Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/55/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110214787 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110214787.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 proti povinným 1/ T.. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, K. K., 2/ N. C., nar. X.X.XXXX, bytom O. J. brehom XXX/XX, G., 3/ T.. O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXXX M. pod M. XXX a 4/ T.. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, A., povinní 2/, 3/ 4/ zastúpení splnomocneným advokátom JUDr. Petrom Šramkom, Advokátska kancelária so sídlom Moyzesova 12, Brezno, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, (ustanoveným nástupcom súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša), pod sp. zn. EX 382/2010, o vymoženie 389.827,69 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1285/2010-86 zo dňa 14.6.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 2Er/1285/2010-138 zo dňa 2.1.2012, takto r o z h o d o l : Prvý výrok uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd námietkam povinného 1/ vznesených proti exekúcii vyhovel, m e n í tak, že námietky povinného 1/ proti exekúcii z a m i e t a . Druhý výrok uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach povinného 1/ vznesených proti exekúcii, m e n í tak, že návrh povinných 2/, 3/ a 4/ na odklad exekúcie z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením námietkam povinného 1/ proti exekúcii vyhovel. Zároveň povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach povinného 1/ vznesených proti tejto exekúcii. V odôvodnení uznesenia uviedol, že po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom dňa 9.8.2010 vzniesol povinný 1/ v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii. Spochybnil rozhodnutie vo veci samej (exekučný titul) s tým, že nikdy nebol členom predstavenstva spoločnosti EKKOR a.s.; pri podpisovaní zmenky bol uvedený do omylu; ako fyzická osoba neprevzal od oprávneného žiadne finančné prostriedky; suma, ktorá je predmetom exekúcie nezodpovedá dlhu, ktorý dlhuje EKKOR a.s. oprávnenému a oprávnený aktiváciu zmenky vykonal až po ukončení jej splatnosti. Ďalej uviedol, že neprevzal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, pretože v čase jeho doručovania sa v mieste svojho bydliska nezdržiaval. Od 28.1.2009 do 3.3.2009 a následne od 15.6.2009 do 31.8.2009 sa nachádzal u svojho brata T.. Q. Z. vo Y.. Pokiaľ povinný 1/ v námietkach proti exekúcii spochybňoval rozhodnutie vo veci samej (t.j. exekučný titul) z dôvodu, že nikdy nebol členom predstavenstva spoločnosti EKKOR a.s., pri podpisovaní zmenky bol uvedený do omylu, neprevzal od oprávneného žiadne finančné prostriedky ako fyzická osoba, suma, ktorá je predmetom exekúcie nezodpovedá dlhu, ktorý dlhuje EKKOR a.s. oprávnenému a oprávnený aktiváciu zmenky vykonal až po ukončení jej splatnosti, uvedené argumenty exekučný súd za dôvodné nepovažoval. Uviedol, že predmetom námietok proti exekúcii môžu byť tak skutočnosti hmotného ako aj procesného práva, avšak ich spoločným znakom musí byť, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Povinný 1/ uvedenou argumentáciou napádal skutočnosti, ktoré nestali pred vydaním exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu považoval okresný súd v tejto časti obranu povinného 1/ za nedôvodnú. Pokiaľ však povinný 1/ namietal, že predmetný exekučný titul mu nebol doručený a teda nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, okresný súd sa s uvedeným stotožnil. Mal za preukázané, že zmenkový platobný rozkaz bol na adresu povinného 1/ doručený dňa 12.2.2009 a opakovane dňa 13.2.2009. Nakoľko povinný 1/ predmetný zmenkový platobný rozkaz neprevzal, uplatnila sa fikcia doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Povinný 1/ však dostatočne hodnoverným spôsobom preukázal, že sa v čase doručovania nezdržiaval v mieste trvalého