Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110214705 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110214705.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky E. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, B. B., zastúpenej MAĎAR & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého č.1, Banská Bystrica, IČO: 47 232 692, proti odporcovi C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, B. B., zastúpeného JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 41, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2011, č.k. 20C/116/2010-299, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu spoluvlastníckeho podielu vo výške 35.000 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a o trovách konania potvrdzuje. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 492,93 eur JUDr. Jozefovi Švarcovi, advokátovi, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 41 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky E. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, B. B. a odporcu C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, B. B. k nehnuteľnosti - bytu č. X na 3. poschodí na K. ulici XX, B. B., súp. č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. ú. J. vedený Správou katastra B. B. a nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu spoluvlastníckeho podielu vo výške 35 000 Eur, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trov konania vo výške súdneho poplatku 200 Eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva s odporcom, kde každý bol spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti v 1, pričom uviedla, že sa nevedia na vysporiadaní spoluvlastníctva dohodnúť, pretože vzťahy sú medzi nimi narušené. Odporca súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva k s tým, že trhová cena je asi 2.100.000,-- Sk. Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že navrhovateľka s odporcom kúpili do podielového spoluvlastníctva byt na H. XX, B. B.. Navrhovateľka má z predchádzajúceho manželstva dve maloleté deti. V čase podania návrhu žila s odporcom v spoločnej domácnosti, pričom situácia sa počas konania zmenila tak, že zostala s deťmi užívať tento byt. Navrhovateľka žiadala, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva za výplatu vo výške 23.000 eur, pričom v tejto sume zohľadnila skutočnosť, že za kúpu bytu zaplatila o 100.000,-- Sk viac, prispela na rekonštrukciu a po dobu troch rokov živila odporcu, ktorý bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky a potom bol bez práce, kde poberal dávky v nezamestnanosti. Odporca súhlasil so zrušením spoluvlastníctva, žiadal, aby bol byt prikázaný do jeho vlastníctva s tým, že je ochotný vyplatiť navrhovateľke 29.930 eur. Za kúpu bytu zaplatil 600.000,-- Sk, navrhovateľka 700.000,-- Sk, kúpna cena bytu bola 1.300.000,-- Sk. Zo splátky navrhovateľky si odrátal 50.000,-- Sk za rekonštrukciu bytu na F. ulici, ktoré mu navrhovateľka nevrátila tak, ako sa dohodli. Potvrdil, že v roku 2006 bol deväť mesiacov PN, mal však príjem okolo 10.000,-- Sk, nezamestnaný bol polroka, kedy poberal dávky v rovnakej výške. Súd po vykonanom dokazovaní nemal za sporné, že účastníci nadobudli byt do podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.07.2006 za 1.3000.000,-- Sk. Nebolo sporné, že navrhovateľka zaplatila 700.000,-- Sk a odporca 600.000,-- Sk. Na pojednávaní sa dohodli, že trhová cena nehnuteľnosti, štvorizbového bytu je 70.000 eur, pričom táto suma vychádza trhových hodnôt zistených cez realitné spoločnosti. Obaja účastníci teda súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, každý žiadal byt prikázať do svojho vlastníctva. Navrhovateľka bola ochotná vyplatiť 23.000 eur, odporca 35.000 eur. Okresný súd s poukázaním na § 141 ods.l, § 142 ods.l, 137 ods. 1 a § 142 Obč. zákonníka vo veci rozhodol, pričom pri prikázaní veci prihliadol na skutočnosť, že nehnuteľnosť bude lepšie využitá troma osobami, keďže ide o maloleté deti, a preto vec prikázal navrhovateľke. V konaní mal preukázané aj to, že byt kupovali v nerekonštruovanom stave, pričom rekonštrukcia bola vykonaná do konca roka 2006 