Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110202297 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110202297.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Petra Priehodu , v právnej veci žalobcu : O. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., C. č. X, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Marianou Matulovou, so sídlom XXX XX N. N., R. č. X, proti žalovanému : Kreatívne centrum, spol. s r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Námestie SNP č. 7, IČO : 36 766 399, zastúpený splnomocneným advokátom PhDr. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., so sídlom XXX XX N. N., G. č. XX, o zaplatenie 1 660 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného zo dňa 23.11.2011 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 12C/182/2010-82 zo dňa 26.09.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 660 eur spolu s 9 % - ným úrokom z omeškania od 22.12.2009 do zaplatenia a rozhodol o náhrade trov konania, keď uložil žalovanému s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť žalobcovi, ako procesne úspešnému účastníkovi trovy konania v sume 413,82 eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Mariany Matulovej, v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 16.10.2009 bola uzatvorená „Dohoda o rezervácii“, v ktorej žalovaný bol označený ako obstarávateľ, žalobca ako kupujúci a tretia osoba ako predávajúci. Predmetom dohody o rezervácii bol záväzok predávajúceho a kupujúceho uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a záväzok kupujúceho uhradiť preddavok na kúpnu cenu. Kupujúci - žalobca sa zaviazal uhradiť v hotovosti preddavok na kúpnu cenu vo výške 1 660 eur do rúk žalovaného najneskôr do 21.10.2009. Podľa bodu 5 dohody o rezervácii bol kupujúci - žalobca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade, ak bude vyvíjať činnosť smerujúcu k zmareniu podpisu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, alebo v prípade, ak zo strany kupujúceho nedôjde k podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu v stanovenom termíne, alebo obojstranne posunutom termíne za dohodnutých podmienok, pričom výška zmluvnej pokuty bude vo výške preddavku na kúpnu cenu. Súd konštatoval, že v dohode sa neuvádza, že by žalobca, ako kupujúci, respektíve predávajúci mali v súvislosti s týmto záväzkom sprostredkovateľa - rezerváciou nejakú povinnosti. Súd z dohody o rezervácii zistil, že v bode 5 nie je uvedené, komu v prípade, že zo strany kupujúceho bude vyvíjaná činnosť smerujúca k zmareniu podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo v prípade, že zo strany kupujúceho nedôjde k podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu v stanovenom termíne, má kupujúci zaplatiť za porušenie povinnosti zmluvnú pokutu vo výške preddavku na kúpnu cenu. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, účastníkmi takejto zmluvy sú kupujúci a predávajúci a teda je porušenie povinnosti v súvislosti s takouto zmluvou priamo viazané či už na kupujúceho, alebo predávajúceho, pretože v predmetnom ustanovení nie je uvedené, že by sa mala zmluvná pokuta zaplatiť niekomu inému. Súd tak bod 5 Dohody o rezervácii, z ktorého si žalovaný uplatnil svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, vyhodnotil ako neplatné dojednanie, ktoré je v rozpore s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je určité, pretože neurčuje jednoznačne práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu. V závere odôvodnenia rozsudku súd zhrnul svoje úvahy a konštatoval, že nakoľko žalovaný nepreukázal, že by mal voči žalobcovi pohľadávku, ktorú by mohol v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka započítať proti nároku žalobcu, pohľadávka žalobcu voči žalovanému nezanikla a žalovaný má povinnosť vydať žalobcovi 1 660 eur, nakoľko túto sumu po zániku právneho dôvodu - zmluvného vzťahu, má neoprávnene. Súd okrem žalovanej istiny uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonník a § 563 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca požiadal žalovaného o vrátenie plnenia dňa 21.12.2009 a dostal sa tak do omeškania v deň