Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/325/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110216610 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110216610.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte v zložení JUDr: Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu, v právnej veci navrhovateľa Rudné bane, š. p., so sídlom v Banskej Bystrici, Havranské 11, IČO: 00 007 838, zastúpený JUDr. Rastislavom Urbánim, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v U. U., Y. XX, proti odporcom 1/ R.. T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. U., X. X, 2/ P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. Q. N., R. XX/X, 3/ D.. J.. R. R., R.., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., A. XX, 4/ JUDr. Borisovi Gergelymu, súdnemu exekútorovi so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 3, odporcovia 1/, 2/, 3/ v konaní zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Q., A. XX, odporca 4/ zastúpený JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Y. Q. T., F. X, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16C/96/2010 - 159 zo dňa 22. 06. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 4/ trovy odvolacieho konania vo výške 28,81 eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Štefana Kamenického, advokáta, advokátska kancelária so sídlom v Y. Q. T., F. X, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalobu voči odporcom 1/, 2/, 3/ o zaplatenie 930,- eur zamietol (I. výrok), žalobu voči odporcovi 4/ o zaplatenie 1,- euro zamietol (II. výrok), vo zvyšku konanie zastavil (III. výrok) a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcom 1/, 2/, 3/ trovy konania v sume 2.593,51 eur ich zaplatením k rukám JUDr. Kamila Bereseckého, advokáta (IV. výrok) a odporcovi 4/ trovy konania v sume 4.249,61 eur ich zaplatením k rukám JUDr. Štefana Kamenického (V. výrok), všetko (IV. a V. výrok) v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Okresný súd svoje rozhodnutie dôvodil poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 05. 2003 bolo doručené navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi dňa 10. 07. 2003, od ktorej doby začala plynúť navrhovateľovi subjektívna a objektívna doba na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ podal žalobu na okresný súd Banská Bystrica dňa 04. 08. 2010, teda po uplynutí objektívnej a subjektívnej premlčacej doby, odporcovia vzniesli námietku premlčania, z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP, keď odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/ boli úspešní v konaní, z toho dôvodu im prislúcha náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia podľa špecifikácie právnych úkonov uvedených v odôvodnení rozsudku. Voči uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom uviedol, že s názorom prvostupňového súdu sa nestotožňuje a považuje za dôležitú otázku, či je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný alebo nie, poukazuje pri tom na judikatúru týkajúcu sa obdobného prípadu, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/124/02 zo dňa 30. 03. 2003, kedy podľa názoru Najvyššieho súdu SR premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol, začala plynúť až opätovným vydaním deklaratórneho rozhodnutia o pôvodne uplatnenom nároku. Podľa tohto názoru je začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia naviazaný na opätovné rozhodnutie okresného súdu po vrátení veci Najvyšším súdom SR, čo je uznesenie okresného súdu sp. zn. 6C/106/2003 - 373 zo dňa 07. 10. 2009, právoplatné 11. 02. 2010, preto podľa jeho názoru je nárok navrhovateľa zachovaný a nie je premlčaný. Najvyšší súd SR dôvodí, že právny dôvod trvá aj po zrušení napadnutého rozhodnutia v dôsledku mimoriadneho opravného prostriedku, až pokiaľ súd opätovne nevydá svoje deklaratórne rozhodnutie o pôvodne uplatnenom nároku, preto len po právoplatnosti rozsudku vo veci samej vynesenom po zrušujúcom rozsudku dovolacieho súdu sa možno eventuálne domáhať vrátenia pôvodného plnenia. Poukazuje, že tento názor Najvyššieho súdu SR vychádza aj z princípu právnej istoty, nakoľko pokiaľ by premlčacia doba plynula tak, ako to ustálil okresný súd, bola by narušená zásada jednoty konania. Znamenalo by to jednak fakt, že novým žalobným návrhom je zrušujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a vytvárala by sa tak situácia, kedy by bolo nevyhnutné podať ďalší žalobný návrh zo strany pôvodného odporcu ešte predtým, ako by o tom istom nároku len v opačnom garde rozhodli súdy v pôvodnom konaní. Tomu svedčí i fakt, že slovenský právny systém je založený na zásade jednoty konania, čo znamená, že konanie od jeho zahájenia až po vydanie rozhodnutia tvorí jeden celok. Čo sa týka náhrady trov konania, navrhovateľ tento výrok napáda jednak s ohľadom na to, že napáda rozhodnutie vo veci samej a tiež z dôvodu, že právnemu zástupcovi odporcu 1/ až 3/ súd priznal náhradu aj za vyjadrenie č. l. 37, ktoré nebolo súdom žiadané, bolo učinené až potom, ako