Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 42CoE/299/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110206402 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110206402.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008 proti povinnému D. - KONEX, s miestom podnikania 976 03 Dolný Harmanec 36, IČO: 22629700, o vymoženie pohľadávky vo výške 66,44 Eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, Exekútorský úrad so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina pod sp. zn. EX 615/10, o odvolaní súdneho exekútora a oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er 467/2010-50 zo dňa 20. októbra 2010, takto
r o z h o d o l :
Odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er 467/2010-50 zo dňa 20. októbra 2010 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er 467/2010-50 zo dňa 20. októbra 2010 zastavil exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, Žilina pod sp. zn. EX 615/10. Povinnému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 97,03 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je splnenie dlhu. Z predložených dôkazov, ktoré povinný predložil spolu s námietkami proti exekúcii (okresný súd ich posúdil ako návrh na zastavenie konania) okresný súd mal preukázané, že povinný uhradil na účet oprávneného dlžnú sumu 66,44 Eur dňa 1. februára 2010. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému súdnemu exekútorovi dňa 23. marca 2010. Povinný si povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného rozhodnutia splnil po začatí exekučného konania tým, že súdny poplatok vo výške 16,50 Eur zaplatil dňa 26. marca 2010. Konštatoval, že z ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva záver, že ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, súd exekúciu zastaví a to bez ohľadu na to, či právo zaniklo pred začatím exekučného konania alebo po jeho začatí.
Keďže povinný dňa 1. februára 2010 uhradil istinu vo výške 66,44 Eur, t.j. pred začatím exekučného konania a dňa 25. marca 2010 súdny poplatok vo výške 16,50 Eur na účet oprávneného, t.j. po začatí exekučného konania, okresný súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil.
Rozhodnutie o trovách exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že neboli splnené dôvody na uloženie povinnosti uhradiť trovy exekúcie oprávnenému podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, pretože
oprávnený nemá svoj procesný podiel zavinenia na zastavení exekúcie. Preto povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi uložil povinnému.
Okresný súd po preskúmaní trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom vo výške 109,65 Eur zistil, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako platca dane z pridanej hodnoty uplatnil DPH z odmeny a aj z hotových výdavkov. Keďže podľa ust. § 196 Exekučného poriadku o daň z pridanej hodnoty sa zvyšuje odmena súdneho exekútora, súdnemu exekútorovi priznal DPH len z odmeny a nepriznal mu DPH, ktorú si uplatnil z hotových výdavkov a z náhrady za stratu času.
Po posúdení účelnosti trov exekúcie okresný súd súdnemu exekútorovi nepriznal budúce úkony a už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky, a to žiadosť o vyznačenie právoplatnosti na zast. uznesenie, oznámenie pre DI, vrátenie poverenia, faktúra vo výške 3,80 Eur. Podľa názoru okresného súdu tieto trovy mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Preto súdnemu exekútorovi priznal len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané. Z uvedených dôvodov okresný súd v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou zaviazal povinného, aby uhradil súdnemu exekútorovi sumu 97,03 Eur pozostávajúcu z odmeny vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 57,53 Eur a 19 % DPH z odmeny vo výške 6,31 Eur.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že exekúcia v časti trov prvostupňového konania bola dôvodná. Povinný tieto trovy uhradil až dňa 25. marca 2010, teda po začatí exekúcie. Poukázal na znenie ustanovení § 46 ods. 3 a § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení mal za zrejmé, že povinný plnil po začatí exekučného konania a náhradu trov exekučného konania je potrebné vypočítať ako pri upustení od exekúcie a nie ako pri zastavení exekučného konania. Nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože povinný neuhradil sumu 16,50 Eur za žiadosť o udelenie poverenia.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že exekúcia v časti trov prvostupňového konania bola dôvodná. Povinný tieto trovy uhradil až dňa 25. marca 2010, teda po podaní návrhu na začatie exekúcie. Poukázal na znenie ustanovení § 46 ods. 3 a § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení mal za zrejmé, že povinný plnil po začatí exekučného konania a náhradu trov exekučného konania je potrebné vypočítať ako pri upustení od exekúcie a nie ako pri zastavení exekučného konania. Nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože povinný neuhradil sumu 16,50 Eur za žiadosť o udelenie poverenia.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa odvolaniam nemienila vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 23. marca 2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 30. marca 2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Rob/1016/2009-25 zo dňa 26. novembra 2009, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 66,44 Eur a trovy konania vo výške 16,50 Eur. Dňa 26. mája 2010 povinný doručil súdnemu exekútorovi podanie, v ktorom uviedol, že dňa 1. februára 2010 uhradil dlžnú pohľadávku vo výške 66,44 Eur a dňa 25. marca 2010 uhradil trovy konania vo výške 16,50 Eur.
Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa ust. § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor nie je účastníkom konania s výnimkou tej časti konania, v ktorej súd rozhoduje o trovách exekúcie. V iných prípadoch zákon súdnemu exekútorovi postavenie účastníka nepriznáva. Z dôvodu, že odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd zastavil exekúciu bolo podané neoprávnenou osobou, t.j. súdnym exekútorom, odvolací súd podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. toto odvolanie odmietol.
Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Dôležité je len to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu.
Odvolací súd konštatuje, že z ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. V takomto prípade nie je potrebné, aby rozhodoval súd o zastavení exekúcie. Exekútor však upustenie od konkrétneho spôsobu exekúcie musí oznámiť účastníkom konania a tomu, kto má v súvislosti s touto exekúciou nejaké povinnosti. Inak tomu je za situácie, keď súdny exekútor uskutočňuje exekúciu ním zvoleným spôsobom a účastník konania podal návrh na zastavenie exekúcie. V takomto prípade musí vec predložiť na rozhodnutie súdu. Ak takýto dôvod súd zistí (spravidla tomu bude na základe návrhu povinného), exekúciu musí zastaviť. Ak však súd súčasne rozhoduje o zastavení exekúcie ako takej, rozhoduje aj o tom, kto v akej výške platí trovy exekúcie (ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v danom prípade povinný podal návrh na zastavenie konania a relevantným spôsobom preukázal, že splnil dlh vyplývajúci z exekučného titulu, čím došlo k jeho zániku splnením. Preto odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené predpoklady na zastavenie exekúcie z dôvodu, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne rozhodol, keď podľa tohto ustanovenia Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného a súdneho exekútora proti trovám exekúcie.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia o trovách exekúcie dospel k záveru, že okresný súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o trovách exekúcie oprávneného pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 Eur. O týchto trovách oprávneného musí súd rozhodnúť, podľa ust. § 166 ods. 1 O.s.p. dopĺňacím rozhodnutím.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.