bydliska, teda na adrese doručovania, čím nie je splnená podmienka pre aplikáciu fikcie doručenia, keď súdu predložil: Prehlásenie od brata T.. Q. Z. (ktorý potvrdil, že povinný 1/ v dňoch od 28.1.2009 do 3.3.2009 býval u neho vo Y., kde mu pomáhal pri rekonštrukcii rodinného domu), Potvrdenie akciovej spoločnosti VK HOLDING a.s. (z ktorého vyplýva, že povinný 1/ - člen predstavenstva uvedenej akciovej spoločnosti, sa v dňoch od 12.2.2009 do 4.3.2009 nezdržiaval v Slovenskej republike) a pokladničný blok o kúpe tovaru vo Francúzsku. Na základe vyššie uvedených dôkazov okresný súd záveroval, že zmenkový platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a teda nie je spôsobilým exekučným titulom. Na návrh povinných 2/ - 4/ zároveň okresný súd povolil odklad exekúcie až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o námietkach povinného 1/ proti exekúcii, keď mal za preukázané, že v exekučnom titule ide o nerozlučné procesné spoločenstvo povinných 1/ - 4/. Povinný 1/ vyvolal konanie, v ktorom je spochybnená právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, pričom súd jeho námietkam vyhovel. Následné zastavenie exekúcie sa bude týkať všetkých povinných, a preto ak by súd požadovaný odklad exekúcie nepovolil, došlo by k zbytočnému neoprávnenému zásahu do práv povinných 2/ - 4/. Opravným uznesením č. k. 2Er/1285/2010-138 zo dňa 2.1.2012 okresný súd opravil označenie čísla konania uznesenia okresného súdu tak, že správne znie: 2Er/1285/2010-86. Proti obom výrokom uznesenia okresného súdu 2Er/1285/2010-86 zo dňa 14.6.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 2Er/1285/2010-138 zo dňa 2.1.2012 podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že námietky povinného 1/ proti exekúcii, ako aj návrh povinných 2/ -4/ na odklad exekúcie, v celom rozsahu zamietne. K prvému výroku napadnutého uznesenia o námietkach proti exekúcii uviedol, že povinný 1/ dostatočne nepreukázal, že sa v čase doručovania zásielky so zmenkovým platobným rozkazom zdržiaval mimo miesta doručenia zásielky. Dôvodil, že potvrdenie akciovej spoločnosti ani pokladničný blok o kúpe tovaru nie sú dostatočnými dôkazmi preukazujúcimi tvrdenie povinného 1/ o jeho dlhodobejšom zdržiavaní sa na území iného štátu v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu. V rámci odvolania proti druhému výroku uznesenia okresného súdu oprávnený poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 257/2000, kde tento judikoval, že zmenkoví ručitelia ako spoločne a nerozdielne zmenkovo zaviazané osoby, majú v občianskom súdom konaní postavenie samostatných procesných spoločníkov. Z uvedeného potom oprávnený vyvodil, že rozhodnutie okresného súdu o povolení odkladu exekúcie z dôvodu, že v exekučnom titule ide o nerozlučné procesné spoločenstvo povinných 1/ - 4/ vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaniu proti uzneseniu zaslal vyjadrenie povinný 1/, vyjadril s napadnutým rozhodnutím spokojnosť a navrhol toto rozhodnutie potvrdiť. Nestotožnil sa s argumentáciou odvolateľa, že dostatočne nepreukázal zdržiavanie sa mimo územia Slovenskej republiky v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu. Uviedol, že k svojmu bratovi do Francúzska chodí opakovane, viac krát do roka a nepredpokladal tú skutočnosť, že bude niekedy potrebovať tento pobyt zdokladovať v súdnom konaní. Napriek uvedenému, okrem dokladov uvedených v napadnutom uznesení, predložil doklad o oprave svojho auta zo dňa 2.3.2009 a tiež prehlásenie p. K. Q. o tom, že sa dňa 15.2.2009 zúčastnil na oslave v meste M.. Povinní 2/ -4/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že okresný súd správne posúdil skutočnosť, že exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný. Ide o nerozlučné procesné spoločenstvo povinných 1/ - 4/ s poukazom na ust. § 175 ods. 1 a analogicky podľa § 173 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Napadnuté uznesenie okresného súdu navrhli ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté výroky uznesenia okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrovej časti tohto rozhodnutia. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 175 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte „O. s. p.“) zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Podľa § 47 ods. 2 O. s. p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným 1/ - 4/ na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č. k. 3Zm/621/2008-22 zo dňa 30.01.2009, ktorým boli povinní zaviazaní zaplatiť sumu 389.827,69 EUR s príslušenstvom oprávnenému, a to spoločne a nerozdielne. Povinný 1/ vo svojich námietkach (okrem dôvodov, ktoré okresný súd zamietol pretože ich povinný 1/ mal a mohol namietať v základnom konaní) poukazoval na skutočnosť, že v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu (exekučného titulu) sa v mieste doručenia nezdržiaval, keď bol od 28.1.2009 do 3.3.2009 vo Francúzsku, u svojho brata. Na preukázanie svojich tvrdení predložil prehlásenie svojho brata, prehlásenie obchodnej spoločnosti VK HOLDING a.s. a pokladničný doklad o kúpe tovaru vo Francúzsku. Na základe uvedených predložených dokladov mal okresný súd za preukázané, že povinný sa v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu na adrese svojho trvalého bydliska nezdržiaval, zmenkový platobný rozkaz teda nemohol nadobudnúť právoplatnosť fikciou doručenia, a preto námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Vyhovel tiež návrhu povinných 2/ - 4/ na odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o námietkach povinného 1/, keď dospel k záveru, že v prípade povinných 1/ - 4/ ide o nerozlučné procesné spoločenstvo a nakoľko okresný súd námietkam povinného 1/ vyhovel, zastavenie exekúcie sa bude týkať všetkých oprávnených. Na základe odvolania oprávneného, ktorý tvrdil, že povinný 1/ dostatočne nepreukázal, že by sa v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu v mieste doručovania nezdržiaval, a teda, že zmenkový platobný rozkaz je spôsobilým exekučným titulom, skúmal odvolací súd v prvom rade, či uvedený zmenkový platobný rozkaz bol povinnému 1/ doručený fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 O. s. p. v súlade so zákonom. Zmenkovým platobným rozkazom súd odporcovi alebo viacerým odporcom uloží, aby do troch dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil (zaplatili) požadovanú sumu a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal (podali) námietky, v ktorých uvedie (uvedú) všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta (namietajú). Zmenkový platobný rozkaz sa musí odporcovi doručiť do vlastných rúk (§ 175 ods. 1 druhá veta O. s. p.). Nemožno však naň, a to ani analogicky, aplikovať obmedzenie obsiahnuté v ustanovení § 173 O. s. p., podľa ktorého je náhradné doručenie platobného rozkazu vylúčené. Zmenkový platobný rozkaz sa teda môže účinne doručiť do vlastných rúk aj náhradným doručením podľa § 47 ods. 2 O. s. p. ( k tomu pozri aj R 70/2000). K platnému doručeniu zmenkového platobného rozkazu však v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. nedôjde, ak sa adresát písomnosti v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval alebo ak nedošlo k novému pokusu o doručenie. Pokiaľ adresát písomnosti tvrdí, že sa v rozhodnom čase na mieste doručenia nezdržiaval, a teda sa zdržiaval na inom tvrdenom mieste, uvedené tvrdenie musí hodnoverným spôsobom preukázať. Inak by bol popretý samotný účel ust. § 47 ods. 2 tretia veta O. s. p.. Existencia tvrdenej skutočnosti totiž podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti adresáta písomnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V prípade opačného výkladu § 47 ods. 2 tretia veta O. s. p. by totiž samotné tvrdenie adresáta o nezdržiavaní sa v mieste doručenia v čase doručenia, vzhľadom na neexistenciu povinnosti doručujúceho orgánu zdržiavanie sa adresáta na mieste doručenia skúmať a zaznamenať, v praxi znamenalo obsoletnosť tohto ustanovenia. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nemožno konštatovať neúčinnosť doručenia zmenkového platobného rozkazu fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 tretia veta O. s. p., keď nezdržiavanie sa povinného 1/ na adrese doručovania tohto rozhodnutia v čase doručovania nebolo preukázané. Zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom bol na adresu trvalého bydliska povinného 1/ doručovaný dňa 12.2.2009 a opakovane dňa 13.2.2009. Zásielku so zmenkovým platobným rozkazom sa povinnému 1/ nepodarilo ani opakovane doručiť, čo bolo na obálke označené poznámkou: „nezastihnutý“. Po uložení zásielky na pošte táto nebola prevzatá v odbernej lehote a preto bola vrátená Okresnému súdu Bratislava V dňa 6.3.2009. Výzvou zo dňa 3.7.2009 Okresný súd Bratislava V dopytoval povinného 1/ aby tento súdu oznámil, kde sa zdržiaval v dňoch od 12.2.2009 do 4.3.2009 s tým, že ak sa zdržiaval mimo miesta bydliska, nech uvedené preukáže hodnoverným spôsobom. Uvedenú výzvu sa nepodarilo povinnému doručiť, keď táto bola doručovaná dňa 8.7.2009, následne neprevzatá povinným 1/ v odbernej lehote a dňa 30.7.2009 vrátená Okresnému súdu Bratislava V. Povinný 1/ vo svojich námietkach poukazoval na skutočnosť, že v období od 28.1.2009 do 3.3.2009 a následne od 15.6.2009 do 31.8.2009 sa na adrese doručovania nezdržiaval, keď býval u svojho brata vo Y.. Uvedené tvrdenie povinný 1/ preukazoval Prehlásením zo dňa 17.12.2010, v ktorom Q. Z. (brat povinného 1/) potvrdil, že povinný v dňoch 28.1.2009 do 3.3.2009 a v dňoch od 15.6.2009 do 31.8.2009 býval na adrese P. des fraises XX, XXXXX M., Y.. Na výzvu okresného súdu zo dňa 4.5.2011, ktorou okresný súd vyzval povinného 1/, aby predložil hodnovernejší dôkaz o pobyte vo Y. v rozhodnom období od 12.2.2009 do 4.3.2009 (napr. cestovný doklad, doklad o výbere väčšej finančnej hotovosti z účtu za účelom pokrytia nákladov na pobyt v zahraničí, doklad o komerčnom poistení na cestu do zahraničia, úradné potvrdenie o pobyte v cudzine a pod.), povinný 1/ okresnému súdu oznámil, že návšteva brata sa konala pred viac ako dvoma rokmi, cestu, pobyt aj stravu hradil jeho brat a teda nepotreboval vyberať väčšiu hotovosť na pobyt v zahraničí. Ďalej uviedol, že poistený je trvale cez svoju banku a doklad o pobyte v cudzine nemá, nakoľko vzhľadom na vzťahy v Európskej únii toto nie je potrebné. Okresnému súdu však predložil potvrdenie zo dňa 12.5.2011, kde obchodná spoločnosť VK HOLDING, a.s. potvrdila, že povinný 1/ je členom predstavenstva tejto spoločnosti s právom v mene spoločnosti rokovať s obchodnými partnermi a s právom podpisovať dokumenty právneho a obchodného charakteru spolu s predsedom predstavenstva. Ďalej potvrdila, že povinný 1/ sa od 12.2.2009 do 4.3.2009 nezdržiaval v Slovenskej republike a nezúčastňoval sa na činnosti tejto spoločnosti. Povinný 1/ tiež predložil pokladničný doklad, ktorý mal podľa jeho tvrdení preukazovať, že v uvedenom rozhodnom období vykonával nákup pre svoje potreby vo Y.. Písomným podaním zo dňa 1.7.2011 povinný 1/ doplnil okresnému súdu doklady preukazujúce jeho pobyt vo Y. v rozhodnom období, a to: 2 ks pokladničné doklady na nákup tovaru vo Y. zo dňa 25.2.2009, potvrdenie zo dňa 5.6.2011, ktorým p. K. Q. potvrdila, že povinný sa dňa 15.2.2009 zúčastnil rodinného stretnutia vo Y. a pokladničný doklad zo dňa 2.3. 