sa vyjadrili samotní odporcovia, v dôsledku čoho bolo duplicitné, a preto ho nepovažuje za účelne vynaložený úkon právnej pomoci. Navrhovateľ má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, napáda rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci I., II. a IV. + V. výroku (obidva výroky priznávajú náhradu trov konania), navrhuje alternatívne, aby odvolací súd odvolaniu navrhovateľa voči rozsudku okresného súdu vyhovel a rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu navrhovateľov vyhovel alebo rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V prílohe pripojil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002. K odvolaniu navrhovateľov podali odporcovia 1/, 2/, 3/ v zastúpení svojho právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 OSP a s poukazom na § 224 ods. 1 OSP žiadajú priznať právo na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Pokiaľ z odvolania vyplýva, že vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/124/02 zo dňa 30. 03. 2003, k tomuto uvádza, že nemajú označený rozsudok Najvyššieho súdu SR, preto sa nevedia k jeho obsahu bližšie vyjadriť. Zásadne však takýto rozsudok nie je možné bez ďalšieho aplikovať na konanie v tomto prípade, pretože náš právny systém je založený na kodifikovanom práve a jednotlivé súdne rozhodnutia nie sú pre rozhodovaciu činnosť záväzné. Domnievajú sa, že súd prvého stupňa v konaní dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil. Poukazuje na obsah ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a právnym dôvodom, na základe ktorého navrhovateľ plnil odporcom, bolo rozhodnutie Okresného súdu Lučenec v konaní 10C/114/1992. Uvedené rozhodnutie bolo následne rozhodnutím Najvyšším súdom SR zrušené rozhodnutím sp. zn. Najvyššieho súdu M Cdo/9/03 zo dňa 29. 05. 2003 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie. Uvedené rozhodnutie NS SR zo dňa 29. 05. 2003 bolo doručené navrhovateľovi 10. 07. 2003, ktorý deň bol prvým dňom, kedy mohol navrhovateľ uplatniť voči odporcom svoj nárok. S prihliadnutím na ust. § 107 Občianskeho zákonníka v čase podania žaloby bol nárok navrhovateľa premlčaný. Čo sa týka odvolania smerujúceho proti výroku o náhrade trov konania, pokiaľ navrhovateľ uvádza, že vyjadrenie nebolo súdom žiadané, bolo učinené až potom, ako sa vyjadrili samotní odporcovia, preto bolo duplicitné a nejednalo sa o účelne vynaložený úkon právnej pomoci, k tomu odporcovia poukazujú na § 14 ods. 1 písm. c) advokátskej tarify, podľa ktorého úkonom právnej služby je písomné podanie na súd týkajúce sa vo veci samej. Advokátska tarifa nehovorí o tom, že za písomné vyjadrenie je možné považovať také vyjadrenie, ktoré súd požaduje. Z toho dôvodu potom ako odporcovia poverili právneho zástupcu zastupovaním, ten vyhotovil písomné podanie vypracované na troch stranách, týkajúce sa prejednávanej veci a jedná sa o jediné vyjadrenie, ktoré právny zástupca odporcov podal, preto podľa nich aj v tejto časti rozhodol súd prvého stupňa v súlade so zákonom. K odvolaniu navrhovateľov podal odporca 4/ v zastúpení svojho právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom k rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/124/02 zo dňa 30. 03. 2003 uviedol, že nepochybne nemožno toto rozhodnutie aplikovať na neho, má za to, že konštrukcia bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k nemu je nesprávna, na čo poukazoval vo svojich písomných a ústnych prejavoch, pretože ako exekútor vykonáva úlohy štátneho orgánu, preto vo vzťahu k nemu je možné sa potencionálne domáhať iba náhrady škody podľa Exekučného poriadku, považuje odvolanie za nedôvodné. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a súčasne mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,81 eur pozostávajúce z jedného úkonu 16,80 eur + režijný paušál 7,41 eur a DPH v sume 4,80 eur. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) preskúmal vec v medziach daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., IV a V. správne rozhodol, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súdenej veci odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/96/2010 nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy a v tomto smere sú aj správne výroky napadnutého prvostupňového rozsudku (I., II. a IV. + V.). Uvedené rozhodnutie prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd považuje za dôležité uviesť v súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľa nesprávneho právneho posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP), keď navrhovateľ odvolaním napadá určenie začiatku plynutia premlčacej doby pre premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, pretože tento začiatok okresný súd určil nesprávne v rozpore s judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/124/02 zo dňa 30. 03. 2003) a tiež s ohľadom na zásadu jednoty konania, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu a správne ju interpretuje na zistený skutkový stav. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd v danej veci vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa podanou žalobou na súde (04.08.2010) voči odporcom 1/ - 4/ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 97.323,61 eur, keď neskorším podaním doručeným súdu (22.06.2011) zobral čiastočne žalobu späť a žiadal v tej časti konanie zastaviť a zaviazať odporcov 1/, 2/, 3/ na zaplatenie sumy 930,- eur a odporcu 4/ sumou 1,- euro. Bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1064 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, navrhovateľ opieral o jeho plnenie poskytnuté odporcom 1/, 2/, 3/ v exekučnom konaní vedenom odporcom 4/ (EX 8/2003, 18Er 63/03) vo výške 3.591.654,- Sk vrátane predbežných trov exekúcie vo výške 695.683,- Sk na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C 114/92-150 (ďalej aj „exekučný titul“), ktorým tento súd titulom náhrady škody zaviazal navrhovateľa (odporca v konaní 10C 114/92) na zaplatenie sumy odporcom 1/, 2/, 3/ (navrhovatelia l/, 2/, 3/ v konaní 10C 114/92) vo výške 2.895.000,- Sk, trov konania vo výške 24.067,70 Sk a súdneho poplatku vo výške 144.750,- Sk ako uplatnenej náhrady za zabraté pozemky podľa zákona o pôde, pričom uvedený exekučný titul bol na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 9/03 zo dňa 29.05.2003 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, ktorý rozsudok Najvyššieho súdu SR bol navrhovateľovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručený dňa 10.07.2003. Konanie vo veci sp. zn. 10C 114/92, nová sp. zn. 6C/106/2003, skončilo uznesením okresného súdu sp. zn. 6C/106/2003 - 373 zo dňa 07. 10. 2009, právoplatné dňa 11. 02. 2010 tak, že súd konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu odporcov 1/, 2/, 3/ (navrhovatelia l/, 2/, 3/ v konaní 6C/106/2003) a súhlasu navrhovateľa (odporca v konaní 6C/106/2003). Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty (generálnej, resp. osobitných) hmotnoprávnej normy - ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 OZ. Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j., že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo, a ďalej, že právny dôvod plnenia buď na jeho strane od začiatku neexistoval alebo dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho dôvodu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 OZ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia a prijatia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (prípadne aj na základe jeho výkonu podľa príslušných ustanovení piatej časti OSP), ktoré bolo neskôr - v rámci mimoriadneho opravného prostriedku (obnovy konania, dovolania či mimoriadneho dovolania) - zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť (ale aj nemusí) potom k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré je právom majetkovým, sa toto právo premlčuje podľa § 100 ods. 1 OZ, v ustanovenej kombinovanej premlčacej dobe, t.j. subjektívnej - 2-ročnej (107 ods. 1 OZ) a objektívnej 3- ročnej z nedbanlivosti alebo 10-ročnej, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, premlčacej dobe (§ 107 ods. 2 OZ) a ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia (okamihom splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ). Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§ 451 ods. 2 OZ), vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Z § 107 ods. 1 OZ totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Táto (subjektívna) vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom musí byť skutočná. V danom prípade odporcovia 1/, 2/, 3/ získali plnenie od navrhovateľa na základe plnenia podľa exekučného titulu, ktorý bol neskôr zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 9/03 zo dňa 29.05.2003, čo znamená, že odpadol dôvod na plnenie navrhovateľa voči odporcom a pokiaľ navrhovatelia odporcom plnili, vznikol dôvod na vrátenie takto poskytnutého plnenia podľa exekučného titulu, ktorý odpadol. Aj podľa názoru odvolacieho súdu (zhodne s prvostupňovým súdom) opierajúc sa o znaky skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 OZ, t.j., že obohatení (odporcovia 1/, 2/, 3/) získali majetkový prospech plnením od navrhovateľa, ktorý právny dôvod plnenia (exekučný titul) dodatočne odpadol v dôsledku rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 9/03 zo dňa 29.05.2003, ktorý rozsudok bol doručený navrhovateľovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 10.07.2003 a ktorým dňom sa navrhovateľ ako oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, preto od tohto dňa začala navrhovateľovi plynúť subjektívna a objektívna lehota (§ 107 ods. 1 a 2 OZ) na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá lehota uplynula dňom 10.07.2005, pričom navrhovateľ až dňa 04.08.2010 podal žalobu na okresný súd, čo je nesporne po uplynutí premlčacej doby, preto je správne rozhodnutie prvostupňového súdu, keď po vznesení námietky premlčania odporcami 1/, 2/, 3/ a 4/ žalobu zamietol. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/124/02 zo dňa 30. 03. 