Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/450/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110211894 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110211894.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., so sídlom Jindřišská 24/941, 110 00 Praha 1, Česká republika proti povinnému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. 1. C. XXX/X, E. (predtým K. XXXX/XX, XXX XX J. J.) o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 71 552,- Kč s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad so sídlom Nám. M. R. Štefánika 11, Brezno pod sp. zn. EX 539/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/980/2010 - 10 zo dňa 30. decembra 2010 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/980/2010 - 10 zo dňa 30. decembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/980/2010 - 10 zo dňa 30. decembra 2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 71 552,- Kč priznanej rozhodnutím (rozhodcovský rozsudok sp.zn. La 6443/09-12) Mgr. Mareka Landsmana, rozhodcu so sídlom Nám. republiky 53, 530 02 Pardubice, Česká republika zo dňa 17. septembra 2009. Exekučný súd uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom cudzí rozhodcovský rozsudok. Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí vydaných v Českej republike sa v Slovenskej republike spravuje zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), nakoľko medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou č. 193/1993 Z.z., uverejnená v Zbierke zákonom pod č. 52/1993, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak (§ 53 ZRK). Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť, a teda ani uznať cudzí exekučný titul za vykonateľný na území Slovenskej republiky podľa § 49 ZRK. Exekučný súd z pripojených listinných dôkazov, najmä Zmluvy o revolvingovom úvere vrátane zmluvných dojednaní a rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 21. novembra 2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 9100249833, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 30 000,- Kč. Na základe povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a z obsahu Zmluvy exekučný súd vyhodnotil predmetnú Zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. V bode 18. Zmluvy je upravená rozhodcovská doložka, a to tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.1 tejto Zmluvy. Podľa exekučného súdu návrh spotrebiteľskej zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej Zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať a jeho jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako celku. Exekučný súd ďalej uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo Zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od Zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Exekučný súd tiež uviedol, že dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 18 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Exekučný súd dospel k záveru, že ustanovenie bodu 18 uzatvorenej Zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Súčasťou predpokladov pre vykonateľnosť exekučného titulu je, aby bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal orgán nepríslušný, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval (3Mcdo 20/2008 z 22.04.2009). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu zmenil tak, že súdnej exekútorke vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa odvolateľa napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že podmienky uznania a výkonu rozhodcovského rozhodnutia sú medzi Českou a Slovenskou republikou upravené v zmluve z 29.10.1992, tj. v Zmluve č. 193/1993 Z.z. a samotný proces uznania výkonu rozhodcovských rozhodnutí je upravený v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Ako dôvod odvolania odvolateľ uviedol, že podmienky predpokladané v Zmluve č. 193/1993 Z.z. pre uznanie cudzieho rozhodnutia boli splnené. Na podporu svojho tvrdenia odkázal na § 49 ZRK. Podľa oprávneného pri exekúcii nie je možné robiť hmotnoprávny prieskum exekučného titulu - rozhodcovského nálezu. Otázka, ktorá je predmetom rozhodcovského nálezu, bola vyriešená v rozhodcovskom konaní a tento rozhodcovský nález tak predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Oprávnený ďalej uviedol, zmluvná odmena a zmluvné pokuty sú primerané a námietky smerujúce do merita veci sú nie sú teda vôbec relevantné. Tiež uviedol, že exekučný súd nemôže argumentovať ani verejným poriadkom Slovenskej republiky (čl. 23 písm. e) Zmluvy č. 193/1993 Z.z.). Aj keby predmetná Zmluva o úvere a rozhodcovský nález neboli úplne v súlade so slovenským právom, nejedná sa predsa o dôvod, pre ktorý by nemalo byť udelené poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovská doložka v predmetnej Zmluve o úvere je platná, vyhovuje náležitostiam stanoveným českými právnymi predpismi a vôbec nie je v rozpore so žiadnymi kogentnými ustanoveniami českého práva, preto nie je žiadny dôvod, pre ktorý by nemohla byť vedená exekúcia v Slovenskej republike. Oprávnený ďalej uviedol, že ku zvráteniu rozhodcovského konania a prípadnému zrušeniu rozhodcovského nálezu slúži konanie o zrušení rozhodcovského nálezu a nie exekučné konanie. Povinný sa mohol v rozhodcovskom konaní brániť, avšak túto možnosť nevyužil. Exekučný súd, ktorý nedôvodne chráni povinného, de facto poskytuje právnu ochranu nezodpovedného jednania dlžníka, ktorý si požičal viac peňazí, než je schopný splatiť. Súdna exekútorka k podanému odvolaniu oprávneného uviedla, že sa k odvolaniu oprávneného nebude vyjadrovať, keďže exekučný súd v napadnutom uznesení nerozhodoval o trovách exekúcie. Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného vyjadril tak, že súhlasí s napadnutým uznesením exekučného súdu a aj s jeho odôvodnením v plnom znení. Krajský súd ako súd odvolací prejednal podľa vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 24. mája 2010, pričom k tomuto návrhu pripojil overenú fotokópiu rozhodcovského rozsudku Rozhodčí nález sp. zn. La 6443/09-12 vydaného rozhodcom Mgr. Marekom Landsmanom dňa 17. septembra 2009. Tento rozhodcovský nález sa mal stať právoplatným 29. septembra 2009 a vykonateľným 03. októbra 2009. Na základe tohto návrhu exekútor doručil exekučnému súdu dňa 02. júna 2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd z dôvodov uvedených vyššie následne tejto žiadosti nevyhovel. Exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní k dispozícii rozhodcovský spis. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu, resp. jeho záver, že cudzí rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný, pretože exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom, je predčasný. Podľa § 2 zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení platnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. k 24. máju 2010, sa ustanovenia tohto zákona použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Podľa čl. VII ods.1 Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretého 10. júna 1958 v New Yorku, vyhl. č. 74/1959 Zb. ustanovenia tohto Dohovoru sa nedotýkajú platnosti mnohostranných alebo dvojstranných dohôd uzavretých Zmluvnými štátmi o uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí, ani nemôžu oslobodiť žiadnu zúčastnenú stranu prípadného práva použitia rozhodcovského rozhodnutia spôsobom a v rozsahu určenom zákonodarstvom alebo zmluvami krajiny, v ktorej sa rozhodnutie uplatňuje. Podľa čl. 24 ods. 1 Zmluvy o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou zo dňa 28.10.1992, zverejnenej Oznámením č. 193/1993 Z.z. (ďalej len „Zmluvy“) návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa ods. 2 cit. čl. výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Podľa ods. 3 cit. čl. súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon. Podľa čl. 22 písm. c/ cit. Zmluvy zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v čl. 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany: - rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní. Podľa čl. § 23 písm. c/ Zmluvy rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený. Podľa čl. 9 ods. 3 Zmluvy písomnosti určené na doručenie adresátom, ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, možno zasielať aj priamo poštou podľa predpisov platných pre poštový styk. Podľa § 39 ods.3 Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia oprávnený pripojí aj listiny uvedené v osobitnom predpise. Podľa § 47 ZRK účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů strany se mohou dohodnout, že o majetkových sporech mezi nimi, s výjimkou sporů vzniklých v souvislosti s výkonem rozhodnutí a incidenčních sporů, k jejichž projednání a rozhodnutí by jinak byla dána pravomoc soudu, má rozhodovat jeden nebo více rozhodců anebo stálý rozhodčí soud (rozhodčí smlouva). Podľa § 18 cit. zák. strany mají v rozhodčím řízení rovné postavení a musí jim být dána plná příležitost k uplatnění jejich práv. Podľa § 19 ods. 1 cit zák. strany se mohou dohodnout na postupu, kterým mají rozhodci vést řízení. Otázky řízení mohou být rozhodnuty předsedajícím rozhodcem, jestliže k tomu byl zmocněn stranami nebo všemi rozhodci. Podľa § 23 písm. a/ cit zák. rozhodčí řízení končí vydáním rozhodčího nálezu. Podľa § 25 ods. 2 cit. zák. rozhodčí nález musí obsahovat odůvodnění, ledaže se strany dohodly, že odůvodnění není třeba; to platí i o rozhodčím nálezu vydaném podle § 24 odst. 2. Podľa § 28 ods. 1 cit. zák. písemné vyhotovení rozhodčího nálezu musí být doručeno stranám a po doručení opatřeno doložkou o právní moci. Podľa § 30 cit. zák. nestanoví-li zákon jinak, užijí se na řízení před rozhodci přiměřeně ustanovení občanského soudního řádu. Podľa § 45 b ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občanský soudní řád v znení platnom pre toto konanie do vlastních rukou se doručují písemnosti, u nichž tak stanoví zákon, a jiné písemnosti, nařídí-li to předseda senátu. Podľa § 158 ods. 2 cit. zák. stejnopis písemného vyhotovení rozsudku se doručuje účastníkům, popřípadě jejich zástupcům do vlastních rukou. Oprávnený sa môže návrhom na nariadenie exekúcie domáhať núteného výkonu dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej povinnému v exekučnom titule. K návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia pripojí oprávnený aj listiny uvedené v osobitnom predpise, ktorým je ZRK. V zmysle § 47 ZRK musí ten, kto žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku pripojiť originál alebo jeho osvedčenú kópiu cudzieho rozhodcovského rozsudku a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Exekučný súd pred nariadením exekúcie musí skúmať exekučný titul tak, ako to vyplýva z § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to po stránke formálnej ako aj materiálnej vykonateľnosti, a to ešte pred nariadením exekúcie. Exekučný súd preto postupoval správne, keď skúmal súlad exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom. Exekučný súd však pochybil, keď neskúmal vykonateľnosť exekučného titulu v zmysle Zmluvy č. 193/93 Z.z., resp. jej čl. 22 a 23. Z vyššie citovaných predpisov vyplýva, že súd pred uznaním cudzieho rozhodcovského rozsudku má zisťovať, či boli alebo neboli splnené podmienky uvedené v čl. 23 Zmluvy č. 193/93 Z.z.. Odvolací súd preto považoval odvolacie námietky oprávneného, že exekučný súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, za dôvodné. Napadnuté rozhodnutie preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Bude úlohou exekučného súdu zadovážiť si rozhodcovský spis a následne vykonať potrebné zisťovania v zmysle čl. 22 a 23 Zmluvy č. 193/93 Z.z.. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.