Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/262/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109221679 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109221679.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO 36 613 843 proti povinnému Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X/X, XXX XX Q. o vymoženie pohľadávky v sume 832,77 Eur a príslušenstva, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod spisovou značkou EX 5210/09u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 6Er/147/2009-23 zo dňa 30. augusta 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6Er/147/2009-23 zo dňa 30. augusta 2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník, vyhlásil okresný súd exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu oprávnenému a súdnemu exekútorovi nepriznal. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. vydaného dňa 06.08.2009 pod spis. značkou EP 20597/09, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému dlžnú sumu 832,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.08.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 41,49 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Na základe návrhu oprávneného, ktorým požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie vydal dňa 30.10.2009 Okresný súd Banská Bystrica pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom 5601 051057* na vymoženie vyššie uvedenej sumy, vrátane trov exekúcie. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty W. č. XXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou L., a.s. zast. Správou kreditných kariet, a.s. a povinným dňa 12.02.2004, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných L. G. P. (ďalej Obchodné podmienky). Obchodné podmienky v časti VIII, bode 1 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú rozhodované v rozhodcovskom konal pred nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných kariet, a.s.. Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je právnym vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to vzhľadom na povahu zmluvných strán a obsah zmluvného záväzku. Pre posúdenie okolností, či sa jedná o spotrebiteľský úver nie je dôležitá právna forma spotrebiteľského úveru, ale je dôležité, či sa jedná o odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa. Na predmetný právny vzťah preto aplikoval aj normy spotrebiteľského práva, predovšetkým § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej Občiansky zákonník), ktorých použitie nie je prekážkou dohody zmluvných strán o aplikácii Obchodného zákonníka. Ďalej prvostupňový súd poukázal na Smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.. V posudzovanej veci súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul má za následok, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Už túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa. Z dôvodov uvedených vyššie mal súd za to, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto rozhodnutie rozhodcovského súdu posúdil ako právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je nulitným právnym aktom z dôvodu absencie vykonateľnosti exekučného titulu, súd v zmysle § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie, podľa ktorého okresný súd náhradu trov oprávnenému nepriznal odôvodnil jeho neúspechom vo veci. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože si ich neuplatnil. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vyjadril názor, že pokiaľ exekučný súd skúmal platnosť rozhodcovskej doložky z úradnej moci (ex offo), konal mimo rozsahu svojej právomoci, ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný len ako exekučný súd, z čoho podľa oprávneného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený konať ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 5/2000. Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 psím. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, a nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní tak podľa názoru odvolateľa neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Z ustanovenia § 45 ods. 1 vyplýva, že ak sú splnené podmienky, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť, a nie nevydať poverenie. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, ktorý v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa bodu 47 nie je možné, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí,pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Rovnaký argument musí de facto preto platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Zároveň oprávnený dal do pozornosti súdu, že pokiaľ bola zmluva o úvere,kde bol dlžník spotrebiteľom uzavretá predo dňom 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený v odvolaní poukázal, že jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvého stupňa, preto sa v odvolaní obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 21.10.2009 bol pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Poverením č. 5601 051057 zo dňa 30.10.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 20597/09 vydaný dňa 06.08.2009 Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o vydanie kreditnej platobnej karty W., ktorú právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 12.02.2004, a z ktorej vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úverový rámec vo výške 24.000,- Sk a schválil štandardnú mesačnú splátku vo výške 800,- Sk. V obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet L., a.s. vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. v článku VIII bode 1 si zmluvné strany dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré by v budúcnosti vznikli medzi nimi zo zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných kariet, a.s.. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu. Podľa § 23a zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú bol do Občianskeho zákonníka zavedený až zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Keďže ide o zmluvu uzavretú pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., vzťahujú sa na ňu intertemporálne ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s aquis communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutý predo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 150/2004 Z.z, ako aj postavenie účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania uvedenej faktickej nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý zabezpečí dosiahnutie tohto cieľa. V uvedených prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy vykladať konformne s európskym právom. K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase uzavretia zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty Quelle existoval zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 účinného od 1. januára 2000, v znení platnom do 24. novembra 2004 do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesol pojem tzv. typovej (mimo akúkoľvek pochybnosť vždy spotrebiteľskej) zmluvy, pričom tou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, pričom podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia typová zmluva nesmela obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby a 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; resp. b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené je nesporné, že už v čase uzavretia zmluvy právneho predchodcu oprávneného a povinného z prejednávanej veci (27. januára 2004) muselo byť vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak než na zmluvu typovú (a spotrebiteľskú). S poukazom na uvedené, odvolací súd zmluvu o vydanie kreditnej platobnej karty W. uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného ako bankou a povinným ako dlžníkom, ktorá tvorí právny základ pre posudzovanie vzťahov medzi účastníkmi zmluvy považoval podľa jej obsahu za spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedených dôvodov odvolací súd predmetný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom prihliadol aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku tak, ako je uvedená vo obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Jej neprijateľnosť spočíva v dohode zmluvných strán, ktoré sa dohodli, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvného vzťahu alebo s ním súvisia budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý určil veriteľ. Je pritom zrejmé, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z takýchto zmlúv podáva v zásade len veriteľ zo záväzkového vzťahu, ktorý zakladá právomoc ním určeného rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, mohol len záväzok zo zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení nesie, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Rozhodcovská doložka v takom znení, v akom ho právny predchodca oprávneného skoncipoval do ním používaných úverových zmlúv, je v rozpore s požiadavkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o vydanie kreditnej platobnej karty W., je v rozpore nielen s ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nulite rozhodnutia (exekučného titulu) orgánu, ktorý od nej odvodil svoju právomoc a správne bolo aj jeho rozhodnutie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil v súlade s ustanovením § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.