Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/191/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110201575 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110201575.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného JPM finance, s. r. o., so sídlom 974 11 Banská Bystrica, Pod Skalkou 1, IČO: 36 643 602, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Slezáková, s. r. o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka 10, IČO: 36 860 999, za ktorú koná JUDr. Andrea Slezáková, advokátka, konateľka, proti povinnému N. S., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. D., Ul. XX. O. XX, vedenej pod sp. zn. EX 32/2010 súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Boľošom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná 23, o vymoženie 241,74 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Er/37/2010 - 43 zo dňa 11. 08. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd preskúmal exekučný titul, ktorým bola v súdenej veci notárska zápisnica č. N 81/2009, NZ 6301/2009 zo dňa 02. 03. 2009 spísaná s povinným a oprávneným, obsahujúca uznanie záväzku povinného v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo súčasne (v ten istý deň) s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď dlh neexistoval, existoval len záväzok povinného po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť ( v prípade, ak by povinná osoba po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky nevrátila), nebolo však určité či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo záväzok uznať. Dlh povinného v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akej výške bude povinný so splnením svojho záväzku meškať. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške, v prípade, ak by povinná osoba nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Exekučné konanie je tak vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznania budúceho dlhu, o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne. Podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neprípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti Dohoda o uznaní budúceho dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a tak je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej zápisnice. Preto notárska zápisnica, ktorej obsahom je takýto právny úkon, je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom. Proti uzneseniu podal v zákonnej 15 - dňovej lehote odvolanie oprávnený. Uznesenie okresného súdu považoval za nesprávne. Predložená notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, v ktorom je presne označená povinná osoba, oprávnená osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia a povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Poukázal na to, že povinná osoba (dlžník) sa svojich práv nevzdáva; v notárskej zápisnici uznáva svoj záväzok, ktorý priamo, jasne, určite a zrozumiteľne vyplýva z notárskej zápisnice. Obsahom notárskej zápisnice je okrem vyhlásenia o uznaní dlhu aj súhlas dlžníka s vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, čo je najdôležitejšou náležitosťou exekučného titulu. Rozhodnutie o vzniku takéhoto exekučného titulu (notárskej zápisnice) zákonodarca takým spôsobom ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá, samozrejme, nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Oprávnený má za to, že predmetná notárska zápisnica spĺňa všetky podmienky tak po formálnej ako aj materiálnej strane a nie je žiaden dôvod brániť oprávnenému vo výkone vykonateľného rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 15. 04. 2010 a následne exekučné konanie uznesením zastavil v časti dohodnutého úroku vo výške 200,- EUR a úroku z omeškania presahujúceho 9, 5 % ročne z dlžnej sumy, pričom v zostávajúcej časti poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na základe priloženej notárskej zápisnice. Už v čase udeľovania poverenia mal exekučný súd posúdiť predloženú notársku zápisnicu, exekučný titul z hľadiska jej materiálnej a formálnej vykonateľnosti. Uznesenie okresného súdu preto navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu, a to s prihliadnutím aj na iné dôvody, než aké uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na podstatu a charakter exekučného konania (exekúcie), teda predovšetkým na skutočnosť, sa jedná o nútený výkon práva v prípade, že nedošlo k dobrovoľnému plneniu zo strany dlžníka. Pri posudzovaní exekučného titulu v zmysle ust. § 44 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) súd prvého stupňa posúdil predloženú notársku zápisnicu (exekučný titul) a poverenie na vykonanie exekúcie vydal len pre časť uplatňovaného práva - a síce pre vymoženie istiny 2000,- EUR a úroku z omeškania vo výške 9, 5 % ročne od 03. 04. 2009 do zaplatenia. Osobitným uznesením súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti dohodnutého úroku vo výške 200,- EUR a úroku z omeškania presahujúceho 9, 5 % ročne zamietol a následne exekučné konanie v tejto časti zastavil. Exekučný súd tak poskytol ochranu v podobe aproblácie vymoženia práva len do tej časti (výšky), ktorá je v súlade so zákonom a nie je v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci to bola istina 2 000,--EUR a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z istiny od 03. 04. 2009 do zaplatenia. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinný dňa 15. 02. 2010 (pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie) zaplatil oprávnenému istiny 2 000,- EUR a úroky z úveru 200,- EUR na účet oprávneného. Je nutné poznamenať, že úroky, ktoré boli medzi účastníkmi pri pôžičke 2 000,- EUR dohodnuté pevnou sumou 200,- EUR pri dobe splatnosti jeden mesiac, sú neprimerane vysoké a pre dlžníka zjavne nevýhodné. Napriek tomu, že súd neprivolil vedeniu exekúcie pre takto uplatňované právo (úroky z pôžičky) a poverenie vydal len pre vymoženie istiny a úroku z omeškania, dlžník pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie zaplatil povinnému jednak istinu a tiež úroky z úveru. Úroky z omeškania, pre vymoženie ktorých súd vedenie exekúcie privolil, by za obdobie od 01. 04. 2009 do 15. 02. 2010 (kedy dlžník istinu a úroky z nej zaplatil) predstavovali sumu 166,06 EUR. Povinný uhradil oprávnenému titulom úrokov z úveru sumu 200,- EUR. Nie je preto dôvodné ďalšie vedenie exekúcie bez toho, aby sa vedená exekúcia nejavila ako šikanózny výkon práva. Vzhľadom k tomu, že povinný oprávnenému pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie zaplatil všetko, čo bolo od povinného (dlžníka) možné spravodlivo požadovať, odvolací súd uznesenie okresného súdu o zastavení exekúciu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne. Oprávnený uviedol, že uznesenie okresného súdu napáda v celom rozsahu. V čom považuje uznesenie okresného súdu v časti výrokov o trovách exekúcie za nesprávne, neuviedol. Odvolací súd sa i v tejto časti stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu a na neho poukazuje. O náhrade trov druhostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP a oprávnenému ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si trovy konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP), z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú (§ 151 ods. 2 OSP) a odvolací súd má za to, že tomuto účastníkovi ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. O veci rozhodol odvolací súd pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.