nasledujúci po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania súd žalobu zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí. Žalovaný namietal odôvodnenie rozsudku a argumentuje, že žiadne z ustanovení Dohody o rezervácii zo dňa 16.10.2009 neobsahovalo dojednanie - a žalovaný to ani nikdy netvrdil - že má nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu povinnosti žalobcu uzatvoriť so žalovaným nejakú zmluvu alebo vyvíjať voči žalovanému určitú činnosť. Pokiaľ súd neuznal jeho nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi z dôvodu, že nie je v dohode uvedené, že by sa mala zaplatiť pokuta niekomu inému ako kupujúcemu alebo predávajúcemu, žalovaný citoval ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, z ktorých ustanovení je zrejmé, že nevyžadujú pre svoju platnosť výslovné určenie osoby, ktorej má byť zmluvná pokuta zaplatená. Žalovaný má za zrejmé, že zo znenia bodu 5 dohody vyplýva, že osobou, ktorej je žalobca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, je „oprávnený účastník“. Súd prvého stupňa pritom žiadnym spôsobom neuskutočnil pokus o identifikáciu takéhoto účastníka, ktorému by bol žalobca povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, hoci nejde o zložitú právnu otázku. Žalovaný pritom tvrdí, že týmto oprávneným je on, pričom túto skutočnosť nikdy nespochybňoval ani sám žalobca, ani tretí účastník dohody - teda predávajúci. Žalobca nikdy netvrdil, že by nemal vedomosť, komu má zmluvnú pokutu podľa bodu 5 dohody zaplatiť. Dojedanie obsiahnuté v bode 5 Dohody o rezervácii zo dňa 16.10.2009 tak nepovažuje za neurčité, pretože ani jazykové vyjadrenie nie je v rozpore s tvrdeniami žalovaného, žalobcu a tretej strany dohody, ani vôľa účastníkov dohody nie je v rozpore s jazykovým prejavom obsiahnutým v bode 5 dohody. Súd navyše neskúmal určitosť daného zmluvného dojednania s prihliadnutím na interpretačné pravidlá obsiahnuté v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka, pretože podľa názoru žalovaného mal súd v tomto smere vykonať dokazovanie, napríklad aj výsluchom tretieho účastníka dohody o rezervácii, ktorý dôkazný prostriedok by žalovaný navrhol. Tvrdí tak, že postupom súdu došlo k tomu, že mu bola, ak účastníkovi súdneho konania, odňatá možnosť konať pred súdom. V závere sa žalovaný v stručnosti vyjadril k tvrdeniam žalovaného, na základe ktorých však súd vec právne neposúdil, konkrétne pokiaľ žalobca tvrdil, že daná Dohoda o rezervácii je spotrebiteľskou zmluvou a tvrdil jej neplatnosť z dôvodu podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. e/ Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a z dôvodu rozporu zmluvnej pokuty s dobrými mravmi. Žalovaný spochybnil taktiež aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto súdnom konaní od 21.07.2010 do 21.07.2011, napriek tomu však súd s ním konal. Zastáva názor, že súd prvého stupňa mal žalobu zamietnuť a nie rozhodnúť o nepripustení vystúpenia žalobcu z konania uznesením zo dňa 02.03.2011. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného len v stručnosti uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní žalovaného nepovažuje za postačujúce k tomu, aby odvolací súd zrušil, resp. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Naopak, považuje tento rozsudok za vecne správny napriek tomu, že súd ho odôvodnil inými, než žalobcom navrhovanými dôvodmi. Žalobca trvá na svojich vyjadrenia k veci a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Žalobca sa žalobou datovanou dňa 02.02.2010 domáhal zaplatenia sumy 1 660 eur s príslušenstvom - úrokmi z omeškania z neoprávnene zadržiavaného preddavku na kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorú mal žalobca v úmysle nadobudnúť od tretieho subjektu. Žalobca poskytol žalovanému dňa 03.11.2009 sumu 1 660 eur ako preddavok na kúpnu cenu za nehnuteľnosť, špecifikovanú v bode 1 Dohody o rezervácii zo dňa 16.10.2009, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami označenými ako „obstarávateľ“, ktorým bol žalovaný, „predávajúci“ - tretí subjekt, ktorý bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa dohoda o rezervácii týkala a „kupujúcim“, ktorým bol žalobca. Preddavok v sume 1 660 eur bol poskytnutý žalobcom v zmysle bodu 2 tejto dohody. V zmysle bodu 8 dohody bola dohodnutá povinnosť medzi predávajúcim ako prevodcom a kupujúcim ako nadobúdateľom podpísať zmluvu o prevode vlastníctva k špecifikovanému bytu najneskôr v termíne do 16.11.2009. V zmysle Dodatku č. 1 k Dohode o rezervácii zo dňa 16.10.2009, uzatvoreného medzi zmluvnými stranami dňa 12.11.2009, bol termín podpisu zmluvy o prevode vlastníctva k špecifikovanej nehnuteľnosti posunutý v termíne najneskôr do 16.11.2009. Z Dohody o rezervácii, ako aj z dodatku k predmetnej dohode, vyplynul pre obstarávateľa - žalovaného záväzok neponúkať špecifikovanú nehnuteľnosť do doby vymienenej ako posledný možný termín uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva k špecifikovanej nehnuteľnosti. K uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva k danej nehnuteľnosti medzi predávajúcim a kupujúcim nedošlo ani do termínu vymieneného v dodatku č. 1 k dohode. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.10.2009 právny úkon bez tretej zmluvnej strany, označený ako Dodatok k Dohode o rezervácii zo dňa 16.10.2009, v zmysle ktorého sa obstarávateľ zaviazal v prípade neposkytnutia úveru na financovanie predmetnej nehnuteľnosti kupujúcemu vrátiť zábezpeku vo výške 1 660 eur. Nesporné v konaní bolo, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 1 660 eur a to dňa 03.11.2009, ktorá skutočnosť vyplýva z príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalovaným (č.l. 10 spisu). Nespochybnené je, že žalobca sa domáhal voči žalovanému vrátenia poskytnutej finančnej hotovosti , teda vrátenia zábezpeky na kúpnu cenu a to písomne dňa 18.12.2009 a taktiež dňa 13.01.2010. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie zamerané na skutočnosti, ktoré boli z hľadiska právneho posúdenia oprávnenosti uplatneného nároku relevantné, a to výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom predložených a vyžiadaných listinných dôkazov a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku. Spornou v konaní - a zároveň smerodajnou z hľadiska správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu - je vysporiadanie sa s otázkou, či zloženú peňažnú sumu 1 660 eur je nutné považovať výlučne len za preddavok na budúcu kúpnu cenu, ktorý po márnom uplynutí lehoty dohodnutej ako hraničnej pre uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu žalovaný neoprávnene žalobcovi zadržiava, alebo je zloženú sumu v dôsledku nesplnenia si zmluvných povinností zo strany žalobcu nutné za daných okolností považovať za zmluvnú pokutu, ktorú si žalovaný jednostranne započítal zo sumy zloženého preddavku na kúpnu cenu. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonník), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Podľa ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Žalovaný tvrdil, že došlo k zániku uplatňovanej pohľadávky žalobcu voči nemu na základe uskutočneného zápočtu vzájomných pohľadávok účastníkov konania, pričom pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vznikla titulom práva na zmluvnú pokutu podľa bodu 5 dohody pre prípad, že zo strany kupujúceho - žalobcu nedôjde k podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu na špecifikovaný byt v stanovenom termíne a to vo výške preddavku na kúpnu cenu. Keďže podľa žalovaného takýto prípad nastal, žalovaný sumu vo výške 1 660 eur žalobcovi nevydal, nakoľko sa považoval v zmysle tohto dojednania za oprávneného na zmluvnú pokutu a keďže disponoval so sumou 1 660 eur, ako zloženým preddavkom na kúpnu cenu, započítal si ju na uplatnenú zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že nedošlo k platnej dohode o zmluvnej pokute tak, ako to interpretuje žalovaný, a ktorý nárok si voči žalobcovi vyvodzuje z dikcie bodu 5 dohody a to vzhľadom na neurčitosť a nejasnosť bodu 5 tejto dohody. Súd sa predovšetkým domnieval, že v bode 5 dohody nie je určito a jednoznačne, teda bez akýchkoľvek pochybností, špecifikované, komu, ktorému subjektu, je kupujúci povinný zmluvnú pokutu zaplatiť za predpokladu, ak nastanú vymienené situácie. Vychádzajúc z ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka kogentne ustanovuje, že pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, hoci to zákonné ustanovenia o zmluvnej pokute expressis verbis neurčujú, avšak zo samotnej povahy tohto zabezpečujúceho právneho inštitútu je zrejmé, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje a taktiež musí byť zrejmé či už z výslovného ustanovenia, alebo aspoň nespochybniteľne vyvoditeľné z kontextu samotnej zmluvy či povinnosti, ktorú zabezpečuje, kto a komu je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť. Naplnenie týchto predpokladov vyžadujú aj všeobecné ustanovenia o náležitostiach akéhokoľvek právneho úkonu vyplývajúce z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za daných okolností vyvstáva predovšetkým otáznosť naplnenia požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti a konkrétnosti tohto dojednania. Bude preto nevyhnutné vychádzať striktne z textu konkrétneho dojednania. Žalovaný popiera nárok žalobcu na vrátenie zloženého preddavku na kúpnu cenu a vyvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z bodu 5 Dohody o rezervácii zo dňa 16.10.2009. Bod 5 Dohody o rezervácii zo dňa 16.10.2009 bol medzi zmluvnými stranami dojednaný v nasledujúcom znení : „V prípade, že zo strany kupujúceho bude vyvíjaná činnosť smerujúca k zmareniu podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo v prípade, že zo strany kupujúceho nedôjde k podpisu zmluvy o prevode vlastníctva na vyššie uvedený byt v stanovenom termíne alebo obojstranne posunutom termíne za nižšie uvedených alebo podobných podmienok, zaplatí kupujúci zmluvnú pokutu vo výške preddavku na kúpnu cenu“. Podľa názoru súdu v bode 5 dohody nie je jasne, určito a zrozumiteľne definované určenie povinností, pre porušenie ktorých sa dojednáva zmluvná pokuta najmä čo sa týka formulácie „...alebo v prípade, že zo strany kupujúceho nedôjde k podpisu zmluvy o prevode vlastníctva na vyššie uvedený byt v stanovenom termíne alebo obojstranne posunutom termíne za nižšie uvedených alebo podobných podmienok...“. Z uvedeného textu nie je bez pochybností zrejmé, akých „podobných podmienok“ sa ešte zmluvná pokuta má týkať, ako a kedy môže dôjsť k obojstrannému posunutiu termínu, pričom vyvodiť si, čo sú to „podobné podmienky“ nemožno ani z ďalšieho obsahu dohody. Z hľadiska právnej istoty nemožno pripustiť, aby žalobcovi, ako zložiteľovi, vznikla sankčná povinnosť v podobe zmluvnej pokuty bez dostatočného určitého a jasného vymedzenia týchto náležitostí, lebo v takomto prípade nie je možné posúdiť ani otázku oprávnenosti nároku na zmluvnú pokutu, ani primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty a ani otázku možnosti jej zníženia v prípade uplatnenia moderačného práva súdu v zmysle zákonných ustanovení. Predovšetkým však predmetný článok dohody je neurčitý a nejasný v jednoznačnom určení oprávneného subjektu, vo vzťahu ku ktorému vyplýva kupujúcemu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za predpokladu porušenia povinností. Hoci odvolací súd pripúšťa, reagujúc tým na odvolaciu námietku žalovaného, že zo znenia ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute je nevyhnutné určenie oprávnenej osoby, ktorej sa právo požadovať zmluvnú pokutu týka, no opätovne je nutné rešpektovať všeobecné ustanovenia o požiadavkách platnosti akéhokoľvek právneho úkonu. Záujem zmluvných strán pri uzatváraní akéhokoľvek právneho úkonu by mala smerovať k čo možno najväčšej miere zabezpečenia právnej istoty dojednaných práv a povinností v záujme predchádzania neskorších možných eventuálnych nejasností a sporov, čo je napĺňané požiadavkou konkrétnosti a určitosti úkonu. V prípade dvojstrannej - synalagmatickej zmluvy spravidla táto požiadavka do dôsledkov naplnená nemusí byť, pretože vyplýva z charakteru dvojstranného právneho úkonu, keď spravidla niet pochýb, že za predpokladu určenia povinnosti jednej zmluvnej strany vyplýva oprávnenie z tejto povinnosti len druhej zmluvnej strane. Aj v prípade nevymienenia oprávneného subjektu by tak v prípade, ak by bolo určené porušenie povinnosti jednou zo zmluvných strán, bolo by z kontextu zmluvy zrejmé, že