2009 vystavený na opravu vozidla povinného 1/ v M., Y.. Na dopyt odvolacieho súdu, aby povinný predložil výpis z bankového účtu k bankomatovej karte (za obdobie od 28.1.2009 do 3.3.2009), z ktorého boli bankomatovou kartou realizované nákupy vo Y. dňa 25.2.2009, a aby predložil doklady preukazujúce vlastníctvo k motorovému vozidlu Z. O. s N.:: K AB, povinný 1/ uviedol, že nákupy vo Y. v rozhodnom období realizoval cez bankovú kartu svojho brata, u ktorého býval. Ako dôkaz o vlastníctve auta predložil protokol o kontrole vozidla pred schválením technickej spôsobilosti zo dňa 7.7.1997, rozhodnutie U. úradu v K. K., odbor dopravy a cestného hospodárstva zo dňa XX.X.XXXX, faktúru zo dňa XX.X.XXXX, poistnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX a výpis z účtu svojho brata Q. Z. vedený v K. O. za obdobie od 19.1.2009 do 27.2.2009. Odvolací súd predložené dôkazy nepovažoval za dostatočné pre záver, že povinný 1/ sa v čase doručovania písomnosti v mieste jej doručenia nezdržiaval. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žiaden z dokladov, ktoré povinný 1/ do exekučného spisu doložil nepreukazuje, že povinný sa v deň riadneho resp. opakovaného doručenia zmenkového platobného rozkazu (t.j. dňa 12.2.2009, resp. dňa 13.2.2009) zdržiaval mimo miesta doručenia zmenkového platobného rozkazu. Takýmto dôkazom, bez ohľadu na jeho obsah, rozhodne nemôže byť potvrdenie brata povinného 1/ (vzhľadom na osobné väzby s povinným 1/) a ani potvrdenie obchodnej spoločnosti VK HOLDING a.s. (vzhľadom sa postavenie povinného 1/ v spoločnosti ako člena predstavenstva), navyše keď uvedené potvrdenia okrem vecného konštatovania o čase a mieste zdržiavania sa povinného 1/ neobsahujú žiadne relevantné skutočnosti. Rozhodným, dostatočným a objektívne overiteľným sa nezdá byť ani potvrdenie p. K.Q. o účasti povinného 1/ na rodinnom stretnutí dňa 15.2.2009 vo Y., a to aj z toho dôvodu, že z hľadiska účinnosti náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 O. s. p. nie je rozhodujúce, či sa adresát v mieste doručenia zdržoval v čase uloženia zásielky, ale iba to, či sa tam zdržoval v čase prvého a opakovaného pokusu o doručenie zásielky (k uvedenému pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 148/2007 zo dňa 6.3.2008). Relevantným dôkazom o pobyte povinného 1/ vo Y. by zaiste mohli byť pokladničné doklady o nákupoch v meste Metz, avšak len za predpokladu, že povinný 1/ by preukázal, že tieto nákupy realizoval on. V písomnom podaní zo dňa 1.7.2011 povinný 1/ uviedol, že predkladá pokladničné doklady na nákup tovaru vo Y. pre svoju potrebu. Odvolací súd preskúmaním uvedených dokladov zistil, že tieto boli vystavené v M. dňa 25.2.2009 na sumu 39,93 EUR a 46,12 EUR a boli uhradené bankomatovou kartou. Preto odvolací súd povinného 1/ vyzval, aby výpisom z účtu za obdobie od 28.1.2009 do 3.3.2009 preukázal, že nákupy vo Y. pre svoju potrebu zrealizoval on. Povinný 1/ v reakcii na výzvu súdu uviedol, že nákupy vo Y. realizoval bankomatovou kartou svojho brata. Uvedené tvrdenie však odvolací súd považuje za účelové, keď výpis z účtu brata povinného za obdobie od 19.1.2009 do 27.2.2009 neobsahuje ani jeden nákup alebo transakciu uskutočnenú dňa 25.2.2009 a navyše ani jeden pohyb na účte, ktorý by zodpovedal sume 39,93 EUR resp. 46,12 EUR, ktoré mal povinný podľa vlastných tvrdení pre svoju potrebu zrealizovať. Predložené pokladničné doklady zo dňa 25.2.2009 teda preukazujú výlučne skutočnosť, že nákupy boli toho dňa v meste Metz realizované, a nie skutočnosť, že ich realizoval povinný 1/. Navyše uvedené platby neboli zrealizované v rozhodnom období. Pokiaľ povinný 1/ na potvrdenie svojho pobytu vo Y. predložil faktúru na opravu osobného automobilu Z. O. (N.: K AB) zo dňa X.X.XXXX a listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo povinného 1/ k tomuto osobnému motorovému vozidlu, uvedené doklady sú na posúdenie miesta, kde sa povinný 1/ zdržiaval dňa 12.2.2009 a dňa 13.2.2009, irelevantné. Uvedená oprava vozidla vo vlastníctve povinného 1/ sa totiž uskutočnila 18 dní po doručovaní zmenkového platobného rozkazu povinnému 1/. Povinný 1/ mal dostatok možností hodnovernými dôkazmi preukázať, že sa v rozhodnom období vo Y. zdržiaval, čo však neurobil. Ak tvrdí, že komerčné cestovné poistenie nemal, pretože je trvale cestovne poistený cez svoju banku, mohol predložiť faktúru za mobilný telefón v rozhodnom období, ktorá by