Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109227105 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109227105.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danici Kočičkovej v právnej veci navrhovateľov 1/ I.. I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., I. XX, 2/ I.. I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., I. XX, navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní zastúpený advokátom JUDr. Lukášom Kožákom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Horná 51, proti odporcom 1/ C. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. J., I. XX, t. č. ÚVTOS Ilava, 2/ O. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X., C. B. XXX, t. č. ÚVTOS Leopoldov, 3/ I. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., K. XXX/XX, t.č . ÚVTOS Ružomberok, odporca 3/ v konaní zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátska kancelária so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Haškova 18, o náhradu škody na odvolanie odporcu 1/ zo dňa 24. 08. 2011, odporcu 2/ zo dňa 23. 08. 2011 a odporcu 3/ zo dňa 31. 08. 2011 a 02. 09. 2011 proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 9C/212/2009 - 233 zo dňa 27. 07. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom 1/, 2/ trovy odvolacieho konania v sume 562,62 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Lukáša Kožáka vedený v K. J. D., a. s., pobočka J. J., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporca 3/ je povinný nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v sume 248,93 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Lukáša Kožáka, vedený v K. J. D., a. s., pobočka J. J., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd zaviazal odporcov 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 10.505,87 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovia 1/, 2/, 3/ boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 2/ sumu 10.505,87 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, odporca 3/ bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 1/ a navrhovateľke 2/ sumu 4.603,56 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovia 1/, 2/, 3/ boli zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania v sume 2.443,59 eur na účet ich právneho zástupcu JUDr. Ladislava Kožáka. Odporca 3/ bol zaviazaný nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania v sume 1.216,71 eur na účet ich právneho zástupcu JUDr. Lukáša Kožáka. Odporcovia 1/, 2/, 3/ boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 1.260,50 eur. Odporca 3/ bol zaviazaný zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 276,- eur v lehote do troch dní. V odôvodnení súd konštatoval: „Navrhovatelia sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 18. 12. 2009 domáhali od odporcov 1/ až 3/ zaplatenia sumy po 10 505,87 Eur spoločne a rozdielne z titulu náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle znaleckého posudku doc. C.. P. E., Q.., znalca z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria. Od odporcu v 3/ rade sa domáhali sumy 4 603,56 Eur ako náhrady vecnej škody a bolestného z titulu ublíženia na zdraví. Odporcovia žiadali návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľov, odporcov 1/ až 3/, spisom 1T/36/08 tunajšieho súdu, lekárskym posudkom doc. C.. P. Vraždu, Q.. č. 21/08 zo dňa 17. 12. 2008 a zo dňa č. 22/08 zo dňa 16. 12. 2008 a zistil tento skutkový stav: Podľa tvrdenia navrhovateľov, títo sa stali obeťami útoku - ozbrojeného prepadnutia zo strany odporcov 1/ až 3/ dňa 15. 02. 2005 v ich rodinnom dome. Za uvedený skutok boli odporcovia v 1/ a v 2/ rade odsúdení rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 1T/36/08 dňa 21. 05. 2009, ktoré rozhodnutie nadobudlo v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 2To/166/09 právoplatnosť dňa 19. 08. 2009. Aj keď odporca v 3/ rade nebol týmito rozhodnutiami odsúdený, bolo to výlučne z dôvodu, že svojou výpoveďou usvedčil odporcov v 1/ a v 2/ rade. Jeho účasť na uvedenom skutku je však jednoznačná a nesporná. V trestnom konaní boli odporcovia 1/ a 2/ zaviazaní uhradiť im náhradu škody vo výške 9 207,13 Eur z titulu náhrady vecnej škody a škody na zdraví a to z dôvodu, že odporca v 3/ rade v trestnom konaní nebol odsúdený. Vo zvyšnej časti jednej tretiny pripadajúcej na odporcu v 3/ rade si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4 603,56 Eur v občianskoprávnom konaní. Ďalej sa voči odporcom 1/, 2/ a 3/ navrhovatelia domáhali zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle znaleckých posudkov K. C.. P. E., Q.. č. 21/08 a 22/008, ktorými bolo ohodnotené bodové ohodnotenie v zmysle zákona 437/2004 Z. z. u každého z navrhovateľov po 1 000 bodov za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií. Odporca v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu došlému tunajšiemu súdu dňa 13. 01. 