práva z porušenia povinností touto určitou stranou prináležia druhej zmluvnej strane. Avšak v prípade viacstranných zmlúv požiadavka presného, určitého, nezameniteľného a tým aj nespochybniteľného určenia práv a povinností jednotlivých zmluvných strán je obzvlášť naliehavá. Je žiadúce, aby bolo jednoznačne a bez pochýb zrejmé, ktoré konkrétne práva a konkrétne povinnosti z viacstrannej zmluvy vyplývajú ktorej konkrétnej z viacerých zmluvných strán. Odvolací súd, s poukazom na citované konkrétne dojednanie bodu 5 trojstrannej dohody, sa nestotožňuje s argumentmi žalovaného, že je z jej obsahu zrejmé, že tým oprávneným subjektom z tohto dojednania je žalovaný, ako zmluvná strana označená ako „sprostredkovateľ“. Naopak, vychádzajúc z charakteru porušenia povinností, ktoré mienili zrejme týmto článkom zmluvné strany upraviť, by skôr nasvedčovalo záveru, že na zmluvnú pokutu by za naplnenia niektorej z vymienených podmienok bol oprávnený predávajúci. Vzhľadom na vyššie uvedené výhrady voči tomuto dojednaniu aj odvolací súd, zhodne s právnym názorom prezentovaným súdom prvého stupňa, považuje sporný bod 5 dohody za natoľko neurčitý a nekonkrétny, že tento nedostatok prejavu vôle je nutné považovať podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka za neplatný. Neplatnosť tohto dojednania je absolútnou neplatnosťou od začiatku bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal a okrem iných dôvodov zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je tak bez právnej relevancie, že konkrétne neplatnosť tohto dojednania nespochybňoval ani samotný žalobca. Rovnako neobstojí ani odvolací argument žalovaného, že súd mal povinnosť v prípade zistenia neurčitosti a nekonkrétnosti vykonať dokazovanie v tom smere, aby sa nejasnosť v konaní odstránila. Táto povinnosť súdu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia procesnej normy, naopak, ustanovenia hmotného práva nedostatok všeobecných náležitostí právneho úkonu sankcionujú absolútnou neplatnosťou (§ 37 ods. 1, v spojení s ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka). Okrem konštatovanej absolútnej neplatnosti dojednania upraveného v bode 5 Dohody o rezervácii zo dňa 16.10.2009 odvolací súd už len pre úplnosť - no dôvažok uvádza argument spochybňujúci oprávnenosť nároku žalovaného na žalovaným uplatnenú sumu 1 660 eur. Aj za eventuálneho predpokladu platnosti predmetného dojednania o zmluvnej pokute by neobstál argument žalovaného, že prijatú sumu 1 660 eur má oprávnene. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa kompenzujú v rozsahu, v ktorom sa kryjú. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Základnou podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektami, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a naopak (vzájomnosť pohľadávok). Aj odhliadnuc od toho, že by bola spochybnená vzájomnosť pohľadávok, teda oprávnenosť žalovaného na plnenie od žalobcu, nemožno žalovaným vykonané započítanie považovať za právne účinné. Žalovaný svoju údajnú pohľadávku voči žalobcovi odvodzoval od práva na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa uzatvorenej dohody zo dňa 16.10.2009, pričom po márnom uplynutí najneskoršieho termínu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva k špecifikovanému bytu v zmysle Dodatku č. 1 k dohode o rezervácii zo dňa 12.11.2009, t.j. po 16.12.2009 si žalovaný jednostranne internými účtovnými transakciami „započítal“, teda previedol prijatú sumu 1 660 eur ako zloženého preddavku a účtovne ju zaevidoval ako zmluvnú pokutu dňa 17.12.2009 (č.l. 31 spisu). K započítaniu aj za predpokladu nespochybniteľnej existencie vzájomných pohľadávok však nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na účinnosť takéhoto prejavu vôle jednej zo zmluvných strán vykonať právny úkon smerujúci k druhej zmluvnej strane - adresný a určitý prejav vôle vzájomné pohľadávky započítať a v akom rozsahu. Hoci započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, avšak vyžaduje sa, aby bol vykonaný spôsobom, ktorým sa dostane do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. Práve započítací prejav vôle žalovaného vykonaný nebol