preukazovala aktiváciu služieb umožňujúcich prijímanie a realizáciu hovorov v zahraničí a tiež faktické realizovanie takýchto hovorov, zasielanie textových správ v zahraničí, resp. zo zahraničia do Slovenskej republiky, a pod. Aj napriek skutočnosti, že povinný 1/ tvrdil svoj pobyt vo Y. od 28.1.2009 do 3.3.2009 (t.j. v trvaní 35 dní), nepreukázal, že by pred cestou do zahraničia vybral akýkoľvek väčší obnos peňazí zo svojho účtu. Tak isto nepreukázal, že by počas cesty do Francúzska a tiež počas 35 dňového pobytu použil bankomatovú kartu, čo vedie celkom k dvom logicky možným záverom. Prvým je, že povinný 1/ odišiel do Francúzska až po tom, čo bol zmenkový platobný rozkaz na jeho adresu doručovaný. Druhým záverom je, že povinný náklady spojené s pobytom v zahraničí hradil v hotovosti. Tento záver je však ťažko udržateľný, a to aj v prípade, ak by odvolací súd uveril tvrdeniam povinného 1/, že náklady s cestou do Francúzska, so stravou a ubytovaním tam, hradil výlučne jeho brat. Pri vzdialenosti K. K. - M. X.XXX km totiž povinný 1/ musel natankovať plnú nádrž pred odchodom a navyše minimálne jeden krát natankovať mimo územia Slovenskej republiky, zakúpiť diaľničné známky a uhradiť mýtne poplatky. Tieto náklady pritom musel vynaložiť sám, skôr ako do Y. dorazil. Mimo územia Slovenskej republiky musel navyše aspoň dva krát tankovať pri ceste späť domov. Uvedené vozidlo navyše muselo byť pre poruchu odtiahnuté, za čo povinný 1/ zaplatil vo Y. hotovosti sumou 119,60 EUR. Už len uvedené tri príklady jednoznačne demonštrujú skutočnosť, že pokiaľ povinný 1/ nepoužíval počas pobytu vo Y. bankomatovú kartu, musel mať vzhľadom na dĺžku pobytu pri sebe značnú hotovosť na úhradu svojich iných bežných výdavkov, nezahŕňajúc výdavky na stravu a ubytovanie, ktoré podľa jeho tvrdení hradil jeho brat. Uvedené je však v rozpore s jeho tvrdením, že väčšiu hotovosť pred odchodom do Y. vyberať nepotreboval. Možno teda sumarizovať, že povinný 1/ nepreukázal, že by sa v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu dňa 12.2.2009 nachádzal vo Francúzsku u svojho brata. Tým sa mu nepodarilo spochybniť zákonnosť doručenia zmenkového platobného rozkazu fikciou doručenia, teda ani jeho právoplatnosť a následnú vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok okresného súdu o námietkach povinného 1/ proti exekúcii zmenil tak, že jeho námietky proti exekúcii zamietol. Následne sa odvolací súd zaoberal tou časťou odvolania oprávneného, ktorá smeruje proti druhému výroku napadnutého uznesenia o povolení odkladu exekúcie až do právoplatného skončenia konania o námietkach proti exekúcii. Ako už bolo uvedené vyššie, zmenkovým platobným rozkazom boli povinní 1/ až 4/ (v postavení odporcov 1/ - 4/) ako zmenkoví ručitelia spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť oprávnenému (v postavení navrhovateľa) zmenkovú sumu 389.827,69 EUR s príslušenstvom. Nakoľko si povinní túto povinnosť nesplnili, podal oprávnený návrh na začatie exekúcie na vymoženie uvedenej sumy spoločne voči všetkým povinným. Po tom, čo exekučný súd dospel v napadnutom uznesení k záveru, že námietky povinného 1/ proti exekúcii sú dôvodné a týmto vyhovel, povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu o námietkach povinného 1/ vznesených proti tejto exekúcii. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v exekučnom titule ide o nerozlučné procesné spoločenstvo povinných 1/ - 4/. Ďalej uviedol, že povinný 1/ vyvolal konanie, v ktorom je právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu spochybnená, pričom súd jeho námietkam vyhovel. Následné zastavenie exekúcie sa bude týkať všetkých povinných, a preto ak by súd požadovaný odklad exekúcie nepovolil, došlo by k zbytočnému neoprávnenému zásahu do práv povinných 2/ - 4/. S uvedeným záverom sa však odvolací súd nemohol stotožniť. Občiansky súdny poriadok v § 91 rozlišuje procesné spoločenstvo samostatné (ods. 1 tohto