2010 uviedol, že s návrhom navrhovateľov nesúhlasí. Poprel svoju účasť na danom skutku a poukazoval na nesprávnosť rozhodnutia v konaní 1T/36/08 tunajšieho súdu. Nárok navrhovateľa na náhradu škody považoval za absolútne legitímny, ale nie voči jeho osobe. Odporca v 2/ rade v písomnom vyjadrení došlom tunajšiemu súdu dňa 07. 01. 2010 uviedol, že sa cíti byť v danej veci absolútne nevinný. Podal mimoriadny opravný prostriedok na NS SR a tiež na súd do Štrasburgu. Žiadal, aby sa vo veci nepokračovalo do rozhodnutia súdu. Poprel, že by sa dopustil daných skutkov a zároveň podal námietku voči lekárskemu posudku C.. E. č. 21/08 a 22/08, pretože je zaujatý a neobjektívny. Na výzvu súdu, aby odporca v 2/ rade oznámil dôvody zaujatosti a neobjektívnosti znaleckého posudku C.. E., tento vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 01. 2010 uviedol, že žiadateľom posudku a skúmanou osobou je jedna a tá istá osoba. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že posudok bol urobený až po 3 rokoch. Odporca v 3/ rade podaním došlým súdu dňa 12. 01. 2010 v časti návrhu, v ktorej navrhovatelia žiadali náhradu vecnej škody a škody na zdraví - fyzickej ujmy, považoval ich nárok za neprimerane vysoký. V časti nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia podal námietku proti lekárskemu posudku C.. E. ako aj výške bodového ohodnotenia každého z navrhovateľov. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že v trestnom konaní odporcov v 1/ a v 2/ rade nielen usvedčil, ale aj uviedol, že svojím konaním nespôsobil takú škodu, či už na majetku alebo zdraví, v akej výške ju navrhovatelia od neho požadujú. Žiadal tiež prihliadnuť na znenie ustanovenia § 438 ods. 2 O. z., podľa ktorého v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Poukázal tiež na svoje osobné a majetkové pomery, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody. Uviedol, že má záujem uzavrieť s navrhovateľmi dohodu ohľadom výšky ako aj spôsobu náhrady škody. Žiadal zohľadniť tú skutočnosť, že spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a významnou mierou dopomohol k odhaleniu a objasneniu trestných činov spáchaných organizovanou skupinou. Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní dňa 09. 04. 2010 trvala na návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že základ nároku je daný a vyplýva z právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní 1T/36/08. Zodpovednosť všetkých troch odporcov za škodu spôsobenú navrhovateľom vyplýva z rozhodnutí súdov v trestnom konaní. Vo vzťahu k odporcovi v 3/ rade, tento bol len zákonne zvýhodnený v dôsledku spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní vo vzťahu ku rozhodnutiu o vine a treste. Škoda, ktorá je premetom tohto konania, nebola predmetom adhézneho konania a vznikla z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázala tiež na tú skutočnosť, že sa jedná o nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví spôsobeného úmyselným trestným činom. V tomto prípade je objektívna premlčacia lehota 10-ročná. Subjektívna lehota začala plynúť oboznámením sa s výškou škody doručením znaleckého posudku. Poukázala tiež na tú skutočnosť, že sa domáhajú od odporcov len základnej sadzby sťaženia spoločenského uplatnenia. Nedomáhajú sa zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, hoci by mohli. Vzhľadom k tomu, že všetci traja odporcovia boli vo výkone trestu odňatia slobody, procesný súd požiadal o ich výsluch dožiadané súdy. Odporca v 1/ rade, vypočutý dňa 16. 07. 2010 pred dožiadaným súdom, uviedol po oboznámení sa s obsahom spisu, že nároky navrhovateľov nespochybňuje, sú absolútne odôvodnené a oprávnené. Žiadal, aby boli nároky navrhovateľov uplatňované voči skutočným páchateľom a to osobám s DNA profilmi R05089 a R05093. Podľa jeho názoru môže závery znalca o utrpení poškodených spochybňovať iba tá osoba, ktorá sa ho dopustila. Odporca v 2/ rade vypočutý dožiadaným súdom dňa 15. 07. 2010 uviedol, že nárok navrhovateľov neuznáva čo do základu, ani čo do výšky vzhľadom k tomu, že bol v trestnej veci uznaný vinným len na základe výpovede I. O. - odporcu v 3/ rade. Trestný čin nemohol spáchať. Znalecký posudok namietal z dôvodu, že bol urobený po značnej dobe - skoro po 3 rokoch a že si ho dali vypracovať samotní navrhovatelia. Odporca v 3/ rade vypočutý dňa 28. 05. 2010 uviedol po oboznámení sa s obsahom spisu, že bez prítomnosti svojho právneho zástupcu odpovedať nemieni. Tento svoju neprítomnosť pri výsluchu ospravedlnil. K mimosúdnej dohode s navrhovateľmi nedošlo. Dňa 03. 12. 2010 za prítomnosti svojho právneho zástupcu a odporcu v 1/ rade uviedol, že vznáša námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ako dôvod uviedol, že navrhovatelia sú známi právnici v Banskej Bystrici. Tiež poukázal na krátky interval medzi termínmi pojednávania a výsluchov. Po tom, čo bolo rozhodnuté, že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 27. 07. 