Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110221985 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110221985.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávnenej maloletej K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. X. č. XXX/XX, J., zast. zákonnou zástupkyňou matkou Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. X. č. XXX/XX, J., právne zast. JUDr. Iveta Škvarková, advokátka so sídlom Ul. Kukučínova č. 20, 974 01 Banská Bystrica, vedenej pod sp. zn. EX 389/2010 súdnou exekútorkou JUDr. Stanislava Kolesárová, so sídlom exekútorského úradu Ul. Prof. Sáru č. 5, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Z. č. XX, XXX XX G. G., zast. JUDr. Zuzana Miadoková, advokátka so sídlom ul. Kalinčiakova č. 2, 974 05 Banská Bystrica, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 300,- eur a bežného výživného počnúc od 15.10.2010 po 100,- eur mesačne, príslušenstva a trov exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 7Er/623/2010-29, zo dňa 28. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel námietkam povinného vzneseným proti exekúcii vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou pod sp. zn. EX 389/2010, na základe poverenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. 5601 061827 zo dňa 25.10.2010. Rozhodnutie okresného (exekučného) súdu je založené na zistení, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. k 13.10.2010, povinný žiadne splatné výživné voči oprávnenej nedlžil. Tieto skutočnosti mal súd preukázané fotokópiami poštových peňažných poukazov a kópií výpisov z účtu O. G. N. a.s.. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletej. Navrhla uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby súd námietky povinného zamietol. Dôvodila, že okresný súd pri rozhodovaní o námietkach povinného nezohľadnil skutočnosti uvedené vo vyjadrení oprávnenej k námietkami povinného a bez náležitého posúdenia komplexnej úhrady výživného počnúc mesiacom január 2010, vyhodnotil platbu povinného zo dňa 28.06.2010 ako výživné na mesiac júl 2010, s čím nemôže súhlasiť. Týmto je maloletá ukrátená o 1 mesačné výživné. Pritom je nepochybné, že všetky úhrady vykonané povinným zloženkami predstavovali dobrovoľné úhrady výživného povinným. (pozn. KS: zrejme sa nejednalo o úhrady v nadväznosti na povinnému uloženú povinnosť platenia výživného vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 7C/7/2010 zo dňa 25.06.2010, právoplatného dňa 13.07.2010). Trvá na tom, že návrh na vykonanie exekúcie bol dňa 13.10.2010 podaný dôvodne, nakoľko povinný má zameškané výživné na mesiac august 2010 vo výške 100,00 eur a výživné na mesiace september a október 2010 neuhradil včas. Do podania návrhu nevykonal povinný ani jednu platbu riadne a včas. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Súdna exekútorka sa stotožňuje s názorom oprávnenej. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.). Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 7C/7/2010-51 zo dňa 25. júna 2010, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke a jej otcovi uložil povinnosť „prispievať na výživu maloletej K. výživným vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám odporkyne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2010. Rozhodným dňom pre platenie výživného na základe úpravy súdom je tak 13.07.2010. Len na platby výživného splatného po 13.07.2010 možno vzťahovať právo exekučného vymáhania z uvedeného rozsudku, pre prípad že nebudú resp. neboli povinným zaplatené. Na základe predmetného rozsudku mala byť prvá platba splatného výživného vo výške 100,- eur zaplatená do 15- teho júla 2010 (rozsudok ukladá povinnosť platiť - do 15. dňa mesiaca vopred k rukám odporkyne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia). V spise doložený poštový peňažný poukaz dokazuje, že prvá platba výživného po právoplatnosti rozsudku bola povinným vykonaná dňa 17.07.2010 vo výške 100,- eur. Ďalšie platby boli vykonané formou bezhotovostného prevodu z účtu povinného vedeného v O. G. N. a.s. číslo XXXXXXXXXX/ XXXX, dňa 24.08.2010 vo výške 100,- eur, dňa 16.09.2010 vo výške 100,- eur, dňa 15.10.2010 vo výške 100,- eur, všetky s poznámkou K. Y., a to v prospech účtu vedeného v O. G. N. a.s. číslo XXXXXX XXXXXXXXXX/XXXX, pre majiteľa Y. K.. Dňa 13.10.2010 bol doručený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného celkom vo výške 300,- eur v zložení: 100,- eur za mesiac august 2010 - splatné do 15.07.2010, 100,- eur za mesiac september 2010 - splatné do 15.08.2010, 100, eur za mesiac október 2010 - splatné do 15.09.2010 a tiež pre vymoženie bežného výživného po 100,- eur mesačne splatného počnúc od 15.10.2010 do budúcna. Matka dieťaťa v odvolaní uviedla, že výživné na dieťa za mesiac 7/2010 otec uhradil 17.07.2010, pričom rozpísala aj predchádzajúce platby od 1/2010. Ďalej uvádzala, že výživné za mesiac 8/2010 bol povinný uhradiť do 15.07.2010, za mesiac 9/2010 do 15.08.2010, ktoré uhradil až 24.08.2010, a výživné za mesiac 10/2010 bol povinný uhradiť do 15.09.2010, pričom ho uhradil až 16.09.2010. Tento názor nie je správy. Podľa § 76 ods.l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy za mesiac dopredu. Platenie výživného „na mesiac dopredu“ znamená zabezpečenie prostriedkov na živobytie oprávnenému už v danom mesiaci na celý mesiac dopredu, preto deň splatnosti výživného by mal byť v danom mesiaci čo najskorší, tak aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu uspokojiť. Ak je povinnosť výživného stanovená vždy do 15. dňa mesiaca vopred (dopredu), výživné za príslušný kalendárny mesiac je potrebné zaplatiť najneskôr do 15. dňa tohto mesiaca. To znamená, že výživné za mesiac 8/2010 malo byť zaplatené do 15.08.2010, za mesiac 9/2010 do 15.09.2010 ... a tak ďalej. Nepochybne povinnému možno vytknúť nedochvíľnosť platenia výživného, keď výživné v mesiaci júl, august a september 2010 zaplatil s niekoľkodňovým oneskorením. Platba v októbri 2010 bola platená bezhotovostným prevodom z účtu povinného a v prospech účtu matky oprávnenej vedených v tej istej banke, je tak zrejmé, že bola zaplatená včas (bankový prevod zrealizovaný ihneď z účtu na účet), posledný deň splatnosti výživného 15 - teho. Ak povinný nebude plniť vyživovaciu povinnosť presne v termínoch tak, ako mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, stále sa vystavuje riziku podania návrhu na nútené vymáhanie nároku oprávnenou, hoci výživné platí v súdom určenej výške a každý mesiac. Výživné má mať matka maloletej oprávnenej (k rukám ktorej je povinnosť výživné platiť) najneskôr posledný deň splatnosti výživného už k dispozícii. Napriek tomu, že v rozhodnom období (od právoplatnosti rozsudku do podania návrhu na vykonanie exekúcie) povinný platil výživné so sklzom 1 až 9 dní (nie načas), za existujúceho skutkového stavu, keď výživné platil v súdom určenej výške, opakovane každý mesiac, a teda žiadne zameškané zročné výživné ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie neexistovalo (dlh ako taký), nie je možné pokračovať v začatej exekúcii pre zameškané výživné a procesný postup okresného súdu je správny, keď námietkam povinného vzneseným proti exekúcii vyhovel. Ani vychádzajúc z počtu platieb povinného poukázaných v roku 2010 na výživné pre maloletú t.j. od januára 2010, kedy sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti a následne dobrovoľne mesačne platil k rukám matky maloletej po 100,- eur mesačne na výživné maloletej, že poukázaná platba dňa 17.07.2010 vo výške 100,- eur chronologicky naväzuje na otcom dobrovoľne platené výživné a pripadá tak na výživné na mesiac júl 2010, nemožno pripustiť taký názor, aký vyslovila v odvolaní oprávnená, že „otec dlhuje na výživnom za mesiac august 2010 splatnom do 15.07.2010 a toto by malo byť vymožené na základe exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.06.2010), že inak je maloletá prakticky ukrátená o 1-no mesačné výživné“. Pre správne posúdenie veci je rozhodujúce a treba vychádzať z toho, že predmetný exekučný titul sa jednoznačne vzťahuje len na výživné zročné počnúc od jeho právoplatnosti t.j. od 13. júla 2010 a na jeho základe potom nemožno vymáhať akékoľvek predchádzajúce výživné, na ktoré má dieťa zákonný nárok. Smerodajné je, že od právoplatnosti rozsudku t.j. od 13.07.2010 otec platil výživné každý mesiac vo výške po 100,- eur až do 13.10.2010, kedy bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, takže zameškané zročné výživné mu vzniknúť nemohlo a ani nevzniklo. Spôsob platenia výživného, okrem dispozície „že výživné má byť platené k rukám matky oprávnenej“ v rozsudku nie je osobitne určený. Pokiaľ oprávnená povinnému vytýka, že zmenil spôsob platenia výživného z formy peňažných poštových poukazov na platby prostredníctvom účtu v banke, pričom jej boli pripisované na úverový účet a že banka číslo jej účtu povinnému neoprávnene poskytla, túto chybu nemožno pričítať na ťarchu povinného, ale banky. Je ale v záujme oprávnenej, ale i povinného, aby sa o takej skutočnosti, ako je spôsob zmeny platby výživného, vopred dohodli. Okresný súd rozhodoval o námietkach povinného voči exekúcii v čase, keď mal preukázané, že povinný na zročnom výživnom nič nedlhoval. Skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre prípadné pokračovanie v exekúcii pre bežné výživné. Za existujúcej situácie, keď povinný dobrovoľne plní povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), nemožno trvať na tom, aby pre plnenia - pohľadávky oprávneného splatné v budúcnosti - bola naďalej vykonávaná exekúcia, keď nie je dôvod pochybovať o tom, že povinný bude do budúcnosti túto povinnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu bola aj táto skutočnosť v danom prípade dostatočne preukázaná. Nie je dôvodné vykonávať zrážky prostredníctvom súdneho exekútora na bežné výživné, vzhľadom na postoj povinného k plneniu súdom uloženej povinnosti bežného výživného. Ust. Exekučného poriadku zakotvujú zásadu, že pri vykonávaní exekúcie treba dôsledne dbať v neposlednom rade i o to, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu ďalšie pokračovanie v predmetnom exekučnom konaní, by za daného stavu bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Preto rozhodnutie okresného súdu, ktorým námietkam povinného vzneseným proti exekúcii vyhovel, odvolací súd potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.