Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/390/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110216554 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110216554.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti povinnému: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. H. X, XXX XX L. L., vedenej pod sp. zn. EX 14293/10u, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1368,38-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1445/2010-37 z 28.02.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím v prvom výroku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“); v druhom výroku nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a v treťom výroku nepriznal oprávnenému náhradu trov exekúcie. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd okrem iného uviedol, že v danej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp.zn II/2009-2754 zo dňa 19.02.2010. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 06.08.2010. Po preskúmaní zmluvy o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 19.02.2002 (ďalej len v príslušných častiach ako „Zmluva“), uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného Tatra bankou, a.s. a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, túto okresný súd považuje za spotrebiteľskú (typovú zmluvu). V tejto súvislosti poukázal na § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, v zmysle ktorého, typovou zmluvou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Taktiež poukázal aj na § 23a ods.2 citovaného zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, v zmysle ktorého, typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a taktiež podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Všeobecné obchodné podmienky v čase uzatvorenia Zmluvy neobsahovali rozhodcovskú doložku; následne tieto boli nahradené novými Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými odo dňa 15.02.2004, ktoré už obsahovali rozhodcovskú doložku. Nakoľko právna úprava účinná v čase uzatvorenia zmluvy neobsahovala ani demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, takýto výpočet je možné na základe analógie učiniť zo smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len v príslušných častiach ako „Smernica“); okresný súd poukázal na príslušné ustanovenia Smernice. Smernica má aj tzv. nepriame účinky, teda je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Rozhodcovská doložka v Zmluve spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami, je v rozpore s dobrými mravmi, nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná (je otázne dodržanie formy rozhodcovskej zmluvy/doložky v zmysle § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov /ďalej len ako „ZoRK“/) a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, a preto je neprijateľná a predstavuje neplatný právny úkon. Súčasťou predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je okrem existencie materiálne a formálne vykonateľného exekučného titulu aj to, že tento bol vydaný orgánom na to príslušným. Keďže právomoc rozhodcovského súdu v danej veci je založená na neprijateľnej a neplatnej rozhodcovskej doložke, exekučný súd dospel k záveru, že v danej veci sa jedná o exekučný titul, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať. Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 28.11.2011 uviedol, že si v prípade zastavenia exekúcie trovy exekučného konania neuplatňuje, preto mu ich náhradu súd nepriznal. Súd s poukazom na § 200 ods.2 Exekučného poriadku rozhodol, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu absencie relevantného vykonateľného exekučného titulu a v danom prípade nie je možné zaviazať povinného na úhradu vzniknutých trov oprávneného, že oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený, v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s uvedeným uznesením okrem iného z nasledovných dôvodov: - v zmysle § 45 ods.1 písm. c) ZoRK exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. - poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, konkrétne na bod 37, v zmysle ktorého pre zabezpečenie stability práva a právnych vzťahov, ako aj pre riadny výkon spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov; ako aj na bod 47, v zmysle ktorého, zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku, - právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods.1 písm. b) Obchodného zákonníka (ďalej len ako „OBZ“) spravujú OBZ, bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na práva a povinnosti neupravené týmto zákonom je potrebné aplikovať OBZ, resp. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“),v zmysle § 1 ods.2 OBZ; v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v OBZ a zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch . V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 OZ, a teda práva a povinnosti zo zmluvy o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom) uzatvorenej pred 01.01.2008 nie je možné posudzovať podľa § 52 až § 54 OZ, - postupom a rozhodovaním súdu dochádza neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty , čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, prebiehajúcom na základe právom uznaného exekučného titulu, čo zároveň môže založiť zodpovednosť štátu za škodu, - oprávneného, resp. jeho právneho predchodcu nemožno sankcionovať za to, že plnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 93b zákona č.483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzatvorenia zmluvy, - z dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takého ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, - poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, v zmysle ktorého vyplýva právny názor, že z § 45 ods.1 písm. c) ZoRK výplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. V závere odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 51,98-Eur. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“), nakoľko nemienil odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní. Podľa § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 23a ods.2 citovaného zákona (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy), typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 2 ods.1 písm. a) citovaného zákona (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy), spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 4 ods.1,2,3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (ods.1). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (ods.2). Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 (ods.3). Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného v čase začatia exekúcie v prejednávanej veci), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Podľa článku 3 ods.1 Smernice platí, že zmluvné dojednanie je považované za neprimerané či zneužívajúce vtedy, ak nebolo dohodnuté individuálne a vtedy keď v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Z Exekučného poriadku vyplýva, že v jeho každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu typovú, spotrebiteľskú (v zmysle zákona č. 634/1992Zb. o ochrane spotrebiteľa), o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd tým, že na základe rozhodcovskej doložky vydal rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Podľa odvolacieho súdu takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý (nápadný) nepomer v právach a povinnostiach v neprospech (na škodu) spotrebiteľa (§ 23a ods.2 písm. a/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa) a je zrejmé, že vzhľadom na okolnosti jej uzatvorenia a obsah jej znenia sa prieči dobrým mravom (§ 23a ods.2 písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), a teda je v zmysle § 39 OZ neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM, ktorý oprávnený podrobne rozobral vo svojom odvolaní vyplýva, že základný právny akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník, sa musí v prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, pričom takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, že zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy súd má povinnosť zastaviť exekúciu (prípadne nevydať poverenie na vykonanie exekúcie) v celom rozsahu , ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Len zo samotnej skutočnosti, že v čase uzatvorenia Zmluvy sa v demonštratívnom neúplnom, a teda neuzavretom výpočte neprimeraných (neprijateľných) podmienok, resp. podmienok v rozpore s dobrými mravmi v § 23a ods.2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nenachádzali ustanovenia považujúce za neprijateľné aj podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané, resp. vyžadujúce od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nemožno vyvodiť záver o tom, že by v čase uzatvorenia Zmluvy tieto neboli neprijateľnými podmienkami a nebolo by ich možné v tom čase podradiť pod predmetné zákonné ustanovenie; a to s ohľadom na rozhodovanie súdu o predmetnej exekučnej veci. Na margo dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že oprávnený nesprávne poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátny a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. Podľa ustanovenia § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu 15.02.2004- deň kedy boli pôvodné všeobecné odchodné podmienky k Zmluve neobsahujúce rozhodcovskú doložku nahradené novými všeobecnými obchodnými podmienkami), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88l- odkazuje na O.s.p.). Neskoršou novelizáciou ust. § 93 b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009) aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu 15.02.2004) vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa v bode 4.9.1. však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení s OZ. Odvolací súd mal za preukázané, že v danej veci prvostupňový súd na základe predchádzajúceho posúdenia rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky exekúciu následne nezastavil z dôvodov obsiahnutých v § 45 ods.1 písm. c) ZoRK (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo sa prieči dobrým mravom), preto odvolací súd v tomto smere vyhodnotil námietky oprávneného uvedené v odvolaní ako nedôvodné. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí, preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. V predmetnej veci bolo možné s ohľadom na Exekučný poriadok zastaviť exekúciu aj s poukázaním na § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené. Náhrada trov odvolacieho konania nebola oprávnenému priznaná, lebo v odvolacom konaní nemal oprávnený úspech. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.