2011, na ktorý prevzal právny zástupca odporcu v 3/ rade predvolánku dňa 01. 07. 2011. Faxom došlým dňa 12. 07. 2011, ktorý nebol doplnený v lehote 3 dní písomným podaním, požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa bude nachádzať v termíne pojednávania na vopred plánovanej dovolenke. Ospravedlnil preto svoju neúčasť na pojednávaní. Uviedol tiež, že jeho klient nesúhlasí s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Nepožiadal o odročenie pojednávania, len uviedol, že v prípade plánovania ďalšieho termínu si dovoľuje požiadať termín konzultovať telefonicky. Vzhľadom k tomu, že nedoplnil toto podanie do 3 dní písomne v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 OSP, rovnako ako faxom došlú žiadosť o odročenie zo dňa 26. 07. 2011, súd naň neprihliadol. Súd tiež zohľadnil tú skutočnosť, že právny zástupca odporcu v 3/ rade sa ospravedlnil na pojednávanie dňa 10. 02. 2010, 09. 04. 2010 z dôvodu bolesti zubov, 19. 05. 2010 na výsluch pred dožiadaným súdom z dôvodu kolízie termínov pojednávania, pričom nedoložil dôkaz o tejto kolízii, 13. 08. 2010 z dôvodu kolízie termínov pojednávania opäť bez doloženia dôkazov, 14. 07. 2010 z dôvodu čerpania dovolenky, čo svedčí o tom, že z jeho strany sa jedná o obštrukciu v konaní sledujúcu, aby súd vo veci nevydal rozhodnutie. Z týchto dôvodov súd konal v jeho neprítomnosti. Odporca v 3/ rade mal možnosť vypovedať pred dožiadaným súdom, ktorú možnosť nevyužil. K návrhu sa vyjadril písomne. Predmetom sporu bol nárok navrhovateľov 1/ a 2/ na náhradu škody spôsobenej ublížením na zdraví v zmysle ustanovenia § 420 a nasledujúcich O. z. Podľa § 420 ods. 1 O. z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. Zo strany odporcov 1/ až 3/ ich obrana spočívala v tom, že vzniknutú škodu na zdraví navrhovateľov nezapríčinili, a teda že z ich strany nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti v súvislosti so vzniknutou škodou na zdraví navrhovateľov. Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je súd viazaný v občianskom súdnom konaní rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Súd v občianskoprávnom konaní je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia výslovne viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal a sám si túto otázku nemôže riešiť odlišne pri výkone svojej civilnej právomoci. V tomto smere je jeho právomoc obmedzená citovaným zákonným ustanovením. Výrokom trestného rozsudku o náhrade škody súd v občianskom súdnom konaní v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 133 ods. 1 OSP nie je viazaný, nemôže však konať o totožnom nároku, pokiaľ už bolo o ňom rozhodnuté v adhéznom konaní. Z rozsudku 1T/36/08 tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 2To/166/09 dňa 19. 08. 2009, bolo zistené, že obžalovaný C. I. a O. G., boli uznaní okrem iného za vinných, že dňa 15. 02. 2005 spoločne s I. O. po predchádzajúcej príprave a vzájomnej dohode a rozdelení si jednotlivých úloh ozbrojenými strelnými zbraňami vnikli do rodinného domu navrhovateľov, navrhovateľa v 1/ rade udreli kovovou tyčou do oblasti hlavy, navrhovateľke v 2/ rade nasadili za chrbát na ruky putá, zviazali jej nohy, zalepili ústa, popálili ju neznámym premetom na predlaktie ľavej ruky opakovane, navrhovateľovi v 1/ rade zviazali ruky, nohy, zalepili páskou ústa, kopali do celého tela, popálili viackrát neznámym predmetom na predlaktí ľavej ruky, čím spôsobili navrhovateľke v 2/ rade zranenia a to pomliaždenie tváre, oboch zápästí, v oblasti členkov obojstranne, excoriáciu prsta ľavej ruky, popáleniny na ľavom predlaktí 1. stupňa a utrpela tým psychickú traumu, ktoré zranenia si vyžiadali jej dočasnú práceneschopnosť od 16. 02. do 11. 04. 2005. Navrhovateľovi v 1/ rade spôsobili zlomeninu temennej kosti, zlomeninu diafízu lakťovej kosti vpravo, pomliaždenie v oblasti bedrovej chrbtice a predlaktia, početné popáleniny na ľavej ruke, predlaktí ľavej a pravej hornej končatiny 2. stupňa, chrbta, krvný výron na chrbte, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť od 16. 02. do 30. 06. 2005. Poškodených - navrhovateľov v tomto konaní - súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Krajský súd Banská Bystrica v konaní 2To/166/09 zo dňa 19. 08. 