a jednostranné interné účtovné prevedenie sumy na „započítanú“ pohľadávku nie je z hľadísk naplnenia hmotnoprávnych podmienok započítania vyplývajúcich z ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka postačujúce. Pokiaľ tak - aj za hypotetického predpokladu oprávnenosti nároku na zmluvnú pokutu - účinne k započítaniu nedošlo, je nesporné, že žalovaný v súčasnej dobe disponuje sumou 1 660 eur, zloženou ako preddavok na kúpnu cenu, bez právneho dôvodu. Právny titul, na základe ktorého bol žalovaný v zmysle bodu 2 dohody oprávnený túto sumu ako preddavok na kúpnu cenu zadržiavať, odpadol tým, že nedošlo a ani nedôjde k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a žalovaný tak bol povinný v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka prijaté plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcovi vrátiť. Odvolací súd v závere reaguje na odvolaciu námietku žalovaného spochybňujúcu aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca - ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.07.2010 postúpil pohľadávku vyplývajúcu z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 20Ro/19/2010-20 zo dňa 19.02.2010 voči žalovanému na postupníka - Prvú vymáhaciu s.r.o., so sídlom 831 03 Bratislava, Kukučínova 16, v domnení, že je vlastníkom postúpenej pohľadávky v dôsledku omylom vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. V dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu však účinným podaním odporu žalovaným došlo k procesnej situácii upravenej v ustanovení § 174 ods. 2 O.s.p. - ex lege k zrušeniu platobného rozkazu. Nemožno tak konštatovať, že v čase postúpenia pohľadávky postupca disponoval pohľadávkou, ktorú zmluvou o postúpení pohľadávky mohol postúpiť, pretože nikto nemôže previesť na iného viac práva, ako mu prináleží. Žalobca neúčinným postúpením pohľadávky naďalej zostal aktívne legitimovaným subjektom v danom konaní, pretože až právoplatnosťou rozsudku, ktorým mu súd uplatnený nárok prizná voči žalovanému, sa môže oprávnene považovať za vlastníka pohľadávky, s ktorou má následne právo disponovať. Je taktiež nutné dôsledne vychádzať z ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., podľa ktorého ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, o účastníctve v konaní rozhoduje súd. Súd má povinnosť vždy vyhovieť návrhu na zmenu účastníkov len pri prechode práv a povinností na inú fyzickú osobu, pri prevode práv a povinností súd buď návrhu vyhovie, alebo nevyhovie. Súd návrhu vyhovie, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedené v ustanovení § 92 ods. 2 O.s.p. a súčasne sú naplnené aj ďalšie právne významné skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 3 O.s.p. Súd však v danom prípade uznesením č.k. 12C/182/2010-55 zo dňa 02.03.2011 nevyhovel návrhu na zmenu účastníkov konania na strane žalobcu a nepripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalobca. A napokon, v čase rozhodovania okresného súdu, okrem konštatovaných skutočností, bola aktívna legitimácia žalobcu nespochybniteľná aj vzhľadom na čl. 6 bod 1 a 2 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.07.2010, v ktorých bola zmluvnými stranami vymienená rozväzovacia podmienka v tom zmysle, že ak nedôjde k zaplateniu pohľadávky zo strany dlžníka postupníkovi najneskoršie v lehote do 1 roka od podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, právne účinky zmluvy spočívajúce v zmene veriteľa pohľadávky pominú a veriteľom pohľadávky sa stane postupca. Možno potom zhrnúť, že právne závery, na základe ktorých prvostupňový súd meritórne rozhodol, boli vecne správne. Žalovaný získal bezdôvodné obohatenie zadržiavaním plnenia z neplatného právneho úkonu a v dôsledku toho prijaté plnenie musí vydať tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil (§ 451 a § 456 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania, po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení a ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p. si žalobca v odvolacom konaní trovy neuplatnil a zo spisu žiadne trovy odvolania tohto účastníka nevyplývajú. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.