a obaja účastníci investovali peniaze na danú rekonštrukciu. Boli vymenené okná, elektrické rozvody, kuchyňa s dlažbou a kuchynskou linkou, kúpeľňa s WC s tým, že navrhovateľka tvrdila, že asi za sumu 11.542 a jej vklad bol na rekonštrukciu 8.734 eur, nebola medzi nimi žiadna dohoda ohľadom rekonštrukcie, kto a v akej miere sa na nej bude podieľať. Investície odporcu vyčíslila na 2.808 eur. Cenu rekonštrukcie odporca ohodnotil na sumu 13.871 eur, pričom do rekonštrukcie investoval 8.881 eur, navrhovateľka 4.490 eur. Poukázal aj na to, že rekonštrukciu vykonával svojpomocne, pretože je stavbár. K skutočnostiam tvrdeným účastníkmi ohľadom vloženia finančných prostriedkov do rekonštrukcie odvolací súd konštatoval, že pokiaľ boli predložené listinné dôkazy, nie je možné na základe týchto dôkazov presne určiť, ktorý z účastníkov akú sumu vložil do rekonštrukcie daného bytu. K tvrdeniu navrhovateľky, že zaplatila kúpnu cenu nižšiu ako odporca, poukázal na to, že to nevyplynulo z kúpnej zmluvy. Nebolo sporné, že hodnota nehnuteľnosti je 70.000 eur a náhrada za polovicu podielu predstavuje sumu 35.000 eur, pričom poukázal na to, že v tejto cene za podiel je zohľadnená aj rekonštrukcia, t.j. vložené finančné prostriedky každého z účastníkov konania, pretože byt kúpili v roku 2006 za 43.152 eur a hodnota ku dňu vyporiadania je 70.000 eur. Nebolo sporné ani to, že každý investoval do danej rekonštrukcie vlastné finančné prostriedky, pričom bol rozdiel v celkovej výške rekonštrukcie 2.331 eur a ani jeden z účastníkov nepreukázal, koľko z tejto sumy tvoria jeho výlučné finančné prostriedky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.l O.s.p.. Proti rozhodnutiu sa odvolala navrhovateľka, a to proti výroku o jej povinnosti zaplatiť odporcovi na výplatu spoluvlastníckeho podielu 35.000 eur. Rozhodnutie žiadala zmeniť tak, že bude povinná vyplatiť odporcovi 23.000,-- eur, prípadne žiadala zrušiť rozsudok v tejto časti a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedla § 205 ods. 2 písm.a/, d/ O.s.p.. Poukázala na to, že obaja účastníci žiadali vykonať vyporiadanie v širšom zmysle, čím sa súd aj zaoberal, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, avšak pri tomto vyporiadaní neprihliadol na listinné dôkazy, ktoré boli súdu v priebehu konania predložené. Súd len konštatoval, že v podstate nikto nepreukázal, koľko do rekonštrukcie investoval zo svojich prostriedkov. Pokiaľ by dôsledne vyhodnotil predložené dôkazy, dospel by k názoru, kto z účastníkov konania sa akou mierou podieľal na rekonštrukcii bytu. Súd mal prihliadať nielen na zákonné kritériá vyporiadania, ale aj na ďalšie, ktoré sú napr. tie, kto akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľadil a pod., teda použiť extenzívny výklad právnej normy obsiahnutej v § 142 ods.l Obč. zákonníka. Súd mal zohľadniť pri stanovení výšky primeranej hodnoty skutočnosť, že o nadobudnutie bytu sa navrhovateľka pričinila sumou 700.000,-- Sk a odporca sumou 600.000,-- Sk, preto mal pri stanovení výšky primeranej náhrady túto ponížiť o sumu 100.000,-- Sk, teda o 3.319,39 eur. Súd rozhodoval na základe jedného predloženého dôkazu, kúpnej zmluvy, v ktorej sú navrhovateľka a odporca uvedení ako podieloví spoluvlastníci, každý v 1. Táto kúpna zmluva však neobsahuje ďalšie právne vzťahy medzi kupujúcimi, ktoré boli medzi navrhovateľkou a odporcom dohodnuté v ústnej forme. Navrhovateľka s odporcom sa ústne dohodla, že mu požičia časť finančných prostriedkov na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti s tým, že po čase tieto finančné prostriedky vráti. Odporca túto dohodu nedodržal. V konaní predložila ku každému svojmu tvrdeniu ohľadom vynaložených finančných prostriedkov na rekonštrukciu relevantný doklad, ktorý jasne a bez pochybností potvrdzuje, že tieto finančné prostriedky skutočne vynaložila zo svojich vlastných prostriedkov. Naopak, odporca v priebehu konania len uvádzal rôzne sumy, ktoré mal vynaložiť, avšak ich nepodložil žiadnymi dôkazmi. Tieto dôkazy potvrdzujú, že finančné prostriedky na rekonštrukčné práce boli vynaložené z jej účtu v banke, resp. v hotovosti. Zdôraznila, že odporca