2009 v časti o náhrade škody zrušil prvostupňové rozhodnutie a rozhodol tak, že obžalovaní C. I. a O. G. sú povinní zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ škodu vo výške 9 207,13 Eur. V odôvodnení tohto rozhodnutia o náhrade škody krajský súd poukázal na znenie § 287 ods. 1 Trestného poriadku a § 433 ods. 1, 2 O. z. ako aj § 511 ods. 1, 2 O. z. Podľa názoru súdu v trestnom konaní je nepochybné, že na páchaní trestnej činnosti voči poškodenej rodine Smetanovcov sa podieľali traja páchatelia, každý rovnakým dielom. Odsudzujúcim rozsudkom za toto konanie boli odsúdení len dvaja z nich. Za takejto situácie bola výška škody pomerne rozdelená na tretiny a v trestnom konaní bolo rozhodnuté vo vzťahu k odsúdeným v rozsahu dvoch tretín požadovanej náhrady škody. Z uvedených dôvodov, aj keď nebolo rozhodnuté vo výrokovej časti trestného rozsudku o vine a treste vo vzťahu k odporcovi v 3/ rade, z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že na skutku a vzniku škody sa podieľal rovnakou mierou aj odporca v 3/ rade. Tento aj vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že s odporcami v 1/ a v 3/ rade naplánovali prepad navrhovateľov na rovnakom princípe ako predchádzajúce lúpežné prepadnutie, pričom všetci traja boli ozbrojení, násilne vtrhli do obývacej miestnosti navrhovateľov. Odporca v 3/ rade videl, že odporca v 2/ rade spútal navrhovateľa, pričom tento kričal, že je chorý na srdce a že nemôže dýchať. Rovnako videl spútanú navrhovateľku v 2/ rade. Pokiaľ aj potom odporca v 3/ rade ako svedok v trestnom konaní neuviedol, že by on sám spôsobil fyzické ublíženie na zdraví navrhovateľovi 1/ a 2/, je nesporné, že minimálne si nesplnil svoju povinnosť na odvrátenie hroziacej škody v zmysle § 415 O. z. a sám svojím konaním rovnakou mierou prispel ku vzniku psychickej ujmy tak, ako bola kvalifikovaná v pripojených znaleckých posudkoch navrhovateľmi ako aj vecnej škody a škody na zdraví z titulu bolestného, ako bola zistená a ustálená v trestnom konaní. Vo vzťahu k druhej podmienke vzniku zodpovednosti za škodu, samotnú existenciu škody na strane navrhovateľov ani jeden z odporcov nespochybňoval. Škoda na zdraví bola definovaná pripojenými znaleckými posudkami ako posttraumatická stresová porucha. Znalec subsumoval toto poškodenie zdravia v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, jeho prílohy č. 1 sadzby bodového ohodnotenia pod položku 255. V zmysle časti II prílohy a položky č. 255 bodového hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch ako „vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií," overené príslušným psychiatrickým pracoviskom je možné ohodnotiť v rozsahu 260 až 1300 bodov. Podľa § 4 ods. 1 zákona 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Súd považoval vzhľadom ku charakteru úrazového deja, jeho priebehu a ďalším okolnostiam, ktoré boli preukázané v trestnom konaní za primerané ohodnotenie v rozsahu 1000 bodov, keď horná hranica predstavovala 1300 bodov. Podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť aj na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia len základnou sadzbou, nezvýšil túto sadzbu do dvojnásobku. Námietky odporcov voči znaleckému posudku týkajúce sa tej skutočnosti, že znalecký posudok bol vypracovaný na požiadanie navrhovateľov, súd nepovažoval za právne relevantné, keďže nepreukazovali, že by znalecký posudok bol vypracovaný v rozpore so zákonom 437/2004 Z. z., prípadne že by osoba znalca mala pomer k veci alebo účastníkom konania. Výšku bodového ohodnotenia odporcovia nespochybňovali, resp. pokiaľ aj spochybňovali, tak len všeobecne a túto pochybnosť ničím nezdôvodnili. Skutočnosť, že znalecký posudok bol vypracovaný 17. 12. 2008, sama o sebe neznamená, že by nedošlo k tvrdenému poškodeniu zdravia na strane navrhovateľov. Naopak k ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia má dochádzať až po ustálení zdravotného stavu, kedy je zrejmé, že následky úrazového deja sú trvalé. Ani jeden z odporcov nenavrhol vykonať vo veci súdom nariadené znalecké dokazovanie. Súd potom tento dôkaz vyhodnotil ako každý iný listinný dôkaz podľa jeho hodnovernosti a pravdivosti. Odporcovia nenamietali existenciu príčinnej súvislosti medzi skutkom, ktorý bol predmetom trestného konania a poškodením zdravia navrhovateľov, ktorej náhrady sa domáhali. Táto vyplýva priamo z výroku rozhodnutia v trestnom konaní. Rovnako z trestného spisu a rozhodnutia vo veci samej vyplýva aj existencia zavinenia a to vo forme úmyselného konania odporcov v 1/ až v 3/ rade na vzniku predmetnej škody. Odporca v 3/ rade žiadal aplikovať voči svojej osobe ustanovenie § 438 ods. 2 O. z. Podľa § 438 ods. 1 O. z., ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Ods. 2, v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. V danom prípade súd neaplikoval ustanovenie § 438 ods. 2 O. v časti rozhodnutia o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu psychickej ujmy na zdraví navrhovateľov, ktorú spôsobili všetci traja odporcovia spoločným konaním. Nemožno odlíšiť podiel viny na vzniku škody u jednotlivých odporcov v 1/ až v 3/ rade. Vo vzťahu nároku navrhovateľov na náhradu škody z titulu vecnej škody a bolestného z titulu ublíženia na zdraví súd aplikoval voči odporcovi v 3/ rade ustanovenie § 438 ods. 2 O. z., keď vychádzal z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 2To/166/09. Podiel odporcu v 3/ rade na vzniku tejto škody posudzoval rovnako ako krajský súd v citovanom rozhodnutí, t.j. v rozsahu jednej tretiny. Ku zníženiu náhrady škody vo vzťahu odporcovi v 3/ rade v zmysle § 450 O. z. súd nepristúpil vzhľadom k tomu, že zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Skutočnosť, že odporca v 3/ rade vypovedal ako svedok v konaní a na základe jeho výpovede bolo upustené od jeho potrestania, je právne relevantné len vo vzťahu o výroku o vine a treste, nie vo vzťahu k výroku o náhrade škody v občianskoprávnom konaní. Z uvedených dôvodov súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Trovy konania predstavujú náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú súd priznal v plnom rozsahu poslednému právnemu zástupcovi navrhovateľov. Súd považoval za účelne vynaložené náklady za tieto úkony právnej pomoci: - príprava a prevzatie, - spísanie, podanie návrhu, - zastupovanie na pojednávaní pred OS Banská Bystrica dňa 10. 