Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/258/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109220870 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109220870.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, adresa pre doručovanie Regionálne centrum Juh, právny útvar zmluvnej politiky a predaja plynu, Lieskovská cesta 1418/5, 960 24 Zvolen proti povinnému Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX G. G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorského úradu Detva, so sídlom Štúrova 784/52, 962 12 sp. zn. EX 469/2009 o vymoženie pohľadávky v sume 644,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 4Er/1688/2009-58 zo dňa 5. januára 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 4Er/1688/2009-58 zo dňa 5. januára 2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím, ktoré vydal vyšší súdny úradník, súd čiastočne zastavil exekúciu do výšky 584,39 Eur podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní exekučného titulu zaniklo v časti 584,39 Eur právo, ktoré bolo ním priznané. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že uznesením č.k. 4Er/1688/2009-47 zo dňa 06.09.2011 zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy 60,- Eur, v ktorej bolo vyhovené námietkam povinného proti exekúcii, pričom konštatoval, že exekučné konanie prebieha vo zvyšnej časti o vymoženie istiny 584,39 Eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 5,06 Eur a trov exekúcie. Ďalej uviedol, že povinný v písomnom podaní zo dňa 16.06.2011 súdu oznámil, že úplne uhradil oprávnenému dlžnú čiastku, a to dňa 19.05.2010 a dňa 18.06.2010 sumu 60,- Eur a dňa 15.07.2010 sumu 44,39 Eur, tj. spolu sumu 164,39 Eur, ktorá predstavuje nezaplatený zostatok istiny. Povinný zároveň v podaní konštatoval, že nie je povinný uhradiť oprávnenému trovy exekučného konania vo výške 16,50 Eur a ani trovy predchádzajúceho súdneho konania, nakoľko v časti bolo vyhovené jeho námietkam proti exekúcii. Skutočnosť, že povinný uhradil oprávnenému zostávajúcu časť istiny vo výške 164,39 Eur oznámil súdu podaním zo dňa 17.10.2001 aj oprávnený, ktorý tiež poukázal, že ku dňu oznámenia nedošlo zo strany povinného k úhrade trov predchádzajúceho konania vo výške 5,06 Eur a trov exekúcie za súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur. Povinný podal proti rozhodnutiu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že po doručení výzvy súdneho exekútora na úhradu pohľadávky oprávneného vo výške 189,95 Eur a trov exekúcie vo výške 205,19 Eur sa písomne obrátil na oprávneného so žiadosťou o vydanie podnetu na zastavenie exekúcie, nakoľko dňa 15.07.2010 uhradil jeho pohľadávku v celej výške. . Povinný ďalej uviedol, že dňa 22.09.2011 mu bolo doručené oznámenie oprávneného, z ktorého vyplynulo, že celá istiny bola uhradená, neboli však uhradené trovy predchádzajúceho konania 5,06 Eur a trovy exekúcie vo výške 16,50 Eur. Ihneď po doručení oznámenia dňa 29.09.2011 dlžnú čiastku vo výške 21,56 Eur uhradil k rukám súdneho exekútora, čím pokladal vec za ukončenú. Nakoľko mal povinný za to, že splnil svoju povinnosť z exekučného titulu, navrhol exekúciu v celom rozsahu zastaviť. Súdny exekútor sa k odvolaniu povinného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.07.2012, v ktorom uviedol, že povinný zaplatil oprávnenému sumu 644,39 Eur a do pokladne súdneho exekútora zaplatil sumu 21,56 Eur, z ktorej oprávnenému čiastkové plnenie nezasielal, nakoľko uvedená suma nestačí ani na náhradu nákladov súdneho exekútora. Zároveň súdu exekútor uviedol, že trvá na úhrade trov exekúcie tak, ako boli vyúčtované povinnému. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s tvrdením povinného o uhradení celej istiny. Pokiaľ ide o sumu vo výške 21,56 Eur, ktorú povinný zaplatil súdnemu exekútorovi uviedol, že táto nebola súdnym exekútorom ku dňu podania vyjadrenia oprávnenému zaslaná. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 251 ods. 4 O.s.p., 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v predmetnej veci vydal pre súdneho exekútora poverenie č. 5601 055338* na vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 644,39 Eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Proti exekúcii podal povinný námietky. Oprávnený sa k námietkam vyjadril podaním zo dňa 14.05.2010, v ktorom súdu oznámil, že celkový nezaplatený dlh povinného ku dňu 14.05.2010 predstavuje sumu 185,95 Eur, pozostávajúcu z istiny 164,39 Eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 5,06 Eur a trov exekučného konania vo výške 16,50 Eur. Oprávnený uviedol, že povinný z vymáhanej pohľadávky uhradil 6 x 60,- Eur (dňa 18.09.2009,13.10.2009,15.12.2009,20.01.2010, 12.02.2010 a 13.04.2010) a 1x 120,- Eur dňa 15.03.2010. Nakoľko povinný uhradil časť vymáhanej pohľadávky priznanej v exekučnom titule ešte pred začatím exekučného konania, a to dňa 18.09.2009 vo výške 60,- Eur okresný súd uznesením č.k. 4Er/1688/2009-37 zo dňa 09.05.2011 vyhovel námietkam povinného v časti o vymoženie sumy 60,- Eur a následne uznesením č.k. 4Er/1688/2009-47 zo dňa 06.09.2011 exekúciu v tejto časti zastavil. Podaním doručeným súdu dňa 21.06.2011 povinný oznámil okresnému súdu, že dňa 19.05.2010 a dňa 18.06.2010 uhradil oprávnenému sumy 2 x po 60,- Eur a dňa 15.07.2010 sumu 44,39 Eur, t.j. spolu sumu 164,39 Eur, čím považoval povinný celú vymáhanú pohľadávku za uhradenú. Povinný mal za to, že nie je povinný uhradiť oprávnenému trovy predchádzajúceho konania ani trovy exekúcie, nakoľko bolo jeho námietkam čiastočne vyhovené. Oprávnený sa k podaniu povinného vyjadril listom zo dňa 22.09.2011, v ktorom súdu oznámil, že zostávajúcu časť istiny mu povinný zaplatil, ako aj skutočnosť, že ku dňu podania eviduje voči povinnému pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu len v časti neuhradených trov predchádzajúceho konania vo výške 5,06 Eur a trov exekúcie vo výške 16,50 Eur. Následne okresný súd napadnutým uznesením zo dňa 05.01.2012 exekúciu v ostávajúcej časti vymáhanej istiny vo výške 584,39 Eur zastavil. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. V prejednávanej veci je nesporné, že povinný po vydaní exekučného titulu oprávnenému uhradil celú istinu, na ktorej zaplatenie bol v exekučnom titule zaviazaný. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bola okresnému súdu táto skutočnosť známa ako z oznámenia povinného zo dňa 16.06.2011, tak aj z oznámenia oprávneného zo dňa 22.09.2011. Okresný súd preto správne rozhodol, keď zastavil konanie v časti vymáhanej istiny vo výške 584,39 Eur. Skutočnosť, že povinný uhradil k rukám súdneho exekútora aj príslušenstvo vymáhanej pohľadávky pozostávajúce z trov predchádzajúceho konania a trov exekučného konania bolo súdu oznámené povinným až v odvolaní proti napadnutému uzneseniu, preto okresný súd pri rozhodovaní na túto skutočnosť prihliadnuť nemohol. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, preto ho podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.