bol hospitalizovaný v nemocnici počas rekonštrukčných prác na potom na dlhodobej PN, z čoho je zrejmé, že nemohol vykonávať rekonštrukčné práce svojpomocne. Namietala, že súd mal prihliadnuť na to, akou mierou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci podľa § 137 O. z.. Z listinných dôkazov je zrejmé, že odporca sa podieľal na povinnostiach týkajúcich sa spoločnej veci len čiastočne, a to zálohovými platbami k spoločenstvu vlastníkov bytov, ale nikdy neuhrádzal zálohové platby za elektrinu, plyn, internet ani nedoplatky pri ročnom zúčtovaní. Nepracoval od augusta 2006 do apríla 2009. Po celý čas sa na údržbe spoločnej veci podieľala výhradne navrhovateľka. Počas niekoľkých mesiacov bol úplne bez príjmu a na chod a údržbu spoločnej veci neprispieval vôbec. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že na rekonštrukciu bytu vynaložil finančné prostriedky vo výške 8.881 eur. Odporca sa na rekonštrukcii bytu podieľal sumou 2.807 eur a navrhovateľka vo výške 8.734 eur. Z toho je zrejmé, že najmä pričinením navrhovateľky sa spoločná vec zhodnotila, z čoho mali úžitok obidvaja spoluvlastníci. Potom je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel odporcu je vo výške 22.723 eur (19.916 eur ako podiel kúpnej ceny bytu a 2.807 eur ako podiel na rekonštrukcii bytu, pričom táto suma zodpovedá reálne vynaloženým finančným prostriedkom odporcu na spoločnú vec a je spravodlivou a primeranou náhradou. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Uviedol, že nemá žiadne námietky voči skutkovým zisteniam a právnemu záveru súdu, teda má za to, že rozhodol správne a žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. K odvolacím námietkam uviedol, že súd vykonal precízne a dôkladné dokazovanie a toto správne vyhodnotil tak, že obaja účastníci sporu v súvislosti s nadobudnutím bytu, jeho zveľaďovaním a rekonštrukčnými prácami investovali v zásade rovnakým dielom, a preto správne rozhodol tak, že prikázal nehnuteľnosť navrhovateľke s prihliadnutím na účelné využitie veci a zaviazal ju k náhrade vo výške podielu všeobecnej ceny. Nemožno akceptovať výhrady navrhovateľky v tom smere, že konajúci súd postupoval nesprávne o otázke zahrnutia ústnych dohôd medzi navrhovateľkou a odporcom o investíciách určených na kúpu, resp. rekonštrukčné práce bytu, pokiaľ navrhovateľka na svojich tvrdeniach trvá, tieto nepreukázala žiadnym konkrétnym dôkazom. Je nad akúkoľvek pochybnosť, že stavu dokazovania zodpovedá aj záver súdu o tom, že z vykonaného dokazovania nemožno presne určiť, ktorý z účastníkov akú sumu vložil do rekonštrukcie bytu, čo možno ilustrovať tým, že napr. doklad o kúpe stavebného materiálu nemôže byť jednoznačným dôkazom toho, že práve tento stavebný materiál bol použitý v celosti na rekonštrukciu bytu alebo jeho časti. Sama navrhovateľka v konaní pred prvostupňovým súdom priznala, že použila ako dôkaz toho, že ona hradila časť materiálu na rekonštrukciu finančné prostriedky, výpisu z účtu odporcu. S odstupom času sú dnes tvrdenia navrhovateľky nepreskúmateľné a nedôveryhodné. Tvrdenia v súvislosti s finančnými výdavkami voči jeho osobe považuje za účelové. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že súd správne prihliadol na násilné správanie odporcu, ku ktorému malo dôjsť 28.11.2011 a že odporca bol Okresným súdom v Banskej Bystrici odsúdený zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, konanie prvostupňového súdu v tejto veci ešte nie je skončené ani právoplatné, preto nie je možné na túto okolnosť prihliadať. Poukázal aj na to, že nie je akceptovateľné, ak účastník dvojstranného právneho úkonu po čase bez bližšieho odôvodnenia začne tvrdiť a dokazovať, že akákoľvek časť ním uzavretého právneho úkonu je nesprávna, hoci ju podpísal ako správnu. Navrhovateľka uzavrela spolu s odporcom kúpnopredajnú zmluvu na strane kupujúcich za dohodnutých finančných podmienok, pričom ich podiely na nehnuteľnosti boli rovnaké bez ohľadu na rozdielnu výšku vložených investícií. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že išlo o ústnu dohodu o pôžičke medzi ňou a odporcom, takéto tvrdenie sa nepreukázalo a súd rozhodol v tejto otázke spravodlivo, keď u každého účastníka vychádzal z princípu rovnakého podielu. Súd správne poukázal aj na to, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že navrhovateľka investovala do rekonštrukcie nepomerne viac finančných prostriedkov ako odporca. V doplnenom vyjadrení odporcu namietal nároky navrhovateľky za premlčané. Podaním zo dňa 05.02.2012 podala vyjadrenie navrhovateľka k vyjadreniu odporcu. Zdôraznila, že súd sa dostatočne nezaoberal dôkazmi týkajúcimi sa rekonštrukčných prác, t.j. v akej hodnote boli konkrétne vykonané jednotlivé rekonštrukčné práce, kto ich financoval a čím konkrétne svoje tvrdenie preukazuje. Poukázala na to, že pri kúpe bytu sa dohodla s odporcom o požičaní finančných prostriedkov. Pri kúpe bytu sa zároveň dohodli, že na rekonštrukciu bytu budú prispievať rovnakým dielom, priebežne každý podľa svojich momentálnych schopností. Pri kúpe bytu ako aj pri jeho rekonštrukcii jednoznačne a preukázateľne došlo k ústnej dohode o financovaní, pôžička vrátení finančných prostriedkov. Ani jednu dohodu však odporca nedodržal. Odporca po zakúpení bytu zostal PN, následne nezamestnaný, nemal viac ako rok žiaden príjem a musela ho po celú dobu živiť. Žiadala, aby súd mohol objektívne rozhodnúť, je potrebné doplniť dôkazy nariadením znaleckého posudku na rozsah a hodnotu rekonštrukcie ako aj celkovú hodnotu bytu. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p.. Podľa ustanovenia § 219 ods.2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a jeho odôvodnením. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí sa zaoberal všetkými rozhodujúcimi a podstatnými skutočnosťami, svoje myšlienkové postupy dostatočne odôvodnil, takže rozhodnutie je dostatočne preskúmateľné a zrozumiteľné. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia už bližšie nerozpisoval jednotlivé listinné dôkazy, a to množstvo predložených dokladov súvisiacich s rekonštrukciou bytu, prevažne účty a výpisy z banky, keďže zaujal názor, že nemožno jednoznačne tieto doklady spárovať s tvrdením navrhovateľky o tom, že ktoré finančné prostriedky poskytla výlučne ona na rekonštrukciu bytu. Tento záver vyplynul aj zo skutočnosti, že pri kupovaní bytu bolo dohodnuté, že sa tento nadobúda do podielového spoluvlastníctva v rovnakom pomere a nebolo preukázané, že by došlo k dohode o finančnej pôžičke navrhovateľky odporcovi. Aj keď túto skutočnosť opakovane namieta v odvolaní navrhovateľka, neposkytuje preto dostatočne relevantné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukázali, naviac odvolací súd aj vo vzťahu k tvrdeniam a návrhom navrhovateľky uvedeným v odvolaní a v doplňujúcom podaní poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého účastníci boli poučení o povinnosti predkladať dôkazy, pretože neskôr súd na ne nebude môcť prihliadnuť. Súd vyvodil záver, že hodnota bytu je 70.000,-- Sk, a to základe zhodných prednesov účastníkov. V zmysle O.s.p. podľa § 120 ods. 3 platí, že ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd tak v danom prípade postupoval, preto námietka ohľadom nariadenia znaleckého dokazovania na zistenie ceny hodnoty bytu je neakceptovateľná. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd dal poučenie účastníkom v súlade s § 118 ods. 4 O.s.p. ako aj § 120 ods.4 a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Účastníci nežiadali dôkaz znaleckým zisťovaním, či už hodnoty bytu alebo rekonštrukčných prác. K tejto skutočnosti však odvolací súd aj dodáva, že zrejme ide o návrh, ktorý vzhľadom na predmet a účel sporu je nehospodárny, keďže z neho by nebolo možné v žiadnom prípade vychádzať, nakoľko nie sú preukázané základné predpoklady aj pre zadanie základných hodnôt, s ktorými bolo možné uvažovať. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že z dokazovania aj z obsahu spisu vyplývajú skutočnosti, s ktorými síce navrhovateľka nesúhlasí a prvostupňový súd ich ani z hľadiska účelnosti vo svojom rozhodnutí nezdôrazňoval, ale mali pri jeho myšlienkovom pochode určitý význam, keď nemožno nechať nepovšimnutou skutočnosť, že bola vykonaná rekonštrukcia bytu na F. ulici. Aj keď navrhovateľka popierala skutočnosť, že žiadnym finančným spôsobom sa odporca na tejto rekonštrukcii nepodieľal, žiadnym spôsobom nepoprela ani to, že by sa ako stavbár nepodieľal fyzicky. Podobne navrhovateľka tvrdila, že aj v spornom byte nemohol vykonávať rekonštrukčné práce odporca, pretože bol hospitalizovaný a PN, avšak z dôkazov, fotografií v spise vyplýva niečo iné, naviac žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že rekonštrukciu vykonávali jednotlivé firmy. Pokiaľ sa aj na rekonštrukcii podieľali jednotliví odborní pracovníci (elektrina, voda), následné práce neboli dokladované firmami, pokiaľ ide o murárske činnosti, na ktoré poukazuje odporca. Pokiaľ ide o jednotlivé listinné dôkazy o vynaložených prostriedkoch, výpisy z banky aj keď tieto existujú, nemožno z nich jednoznačne dospieť k záveru, že konkrétne finančné prostriedky z účtu navrhovateľky boli jednoznačne použité na rekonštrukciu alebo na konkrétnu časť rekonštrukcie. Z predložených dokladov nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že len ten, kto tieto doklady predloží, skutočne aj hradil sumu uvedenú na tomto doklade. Naviac, nemožno bez pochybností uviesť ani to, či doklady o nákupe materiálu boli v súvislosti s rekonštrukciou tohto konkrétneho bytu. Nijako sa nedá vyvrátiť pochybnosť o tom, že mohlo ísť o rôzne doklady, ktoré s rekonštrukciou bytu nemuseli súvisieť. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že základom uvedeného vzťahu je to, že účastníci nadobudli byt každý v podiele 1. Je to základný nosný rámec právneho vzťahu. Nič iné nebolo preukázané. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na rôzne skutočnosti ohľadom vzájomného spolužitia, v skutočnosti tieto nemajú vplyv na rozhodnutie v danej veci, a to preto, že svojím spôsobom účastníci daného sporu žili ako druh a družka, čo je úskalie takéhoto vzťahu práve v porovnaní so vzťahom po uzavretí manželstva. Účastníci žijú kvázi vo vzťahu, ktorý prináleží manželom, pričom takémuto vzťahu zodpovedajú aj majetkové pomery zákonom upravené. Pokiaľ však účastníci nie sú manželia, z hľadiska majetkových náležitostí ich vzťahu bez jednoznačných dôkazov o vzájomných dohodách a financovaní nemožno tieto pri rozhodovaní pri ich vyporiadaní majetkových vzťahov v dôsledku rozchodu partnerov formálne matematicky aplikovať. Aj v danom vzťahu totiž existujú okolnosti, ktoré nie sú finančne ohodnotiteľné a nie všetko je spočítateľné, prevoditeľné na peniaze. Navrhovateľka účelovo v súčasnosti tvrdí, že musela odporcu živiť, pričom odvolací súd konštatuje, že takúto povinnosť nemala a nikto ju k tomu nenútil. Potom za danej situácie nie je akceptovateľné, aby nútila súd prihliadnuť na túto skutočnosť, keďže v minulosti jej tento stav vyhovoval a sama ho akceptovala. Počas konania odporca taktiež poukazoval na to, že navrhovateľka používala jeho auto a pod., pričom túto skutočnosť žiadnym spôsobom v konaní nenamietal ani nevyporiadaval. Odvolací súd zdôrazňuje, že to sú práve úskalia vzájomného spolužitia, pričom v prípade uzavretia manželstva tieto problémy odpadajú. Je preto na subjektoch daného vzťahu, keď do takéhoto vzťahu vstupujú, ako si vzájomné pomery upravia. Samotná navrhovateľka uviedla, že dohoda bola taká, že každý bude prispievať na rekonštrukciu podľa svojich schopností a možností. Potom prvostupňový súd správne postupoval, keď prihliadol na všetky tieto okolnosti, aj keď ich obšírne v rozhodnutí nerozvádzal a takéto vyporiadanie považoval za spravodlivé, s čím sa plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Rozhodnutie považuje za spravodlivé a zákonné. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.l O.s.p. a § 142 ods.l O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný odporca, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.01.2012, pričom v súlade s ustanovením § 151 O.s.p. právny zástupca účtoval jeden úkon právnej pomoci v hodnote 492,93 eur, keď v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. podľa § 10 ods.1, 5 súd priznal odmenu za právne zastupovanie vychádzajúc z hodnoty - predmetu odvolacieho konania vo výške 35.000 eur. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.