02. 2010 (v rozsahu jednej štvrtiny), - zastupovanie na pojednávaní pred OS Banská Bystrica dňa 09. 04. 2010 a 27. 07. 201. Úkony boli vyúčtované v súlade s § 11 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z. z. a § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky. Vo vzťahu k odporcom 1/ až 3/ právny zástupca navrhovateľov vychádzal z hodnoty veci 10 505,87 + 10 505,87 Eur (hodnota jedného úkonu 370,14 Eur, pri zastupovaní dvoch účastníkov 555,21 Eur - § 13 ods. 2), vo vzťahu k odporcovi v 3/ rade z hodnoty 4 603,56 Eur (hodnota jedného úkonu 161,01 Eur, pri zastupovaní dvoch účastníkov 241,52 Eur). Vo vzťahu k odporcom 1/ až 3/ tri úkony právnej pomoci 1 665,63 Eur, 1 štvrtinový úkon 138,80 Eur, režijný paušál 2-krát 6,95 Eur, 2-krát 7,21 Eur, z toho 19 % DPH v sume 348,22 Eur; 1 úkon 555,21 Eur, 1-krát režijný paušál 7,41 Eur; spolu 2 443,59 Eur. Vo vzťahu k odporcovi v 3/ rade tri úkony právnej pomoci 724,56 Eur, 1 štvrtinový úkon 60,38 Eur, režijný paušál 2-krát 6,95 Eur, 2-krát 7,21 Eur, z toho 19 % DPH 154,52 Eur; 1 úkon 241,52 Eur, režijný paušál 1-krát 7,41 Eur; spolu 1 216,71 Eur. Odporcovia 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 1 260,50 Eur (6 % zo sumy 21 011,74 Eur, položka 1, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák. 71/1992 Zb.) a odporca v 3/ rade je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 276,-- Eur (6 % zo sumy 4 603,56 Eur, položka 1, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák. 71/1992 Zb.), vzhľadom na to, že navrhovatelia sú v tomto konaní od poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. ch) zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov." Odvolanie podali proti rozsudku odporcovia 1/, 2/ a 3/. Odporca 1/ namietal najmä správnosť vedenia trestného konania a jeho závery. Odporca 2/ v odvolaní dôvodil, že on rodine D. žiadnu škodu nespôsobil a nevidí dôvod, aby uhrádzal „spôsobenú škodu". Je nemajetný a jediný kto sa mohol na trestnej činnosti obohatiť je I. O.. Odporca 3/ navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne navrhol žalobu voči nemu zamietnuť. Poukázal, že namietal zaujatosť všetkých sudcov okresného ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici. K námietke zaujatosti sa však nevyjadrili všetci sudcovia, ale len niektorí, bez uvedenia dôvodu prečo len niektorí. Za podstatné považuje, že v konaní nebol vypočutý, hoci o to žiadal, pretože je to jeho právo. Nie je pravdou, že nevyužil možnosť vypovedať pred dožiadaným súdom. Podľa neho nebolo preukázané, že by zodpovedal za škodu, ktorá navrhovateľom vznikla. Nebolo preukázané, že by sa dopustil protiprávneho konania. Nebolo vydané rozhodnutie, ktoré by konštatovalo, že sa dopustil trestného konania. Ak by mal zodpovedať za škodu, tak maximálne do výšky 1/3 vzniknutej škody. Znalecký posudok bol vypracovaný 17. 12. 2008 pričom návrh na začatie konania bola podaný dňa 18. 12. 2009. Žiadal preto o vypracovanie nového znaleckého posudku. Podľa neho nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Nebol mu preukázaný úmysel. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, v jeho prípade súd nezohľadnil okolnosti hodné osobitného zreteľa a síce, že práve jeho výpoveďou v trestnom konaní sa podarilo ustáliť skutkový stav. Z obsahu rozhodnutia mu nie je zrejmé, v akej časti ohľadne náhrady trov konania, za ktoré úkony bola náhrada priznaná. Právny zástupca navrhovateľa namietal, že výpoveďou odporcu 3/ by súd dospel, resp. mohol dospieť k poznatkom, ktoré by mohli byť podstatné pre aplikovanie ust. § 438 ods. 2 OZ, ktoré ustanovenie bez výsluchu odporcu 3/ nedokázal aplikovať a vyhodnotiť jeho vnútorný psychický vzťah ku spoločnému konaniu a jeho následkom. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku došlo k jeho vydaniu aj na základe nesprávneho aplikovania ust. § 135 ods. 1 OSP. Rozsudkom okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T/36/08 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 2To/166/09 bolo zistené, že obžalovaný C. I. a O. G. boli uznaní za vinných, okrem iného že spoločne s I. Roszíkom spáchali voči navrhovateľom 1/ a 2/ trestný čin, ktorý následne založil ich zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť odporcu 3/ teda nie je možné vyvodzovať na základe ust. § 135 ods. 1 OSP. K podaným odvolaniam sa vyjadrili navrhovatelia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považujú za správne a zákonné. Prvostupňový súd postupoval v konaní v súlade so zákonom. Dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom k osobitosti odvolania žalovaného 3/ považovali navrhovatelia za potrebné vyjadriť sa samostatne aj k tomuto odvolaniu. Toto odvolanie považujú v celom rozsahu za nedôvodné, tendenčné a vyslovene účelové. Odvolanie odporcu 3/ navodzuje dojem, akoby sa žiadneho lúpežného prepadnutia voči nim nikdy nezúčastnil a nespôsobil im svojim konaním žiadnu škodu. Odporca 3/ však zabudol dodať, že v trestnom konaní popísal celú trestnú činnosť založenú na spolupáchateľstve odporcov 1/, 2/ a 3/ a teda nielen trestnú činnosť odporcov 1/ a 2/, ale aj svoju vlastnú. Spôsob, akým sa odporca 3/ v podanom odvolaní od celej veci dištancuje, síce svojim spôsobom pochopiteľný, no zároveň skutkovo i právne len ťažko akceptovateľný. Odporcovi 3/ nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Vyjadril sa vo veci písomne. Mal možnosť vyjadriť sa aj ústne. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, nie je toto možné vnímať ako odňatie možnosti konať pred súdom. V pripojenom trestnom spise je okrem iného obsiahnutá veľmi podobná výpoveď odporcu. Argumentácia odporcu 3/ vo vzťahu k nesprávnej aplikácii ust. § 135 ods. 1 OSP je zjavne nedôvodná. Je pravdou, že odporca v trestnom konaní odsúdený nebol, je však potrebné zdôrazniť, že jediným dôvodom, pre ktorý odporca 3/ nebol v uvedenom trestnom konaní obvinený a následne ani odsúdení je skutočnosť, že tento sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a svojou výpoveďou usvedčil z jej spáchania odporcov 1/ a 2/ (a v konečnom dôsledku aj seba samého). V danom prípade je navyše potrebné vychádzať zo samotného obsahu právoplatného výroku súdu v trestnom konaní, kde je jednoznačne uvedené, že trestnej činnosti sa dopustil aj odporca 3. V trestnom konaní nebol rozhodnutím právoplatne odsúdený, pretože nevystupoval v procesnom postavení obvineného. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je však fakt, či odporca bol alebo nebol uznaný vinným, ale či sa trestnej činnosti dopustil a spôsobil ňou škodu. Účasť odporcu 3/ na páchanej trestnej činnosti je jasne uvedená aj v samotnom výroku trestného rozsudku, ktorým je súd v zmysle ustanovenia § 135 OSP viazaný. K námietke znaleckých posudkov odporca 3/ nevzniesol jedinú konkrétnu vecnú a odôvodnenú výhradu, ktorá by mala prípadne odôvodňovať ich nesprávnosť alebo nezákonnosť. Prvostupňový súd v odôvodnení uvádza, že uvedený dôkaz vyhodnotil ako každý iný listinný dôkaz - postupoval teda v súlade so zákonom. Námietka odporcu 3/ vo vzťahu k údajnému nepreukázaniu podmienky v podobe príčinnej súvislosti a zavinenia je nezmyselná a nie je dôvod sa podrobnejšie ňou zaoberať. Nezmyselnosť argumentácie vyplýva z obsahu pripojeného trestného spisu. K námietke, že súd neaplikoval ust. § 438 ods. 2 OZ poukazujúc, že v trestnom konaní boli na náhradu škody zaviazaní len odporcovia 1/ a 2/ je potrebné zdôrazniť. Jediný dôvod, pre ktorý boli v trestnom konaní zaviazaní na náhradu škody len odporcovia 1/ a 2/ je skutočnosť, že odporca 3/ v uvedenom trestnom konaní nevystupoval v procesnom postavení. Je nepochybné, že odporcovia 1/, 2/ a 3/ všetci spoločne a nerozdielne sa podieľali na trestnej činnosti, túto trestnú činnosť spoločne naplánovali aj ju vykonali a spoločne vystupovali aj po jej vykonaní. Pri páchaní trestnej činnosti boli všetci traja odporcovia maskovaný a preto aplikácia ust. § 438 ods. 2 OZ neprichádza do úvahy. Navrhovatelia si aj uplatnili trovy odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Vzhľadom ku skutočnosti, že s odvolacou argumentáciou skutkových námietok odporcov a najmä odporcu 3/ k rozsudku súdu prvého stupňa sa vyporiadal už súd prvého stupňa. Ide o otázky, na ktoré už bolo zodpovedané, pretože boli položené v prvostupňovom konaní. Odvolací súd nepovažuje za zmysluplné zdôvodnenie opakovať prípadne inými slovami. Odvolací súd však považuje za potrebné vyjadriť sa k nasledujúcim tvrdeniam odporcu 3/. Zákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa spochybňuje odporca 3/ tvrdením, že konaním pred súdom prvého stupňa vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu a Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom nie všetky sudcovia sa k veci vyjadrili. Dňa 10. 12. 