Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 42CoE/245/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110205161 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110205161.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného HYBLER TEXTIL, s. r. o., so sídlom ul. Bavlnářská č. 137, 513 01 Semily, Česká republika, IČO 25 256 157, proti povinnému I.V.S. Design, s.r.o., „ v likvidácii", so sídlom Príboj 796, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO 36 059 838, t.č. neexistujúci právny subjekt, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Boľošom, so sídlom Exekútorského úradu ul. Horná č.23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX/78/2010, o vymoženie pohľadávky v sume 132.662,-Kč Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/373/2010-19, zo dňa 18. apríla 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/373/2010-19 zo dňa 18. apríla 2011 v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu vedenú pod sp. zn. EX/78/2010 za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“). Okresný súd uviedol, že podaním doručeným okresnému súdu dňa 16.02.2011 žiadal súdny exekútor vzhľadom na zrejmú nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky o zastavenie exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že z obsahu spisovaného materiálu a správy o stave exekučného konania mal súd preukázané, že povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym exekvovaným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného. Nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie v zmysle ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Súd z aktuálnych údajov z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/28/2010-55 zo dňa 07.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2010 bolo konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavené a následne bola spoločnosť ku dňu 09.11.2010 z príslušného obchodného registra ex offo vymazaná. Súd vzhľadom na výmaz povinného z Obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratou spôsobilosti byť účastníkom konania vyhlásil exekúcie na neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 196, 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi súd priznal trovy exekúcie vo výške spolu 201,04 Eur pozostávajúcej z paušálnej odmeny v sume 73,04 Eur za 22 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur podľa § 14 ods. 2, § 15 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v rozhodnom čase (ďalej „vyhláška č. 288/1995“) a hotových výdavkov v sume 128 Eur v zmysle § 22 vyhlášky. Súd poukázal na to, že za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí súdnemu exekútorovi odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Z vyúčtovania trov exekúcie vyplýva, že exekučný príkaz bol doručený bankám v počte 9, preto patrí v danom prípade súdnemu exekútorovi odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručila. Súd ďalej posudzoval aj účelnosť trov exekúcie a nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky v sume 12,04 Eur, lebo nepreukázal ich jednoznačnú existenciu a sú tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté do paušálu. Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovu odmenu za budúce úkony a už vyčíslené náklady ako hotové výdavky spojené s ukončením veci v sume 17,40 Eur, lebo súd prizná len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané. Proti tomuto uzneseniu v časti o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 350 Eur. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že každý úkon exekučnej činnosti uvedený v § 15 ods. 1 písm. a/ až f/ vyhlášky je možné odmeňovať paušálnou odmenou iba raz. Podľa názoru súdneho exekútora nie je možné len na základe gramatického a logického výkladu, ktorý kladie dôraz na slovo „každé“ posudzovať úmysel zákonodarcu. Paušálnou sumou by mal byť odmeňovaný každý úkon exekučnej činnosti uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky písm. b/ až f/ a kritériom pre posúdenie priznania paušálnej odmeny vzhľadom na skutočnosť, že je odmeňované doručovanie, by mal byť listinný dôkaz preukazujúci jeho doručenie, t.j. doručenka, a to bez ohľadu na to, koľkým subjektom sa doručuje. Súdny exekútor uviedol, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu odmeňovať paušálnou sumou len jeden úkon exekučnej činnosti bez ohľadu na to koľkokrát došlo k jeho vykonaniu a s neprihliadnutím na skutočnosť, že iný právny predpis vyššej právnej sily súdnemu exekútorovi ukladá povinnosť doručovať všetky exekučné protokoly minimálne dvakrát, postupoval vy viac ako nelogicky a táto nelogickosť by bola pravdepodobne odstránená už skôr ako vyhláškou č. 141/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2008, v zmysle ktorej už nemá súdny exekútor nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Za prejav arbitrárnosti napadnutého uznesenia vo výroku o trovách exekúcie súdny exekútor považoval to, že mu súd nepriznal odmenu 12,04 Eur za spotrebu kancelárskeho materiálu. Je nepochybné, že kancelárske potreby ako papier, obálky, toner a pod. spĺňajú kvalifikačný predpoklad ich zaradenia pod hotové výdavky, pretože už samotnou povahou a určením predstavujú náklady nevyhnutné potrebné na vykonanie exekučnej činnosti. Predmetné ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré sa týka hotových výdavkov nie je možné nijakou z prípustných metód výkladu právnych noriem vyložiť tak, že by bol súdny exekútor povinný tieto náklady exekučného konania hradiť zo svojho majetku a uhrádzať ich na vlastné náklady. Súd nemal žiadnym objektívnym postupom spoľahlivo zistenú opodstatnenosť svojich tvrdení. Súdny exekútor namietal tiež nepriznanie budúcich výdavkov. Uviedol, že je úlohou súdneho exekútora v prípade právoplatne zastavenej exekúcie odblokovať účty v bankách. Nepriznaním budúcich poštových výdavkov je súdny exekútor povinný vykonávať úkony, na ktoré ho zaväzuje priamo Exekučný poriadok na svoje vlastné náklady. Toto riziko však nie je povinný znášať. Podľa názoru súdneho exekútora súd pri znižovaní trov exekúcie nepostupoval objektívne a s potrebnou odbornou starostlivosťou pričom nesprávne aplikoval znenia príslušných právnych predpisov. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu súdneho exekútora vyhovieť, preto ho predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Trovy exekúcie si súdny exekútor vyčíslil podaním datovaným 15.02.2011 (č.l.13-14 spisu) v celkovej sume 350 Eur pozostávajúce z 58 paušálnych úkonov exekučnej činnosti odměňovaných po 3,32 Eur podľa ustanovenia § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhláška“) v sume 192,56 Eur a z náhrady hotových výdavkov podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 157,44 Eur. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu je zrejmé, že súd sa pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie zaoberal správnosťou predloženého vyúčtovania trov exekúcie a skúmal opodstatnenosť jednotlivých uplatnených položiek. Pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie, je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia presne a detailne uviesť, ktoré uplatnené a vyčíslené položky vyúčtovania trov exekúcie považuje za neoprávnene uplatnené a z akého dôvodu ich následne nepriznáva, prípadne kráti v rámci rozhodnutia o trovách exekúcie. Odvolací súd sa za účelom posúdenia výšky nevyhnutných trov exekúcie oboznámil so špecifikáciou vyúčtovaných trov exekúcie. Okresný súd nepovažoval za oprávnene uplatnené položky vyúčtovania v časti odmeny podľa § 14 ods. 1, ods. 2, § 15 vyhlášky, pričom dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena len za 22 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur. Pokiaľ by exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony - 3 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 9 x doručenie príkazov na začatie exekúcie a 36 x doručenie exekučného príkazu rôznym bankovým inštitúciám, došlo by k priznaniu trov exekúcie, ktoré vyhláška nepripúšťa. V rámci paušálneho odmeňovania, vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 15 ods. 1, je možné priznať odmenu výlučne za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré sú priamo ustanovené expressis verbis v § 15 ods. 1 vyhlášky, pričom je potrebné striktne vychádzať zo zákonných ustanovení. V zmysle ust. § 15 vyhlášky z gramatického a logického výkladu je zrejmé, že za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu patrí súdnemu exekútorovi odmena nie za každé vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu na rozdiel od odmeňovania úkonov exekučnej činnosti paušálnou sumou podľa ust. § 15 ods. 1 písm. g/ až j/ vyhlášky. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu odmeňovať súdneho exekútora za každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu uvedeným v § 15 ods. 1 písm. b/, c/, d/ (ako aj za úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a/, e/, f/), bol by to vyjadril spôsobom, akým je to uvedené v § 15 ods. 1 písm. g/, h/, i/, j/ ( každé zisťovanie bydliska povinného...). Exekučný súd pri rozhodovaní o priznaní uplatnených a vyčíslených trov súdneho exekútora je povinný skúmať účelnosť a nevyhnutnosť ich vynaloženia a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré sú v súlade s vyhláškou. Súd neprizná súdnemu exekútorovi najmä zjavne zbytočné, neefektívne a tým neúčelne vynaložené trovy, ako aj trovy, ktoré si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil duplicitne. V prípade, že súdnemu exekútorovi v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti vzniknú hotové výdavky, patrí mu popri odmene podľa § 25 vyhlášky aj náhrada hotových výdavkov v prípade, ak tieto výdavky boli účelne vynaložené v súvislosti s exekučnou činnosťou. Existenciu takýchto výdavkov je súdny exekútor povinný nielen vyúčtovať konečnou sumou, ale je povinný ich aj presne špecifikovať tak, aby súd pri posudzovaní ich správnosti a účelnosti mal preukázanú ich existenciu, ako aj nespochybniteľnú výšku. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov vyúčtovanú súdnym exekútorom, odvolací súd sa stotožňuje s krátením náhrady hotových výdavkov a to v rozsahu, pokiaľ exekučný súd exekútorovi nepriznal hotových výdavky v sume 12,04 Eur. Okresný súd zdôvodnil nepriznanie týchto náhrad skutočnosťou, že súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu a sú tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté do paušálu. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že náhradu hotových výdavkov nemožno exekútorovi priznať s poukazom na ich nepreukázateľnosť. Súd je povinný si preveriť oboznámením sa s obsahom exekútorského spisu, či výdavky v uplatnenej sume boli skutočne vynaložené v konkrétnej veci, teda či reálne vznikli exekútorovi hotové výdavky v ním žiadanej výške. Súd tak náhradu hotových výdavkov z dôvodu nie riadneho a presvedčivého zdokladovania ich reálneho vynaloženia priznať nemôže. Čo sa týka náhrady za budúce výdavky spojené s ukončením veci, ktoré si súdny exekútor uplatnil, odvolací súd je tiež toho názoru, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu týchto budúcich výdavkov z hľadiska nepreskúmateľnosti, keďže tieto úkony ešte nevykonal, resp. hotové výdavky mu ešte nevznikli. Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o povinnosti nahradiť trovy exekúcie podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.