ustanovenia) a procesné spoločenstvo nerozlučné (ods. 2 tohto ustanovenia). Pri procesnom spoločenstve samostatnom robí úkony procesné i hmotnoprávne každý spoločník sám za seba, svojimi úkonmi nikoho iného okrem seba nezaväzuje, rozhodnutie vo veci sa vzťahuje na každého účastníka samostatne a rovnako samostatne aj nadobúda voči jednotlivým účastníkom právoplatnosť. Nerozlučné procesné spoločenstvo je také spoločenstvo, kde úkony jedného účastníka v zásade zaväzujú každého ďalšieho účastníka, ktorý je členom procesného spoločenstva. Rozhodnutie vo veci samej sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo na jednej strane a nadobúda právoplatnosť len vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia u každého nerozlučného procesného spoločníka. Posúdenie otázky, o aký druh spoločenstva v konkrétnom prípade ide, je vecou posúdenia súdu, keď platí, že charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda hmotnoprávnou úpravou. V prípade solidárnych záväzkov podľa hmotného práva, ako je tomu v prejednávanom prípade, pôjde o samostatné procesné spoločenstvo. Uvedené vyplýva z § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia platí, že ak má viac dlžníkov tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Rovnaká právna úprava platí aj pre vzťah majiteľa zmenky a zmenkových ručiteľov v zmysle § 47 zákona č. 191/1950 Zb.. Možno teda konštatovať, že je na vôli veriteľa (majiteľa zmenky), či v prípade dobrovoľného nesplnenia záväzku, bude sa v súdnom konaní domáhať jeho splnenia od jedného dlžníka (zmenkového ručiteľa), od viacerých z nich, alebo od každého z nich. Funkcia pasívnej solidarity totiž spočíva vo zvýšení vyhliadok veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky. V prípade, ak sa veriteľ domáha plnenia od všetkých svojich dlžníkov v jednom konaní, a rozhodnutie voči jednému (alebo niekoľkým) z nich nenadobudne právoplatnosť, uvedené nemá žiaden vplyv na postavenie ostatných dlžníkov, povinných uloženú povinnosť splniť. Je tomu tak preto, že rozhodnutie vo veci samej sa nemusí vzťahovať na všetkých solidárne zaviazaných dlžníkov, keď veriteľ má stále v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo požadovať plnenie hoci aj výlučne od toho dlžníka, voči ktorému je rozhodnutie právoplatné. O prípad nerozlučného procesného spoločenstva, kedy by sa na právoplatnosť meritórneho rozhodnutia vyžadovalo nadobudnutie právoplatnosti voči všetkým na jednej strane stojacím procesným spoločníkom, by išlo len v prípade tzv. nedielnych záväzkov, kde by boli viacerí dlžníci zaviazaný jednému veriteľovi na plnenie, ktoré by mohli uskutočniť len spoločnou činnosťou. Uvedený záver je plne v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý, tak ako na to správne poukázal oprávnený, v rozsudku sp. zn. 5 Obo 257/2000 judikoval, že „samostatnými procesnými spoločníkmi sú i osoby, ktoré sú z hľadiska hmotného práva solidárnymi dlžníkmi, t.j. odporcovia, proti ktorým podal navrhovateľ návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ako zmenkovým ručiteľom v zmysle § 47 zákona č. 191/1950 Zb.“ Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval aj v uznesení sp. zn. 5 Obo 86/2007 zo dňa 26.6.2008. Exekučný súd svoje rozhodnutie o odklade exekúcie až do právoplatného skončenia konania o námietkach proti exekúcii postavil na závere o nerozlučnom procesnom spoločenstve povinných 1/ a 4/. Nakoľko však v prejednávanom prípade ide o samostatné procesné spoločenstvo, kedy ani prípadná neprávoplatnosť zmenkového platobného rozkazu voči povinnému 1/ nemá vplyv na právoplatnosť tohto rozhodnutia voči povinným 2/ - 4/, nemožno v prejednávanom konštatovať žiaden dôvod na odklad exekúcie do rozhodnutia súdu o námietkach proti exekúcii. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o odklade exekúcie zmenil tak, že návrh povinných 2/, 3/ a 4/ na odklad exekúcie zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.