2010 došlo krajskému súdu podanie odporcu 3/ označené ako námietka voči sudcom Okresného súdu Banská Bystrica a sudcom Krajského súdu Banská Bystrica. Tu odporca 3/ namieta sudcov Okresného súdu Banská Bystrica aj Krajského súdu Banská Bystrica. Ako dôvod uvádza svoju pochybnosť o ich nezaujatosti. Navrhovatelia sú známi právnici v Banskej Bystrici a navrhovateľ pochádza z rodiny, v ktorej bolo viac advokátov. Ich právny zástupca má sídlo na rovnakej adrese, ako majú sídlo navrhovatelia, pričom uvedená ulica je totožná so sídlom súdu. Vzhľadom na krátke intervaly medzi termínmi pojednávaní, resp. termínmi výsluchov sa domnieva, že zo strany Okresného súdu Banská Bystrica je z nejakého dôvodu eminentný záujem, aby bola vec vybavená prednostne. Podáva preto túto námietku, leto tieto skutočnosti ho utvrdili v názore, že súd nekoná objektívne a nezaujate. O vznesenej námietke proti prejednávajúcej sudkyni okresného súdu JUDr. Jarmile Jánošovej, mal rozhodovať odvolací senát v zložení JUDr. Mária Podhorová, JUDr. Peter Priehoda a Mgr. Ema Novodomcová, podali vyjadrenie k vznesenej námietke iba títo traja sudcovia. Najvyšší súd rozhodol, že títo sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Následne senát krajského súdu v zložení JUDr. Mária Podhorová, JUDr. Peter Priehoda a Mgr. Ema Novodomcová rozhodli, že sudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Jarmila Jánošová , nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci. Odvolací súd poznamenáva, že v skutočnosti nebol dôvod na to, aby bolo rozhodované o vylúčení, či už Okresných sudcov v Banskej Bystrici alebo sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici na základe vznesenej námietky odporcu 3/. Situácia sa nezmenila ani do dňa súčasného rozhodovania krajského súdu. Po tom, ako bol podaný návrh na začatie konania na Okresnom súde v Banskej Bystrici, bolo navrhovateľovi doručené dňa 28. 12. 2012 uznesenie, sp. zn. 9C/212/2009 spolu s návrhom na začatie konania o náhradu škody vo veci. Táto okolnosť je nepochybná z podania odporcu 3/, ktoré došlo krajskému súdu dňa 12. 01. 2010 a je žurnalizované na č.l. 12. Podľa § 15a ods. 1 OSP, účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Odstavec 3 citovaného ustanovenia uvádza, že v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Odporca 3/ sa teda o ním tvrdenom dôvode pre ktorý by mali byť sudcovia Okresného súdu v Banskej Bystrici ako aj sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici, mohol dozvedieť najneskôr dňa 28. 12. 2009, kedy podľa svojho vlastného tvrdenia prevzal okrem iného aj návrh na začatie konania o náhradu škody. Vedel teda ktoré súdy vec prejednávajú. V lehote 15 dní však námietku zaujatosti voči sudcom oboch súdov odporca 3/ neuplatnil. Ani v podaní, ktoré došlo krajskému súdu dňa 10. 12. 2010 odporca 3/ neuvádza kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Jeho podanie teda nespĺňalo a nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom a preto vôbec nie je potrebné sa týmto podaním zaoberať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Naviac, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal v tejto otázke stanovisko dňa 04. 04. 2012. Námietku považoval za neúplnú a nie je potrebné, aby Najvyšší súd SR o nej rozhodoval. V podanom odvolaní odporca okrem iného naznačuje, že mu prvostupňovým súdom bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nebol vo veci vypočutý. I keď odvolací súd zastáva stanovisko, že prvostupňový súd neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom, pretože ten mal možnosť kedykoľvek prezentovať svoje stanoviská, mohol požiadať o nahliadnutie do spisov, bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý za neho robil úkony, predsa len nariadil jeho výsluch dožiadaným súdom a tak odstránil domnelé pochybenie súdu prvého stupňa. Výsluch sa konal dňa 27. 06. 2012 ÚVVV Nitra o 14.05 hod.. Viedol ho JUDr. Erich Kačmár, vyšší súdny úradník a prítomná bola asistentka Božená Gálisová. Odporca 3/ sa ho osobne zúčastnil a bol prítomný aj jeho právny zástupca JUDr. Vladimír Fraňo. Odporca vyhlásil, že poučeniu, ktoré mu bolo dané porozumel a žiadal, aby mohol svoju výpoveď nadiktovanú podľa pripojených poznámok, ktoré chce odcitovať svoje písomné podanie. Poznámky boli napísané v rozsahu cca 8 strán formátu A5 a odporca 3/ výslovne vyhlásil, že trvá na tom, aby sa k veci mohol vyjadriť tak, že prečíta svoju písomnú prípravu, inou formou sa odmietal k návrhu vyjadriť. Odporca 3/ uviedol, že pozná aj obsah znaleckých posudkov, ktoré mu boli predložené. Chcel však prediktovať svoje myšlienky, ktoré má napísané k týmto znaleckým posudkom. Ďalej sa odporca 3/ dožadoval študovania spisu, čo mu umožnené nebolo a bola mu predložená zápisnica z pojednávania dňa 27. 07. 2011. K tomuto odporca 3/ uviedol, že ak sa má vyjadriť len k písomnostiam, toto odmieta. Opäť odmietol vypovedať iným spôsobom, ako diktovaním svojej výpovede priamo do zápisnice. Ďalej odorca 3/ namietal formálne nedostatky dožiadania, pretože dátum žaloby je zo dňa 18. 12. pričom má byť zo 17. 12. 