2003 (mimochodom v danom konaní išlo o ochranu osobnosti a z tohto titulu priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tzv. materiálna satisfakcia, ktorej základ a výšku určuje iba súd konštitutívnym rozhodnutím /len týmto okamihom vzniká záväzok/ nezávisle od výšky náhrady žiadanej navrhovateľom /v pôvodnom konaní/, a to podľa kritérií ustanovených v § 13 ods. 3 OZ), konštatujúc, že len po právoplatnosti rozsudku vo veci samej vynesenom po zrušujúcom rozsudku dovolacieho súdu sa možno eventuálne domáhať vrátenia pôvodného plnenia, ani táto argumentácia na daný prípad neobstojí z nasledovných dôvodov: v danej veci nedošlo k novému prejednaniu a k vydaniu rozhodnutia vo veci samej sp. zn. 10C 114/92 vedenej neskôr po zrušení Najvyšším súdom SR na okresnom súde pod sp. zn. 6C/106/2003, pretože v dôsledku späťvzatia žalobného návrhu odporcami 1/, 2/, 3/ (navrhovatelia l/, 2/, 3/ v konaní 6C/106/2003) a súhlasu navrhovateľa (odporca v konaní 6C/106/2003) bolo konanie právoplatne zastavené (uznesenie okresného súdu sp. zn. 6C/106/2003-373 zo dňa 07.10.2009, právoplatné dňa 27.10.2009), čo znamená, že konanie sa skončilo bez meritórneho rozhodnutia vo veci samej, vo veci samej tak nedošlo aj pričinením navrhovateľa k novému prejednaniu a k vydaniu rozhodnutia. Odvolací súd v tomto prípade ďalej poukazuje na nemenej významný fakt k neprospechu navrhovateľa, že pokiaľ by mal navrhovateľ (odporca v konaní 6C/106/2003) záujem na výsledku konania vo veci samej, nič mu nebránilo uplatniť procesnú obranu v zmysle § 96 ods. 2 OSP, podľa ktorého ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca v konaní 6C/106/2003 by so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasil, pričom vážne dôvody môžu súvisieť iba s jeho hmotnoprávnym postavením, ktoré by sa zastavením konania zmenilo bez jeho možnosti ovplyvniť jeho právne dôsledky ustálené meritórnym rozhodnutím vo veci samej a ktoré dôsledky by utvrdili, resp. aj zvýhodnili navrhovateľov l/, 2/, 3/ v konaní 6C/106/2003 ohľadom nimi uplatňovaného nároku, čo sa aj stalo, keďže navrhovateľ ako odporca v konaní 6C/106/2003 možnosť právnej obrany v zmysle § 96 ods. 2 OSP neuplatnil, naopak so späťvzatím súhlasil. Odvolací súd tiež uvádza, že skutočnosť, že najvyšší súd (konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/124/02 zo dňa 30. 03. 2003) rozhodol v inej veci (ochrana osobnosti) posudzujúc plynutie premlčacej doby inak, nie je pre toto rozhodnutie relevantná, pretože tunajší odvolací súd nie je takýmto rozhodnutím (t.j. rozhodnutím najvyššieho súdu v inej veci) viazaný. Odvolací súd považuje aj výrok prvostupňového súdu o trovách konania za správny, pretože prvostupňový súd aplikoval na daný prípad správne § 142 ods. l OSP vzhľadom na plný úspech odporcov v konaní, ktorí v takom prípade majú zásadne právo na to, aby sa im nahradili všetky trovy, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním museli alebo budú musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich zaplatiť nemuseli, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 142 OSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania, keď účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania a súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu), ktorá sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú plný úspech vo veci a účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Prvostupňový súd v tomto zmysle tak aj postupoval a dôvodne a správne priznal odporcom 1/ - 4/ náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia špecifikovaných v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška o odmenách a náhradách advokátov“) vrátane namietaného úkonu navrhovateľom, a to písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcov 1/ - 3/ vo veci samej podaného na súd, čo je v súlade s § 14 ods. l písm. b/ vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. Na základe vyššie uvedeného neobstoja dôvody odvolania navrhovateľa, preto odvolací súd vyhodnotiac tieto dôvody odvolania navrhovateľa, nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, prípadne jeho zrušenie, preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP v napadnutých výrokoch potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP a ich náhrada bola priznaná úspešnému odporcovi 4/, ktorému v odvolacom konaní vznikli trovy len na nákladoch právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby v sume 16,60 eur (vyjadrenie odporcu 4/ k odvolaniu), režijný paušál v sume 7,41 € + 20% DPH (4,80 eur), čo spolu predstavuje sumu 28,81 eur priznanú podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1, písm. b/, § 18 ods. 3 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. O trovách odvolacieho konania odporcov 1/, 2/, 3/, ktorí si trovy odvolacieho konania uplatnili, ale nevyčíslili ku dňu verejného vyhlásenia rozsudku, odvolací súd rozhodne podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP samostatným uznesením v zmysle § 214 ods. 5 OSP. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.