebiteľského práva. Po preskúmaní skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj právom Európskej únie, keď ex offo posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Slovenský právny poriadok v tom prípade umožňuje zastaviť exekúciu aj bez návrhu podľa ust. § 57 ods. 1, písm. g) v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či spotrebiteľ podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V danom prípade je v rozhodcovskej doložke obsiahnutá dohoda zmluvných strán, že v prípade sporov, ktoré vznikli z ich zmluvného vzťahu alebo s ním súvisia bude žalobca ten, kto má na výber, či pre spor založí právomoc všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu. Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku tak, ako je uvedená v Zmluvných dojednaniach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 27.05.2004 je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými podmienkami, ktoré sú súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, nemal spotrebiteľ inú možnosť ako ju prijať. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy k Smernici 93/13/EHS v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný spôsob riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy. Z uvedeného dôvodu sú úvahy oprávneného o nesprávnom hodnotení neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nedôvodné. Z povahy zmlúv o úvere je totiž zrejmé, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z nej vyplývajúcich podáva v zásade len oprávnený ako veriteľ z úverového vzťahu, ktorý zakladá právomoc ním zvoleného rozhodcovského súdu. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou zmluvných dojednaní tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovej pôžičke je v rozpore nielen s ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nulite rozhodnutia (exekučného titulu) orgánu, ktorý od nej odvodil svoju právomoc a správne bolo aj jeho rozhodnutie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.