2009, odporca 3/ tiež uviedol, že ak mu nie je možné vyjadriť sa k žalobe formou jeho predstáv, zašle svoje písomné vyjadrenie súdu. Namieta spôsob vedenia výsluchu, nakoľko výsluch mal suplovať vyjadrenie odporcu na pojednávaní a teda výsluch odporcu, kedy má právo účastník konania uviesť všetko, čo k veci pokladá za potrebné. K prístupu odporcu 3/ odvolací súd poznamenáva, že nielen dožiadaný výsluch, ale aj pojednávanie je vedené v réžii prejednávajúceho predsedu senátu prípadne dožiadanie môže viesť sudca alebo ako to bolo v tomto prípade vyšší súdny úradník. Pri vedenom výsluchu je teda potrebné vždy mať na zreteli ust. § 117 ako aj § 118 ods. 3 OSP. Vedenie výsluchu účastníka, či už priamo v priebehu pojednávania alebo dožiadaným súdom je preto zverené sudcovi a prípadne súdnej osobe, aby nedochádzalo k odbočovaniu od témy prejednávaného prípadu, aj keď účastník by takéto odbočenie považoval za potrebné. Je teda potrebné konštatovať, že osobnú výpoveď odvolací súd odporcovi 3/ umožnil a tento túto možnosť nevyužil. Neskôr odporca 3/ zaslal odvolaciemu súdu žiadosť o vykonanie dôkazu, výsluchom účastníka odporcu 3/, kde uviedol, že dňa 27. 06. 2012 bol vypočutý dožiadaným okresným súdom a pred výsluchom bol oboznámený s obsahom dožiadania krajského súdu a to prostredníctvom svojho advokáta. Má za to, že bolo porušené jeho právo byť vypočutý v konaní ako účastník a v ďalšom texte už opakuje už doteraz uvádzané tvrdenia, i keď inými slovami, prípadne iným postavením viet. Aj právny zástupca odporcu 3/ podal žiadosť o opakovanie výsluchu, dôvodiac tým, že odporca 3/ sa chcel komplexne k veci vyjadriť a za tým účelom mal pripravené písomné podklady vo forme poznámok. V rámci výsluchu chce z týchto poznámok vychádzať a tieto chcel do zápisnice prediktovať, ale to mu však zo strany vyššieho súdneho úradníka nebolo umožnené. Vyšší súdny úradník sa vyjadril, že poznámky odporca 3/ používať môže, ale to čo je v nich uvedené nemôže prediktovať, nakoľko toto nie je podstatou výsluchu. Odporca 3/ tento postup považuje za nesprávny a má za to, že mu týmto postupom bola odňatá možnosť k veci sa ako účastník konania vyjadriť. K zápisnici o výsluchu odporcu 3/ ako aj k jeho písomnému podaniu sa vyjadrili aj odporcovia 1/ a 2/. Odporca 1/ uviedol, že môže iba konštatovať, že O. si svojimi vyjadreniami v tomto konaní robí „dobrý deň" nielen z poškodených, ale aj zo sudcov v Banskej Bystrici a zjavne si to môže dovoliť. Odporca 2/ v krátkosti uviedol, že konečne dochádza na jeho slová, že čo je to za človeka, čo ho usvedčoval. V súvislosti s postojom odporcu 3/ odvolací súd poznamenáva. Realizácia práva na spravodlivý proces nemôže byť z pohľadu účastníka absolútna. Musí byť totiž konštruktívna, nesmie obsahovať prvky vykazujúce znaky zneužívania práva a nesmie negovať prirodzené, ústavné, zákonné, morálne a iné práva ostatných účastníkov. Je tomu tak aj v prípade možnosti účastníka vyjadriť sa k predmetu veci a k predmetu konania. Spôsob výsluchu neurčuje účastník konania, ale súd. Účastník má právo vyjadrovať sa jednak k veci samej a jednak aj k úkonom súdu, ale nie tak, že sám bude diktovať pri výsluchu zápisnicu a budú doslovne zaznamenávané všetky jeho slová. Podstatu výpovede diktuje sudca do zápisnice. Účastník sa má právo k obsahu diktátu vyjadriť. Účastník naviac má právo neobmedzených možností písomných podaní k jednotlivým skutočnostiam a súd vyhodnocuje, ktoré sú dôležité a ktoré nie. Účastník, ktorý je zastúpený zástupcom sa vyjadruje najmä prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Neprítomnosť účastníka pri niektorom úkone súdu, ešte nečinní tento úkon automaticky nezákonným, pokiaľ len nie je spochybnený konkrétny výsledok, konkrétneho postupu. Za danej situácie odvolací súd nevidel dôvod, najmä nie v záujme spravodlivého a urýchleného ukončenia sporu nariaďovať opätovne výsluch odporcu na treťom mieste, ktorý by sa pravdepodobne ukázal ako ťažko uskutočniteľný a má za to, že odporca 3/ už predniesol všetky závažné dôvody, ktoré ku skutkovým zisteniam v trestnom a občianskom právnom konaní k samotnému meritu predniesť mohol. Odporcovi nebola v občianskom súdnom konaní postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. V odvolacom konaní boli plne úspešní navrhovatelia. Títo si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania a to právneho zastúpenia. Toto právo s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP s použitím ust. § 224 ods. 1 OSP im odvolací súd priznal. Trovy konania pozostávajú voči odporcom 1/, 2/, 3/ z tarifnej odmeny advokáta v sume 555,21 eur s pripočítaním režijného paušálu 7,41 eur, spolu 562,62 eur. Ide o úkon podanie vyjadrenia. Vzhľadom k obsahu odvolania odporcu 3/, ktorý podával odvolanie jednak sám, jednak prostredníctvom svojho právneho zástupcu a ním tvrdené skutočnosti bolo potrebné osobitne zhodnocovať , pretože sa týkali iba jeho osoby, bolo potrebné priznať právnemu zástupcovi navrhovateľov za jeden úkon 241,52 eur s pripočítaním režijného paušálu 7,41 eur, spolu 248,93 eur. Ide o podanie vyjadrenia k odvolaniu odporcu 3/. Vo veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.