Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoKR/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110223754 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110223754.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci žalobcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska 4,6,8, Bratislava, IČO: 00 681 151, proti žalovanému Mgr. Róbert Antal, so sídlom Skuteckého 1, Banská Bystrica, správca úpadcu Horehronský sociálny podnik n.o., "v konkurze", so sídlom Námestie generála M. R. Štefánika 14, Brezno, IČO: 42 000 882, o určenie popretej pohľadávky vo výške 1.610.978,89 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/37/2010-207 zo dňa 12. marca 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/37/2010-207 zo dňa 12. marca 2012 potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške istiny 1.610.978,89,- Eur, prihlásená do konkurzného konania úpadcu - Horehronský sociálny podnik n.o. “v konkurze“, sp. zn. Okresného súdu Banská Bystrica 2K/25/2010 prihláškou zo dňa 12. 08. 2010 existuje čo do právneho dôvodu, čo do výšky, vymáhateľnosti a čo do poradia a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 72,40 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca sa návrhom podaným na súd dňa 18. 11. 2010 domáhal určenia, že pohľadávka vo výške 1.610.978,89,- Eur, prihlásená prihláškou zo dňa 12. 08. 2010 do konkurzného konania úpadcu - Horehronský sociálny podnik n.o. “v konkurze“, sp. zn. 2K/25/2010 na OS Banská Bystrica voči žalovanému je čo do právneho dôvodu, poradia, vymáhateľnosti a výšky oprávnená. Uviedol, že žalobca ako poskytovateľ uzavrel dňa 18.06.2008 s úpadcom ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) č. X súčasťou ktorej boli aj Všeobecné zmluvné podmienky, na realizáciu aktivít - “Projekt- vytvorenie a overenie fungovania sociálneho podniku v okrese Brezno“. V čl. 10 bod 1, písm. g) Všeobecných zmluvných podmienok sa úpadca zaviazal vrátiť príjem z projektu v prípade, ak počas realizácie aktivít projektu došlo k vytvoreniu príjmu alebo výnosu podľa čl. 55 Nariadenia Rady č. 1083/2006. Žalobca vykonal dňa 01.04.2010 neohlásenú kontrolu u úpadcu, pri ktorej zistil, že úpadca uzavrel dňa 01.04.2009 Zmluvu o spolupráci s E. K., podľa ktorej mu poskytol úpadca služby a výrobu v prevádzke sociálneho podniku, na základe čoho vznikli úpadcovi nové príjmy. Žalobca z dôvodu, že úpadca porušil zmluvné podmienky, t.j. neoznámil žalobcovi vznik príjmov na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 04. 2009 a príjem žalobcovi nevrátil, dňom 07. 04. 2010 s poukazom na čl. 9 VZP bod 2. 2 od zmluvy odstúpil a zároveň vyzval úpadcu na vrátenie poskytnutého NFP. Žalobca tvrdil, že úpadca porušil čl. 10 Zmluvy, a to bod 1 písm. g/ VZP a bod 3, keď neoznámil žalobcovi ako poskytovateľovi a súčasne ako riadiacemu orgánu vznik príjmov a tieto nevrátil. Žalovaný žiadal, aby súd návrh zamietol, pretože ho považuje za neoprávnený. Poukazoval na čl. 55 bod 3 Nariadenia Rady č. 1083/2006, v zmysle ktorého ak nemožno dopredu objektívne odhadnúť príjmy, príjmy vygenerované do piatich rokov od ukončenia operácie sa odpočítajú z výdavkov vykázaných komisiou. Žalovaný namietal, že v čase monitorovacej návštevy dňa 01. 04. 2010 nebola ešte realizácia projektu ukončená, keďže realizovať sa mal do 31. 12. 2010, a preto nebolo v tom čase možné špecifikovať výšku príjmov. Podľa žalovaného bolo v tomto prípade možné požadovať vrátenie finančných prostriedkov z príjmu až po ukončení projektu, nie počas jeho realizácie. Tvrdil tiež, že vypracovaná finančná analýza nákladov a prínosov Horehronského sociálneho podniku za trvania projektu príjem nepredpokladala, aj s ohľadom na chýbajúce skúsenosti z realizácie takýchto projektov podľa žalovaného nebolo možné vopred stanoviť príjmy. Žalovaný tiež tvrdil, že sporné príjmy sa úpadca nikdy nesnažil žalobcovi zatajiť. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckým výsluchom E. K.. Na úpadcu, prijímateľa príspevku od žalobu bol dňa 26. 07. 2010 pod č. k. 2K/25/2010 Okresným súdom Banská Bystrica vyhlásený konkurz, do ktorého si žalobca prihlásil svoju pohľadávku vo vyššie uvedenej výške, správca ju však poprel z dôvodu, že žalobca neplatne odstúpil od zmluvy. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že služby poskytované pre E. K. na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01.04.2009 boli riadne a včas fakturované v mesačných intervaloch, cena za poskytnuté služby bola už vopred dohodnutá a účastníci zmluvy o spolupráci vedeli, aký balík služieb bude poskytovaný. Súd dospel k záveru, že zo zmluvy o spolupráci s E. K. zo dňa 01.04.2009 jasne vyplýva, že medzi menovaným a úpadcom bol dohodnutý projekt generujúci príjmy v zmysle čl. 55 ods. 1 Nariadenia rady č. 1083/2006 a v zmysle ods. 3 tohto nariadenia už pri podpise zmluvy bola dohodnutá odplata za budúce služby. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že aj keď bol medzi úpadcom a E. K. dohodnutý projekt generujúci príjmy formou paušálnych úhrad, úpadca príjmy z takejto činnosti neoznámil žalobcovi už počas realizácie projektu tak, ako to bolo dohodnuté v čl. 10 bod 1 písm. g/ VZP, podľa ktorého sa úpadca zaviazal vrátiť príjem z projektu v prípade, ak počas realizácie aktivít projektu došlo k vytvoreniu príjmu. Úpadca sa zaviazal vrátiť príjem už počas realizácie aktivít a služby boli paušálne fakturované, súd prvého stupňa preto nesúhlasil s námietkami žalovaného, že v čase monitorovacej návštevy dňa 01.04.2010 nebolo možné špecifikovať výšku príjmov. Žalovaný síce tvrdil, že pracovníci žalobcu mali informácie o príjmoch, nepredložil však súdu žiaden dôkaz o tom, že vznik vyššie uvedených príjmov oznámil žalobcovi riadne a včas alebo ich v zmysle čl. 10 bod 1, 3 VZP vrátil v dohodnutej lehote do 31. 01. roku nasledujúceho po roku, v ktorom bol príjem vytvorený. Vychádzajúc z čl. 9 bod 2.3 VZP ako súčasti zmluvy porušenie zmluvy je podstatné, nakoľko to vyplýva z čl. 2.4 písm. h/ VZP, v zmysle ktorého za podstatné porušenie zmluvy sa rozumie neposkytovanie informácií v súlade s podmienkami zmluvy zo strany prijímateľa. Súd prvého stupňa tiež poukázal na čl. 2.4 písm. g/ VZP, v zmysle ktorého za podstatné porušenie zmluvy sa považuje ak sa zistí porušenie pravidiel a zmluvných podmienok, za ktorých boli prostriedky poskytnuté, resp. v prípade porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 Zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto prípade došlo k podstatnému porušeniu zmluvy medzi žalobcom a úpadcom v zmysle bodu 2.3 a 2.4 písm. g/ a h/ VZP, preto žalobca dôvodne a v súlade s čl. 9 bod 2.2 VZP dňom 07. 04. 2010 od zmluvy odstúpil. Podľa čl. 9 bod 2.8 VZP je odstúpenie od zmluvy účinné dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení, čo v tomto prípade bolo dňa 14. 04. 2010. Súd mal za to, že žalobca si nárok na vrátenie poskytnutej finančnej čiastky NFP vo výške 1.610.978,89 Eur uplatnil v súlade s čl. 9 bod 2.10 VZP, nakoľko bol porušený čl. 9 bod 2.3 zmluvy a odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť. Súd prvého stupňa preto návrhu žalobcu na určenie pravosti pohľadávky prihlásenej v konkurze vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z cestovných nákladov v celkovej výške 72,40 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný namietal, že súd prvého stupňa prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, keď sa nevysporiadal s celou argumentáciou žalovaného ohľadom výkladu čl. 55 ods. 3 Nariadenia, s pojmom „vopred odhadnuteľný príjem“ a s tým súvisiacou investičnou fázou projektu. Uviedol, že úpadca vo fáze žiadania o nenávratný finančný prostriedok predložil finančnú analýzu, ktorá preukázala, že pri príspevku 95% nebudú dosahované v danom projekte príjmy. Podľa žalovaného išlo v tomto prípade o pilotný projekt, a to „Vytvorenie a overenie fungovania sociálneho podniku v okrese Brezno“, ktorý navrhol žalovaný v rámci operačného programu - „zamestnanosť a sociálna inkluzia“. Údaje o finančnej analýze vychádzali z predpokladaných možných príjmov pri poskytovaní služieb, no s ohľadom na chýbajúce skúsenosti z realizácie projektov typu sociálne podniky v SR nebolo možné vopred stanoviť príjmy. Poukazoval na bod 3 čl. 55 Nariadenia, podľa ktorého, ak nemožno dopredu objektívne odhadnúť príjmy, príjmy vygenerované do 5 rokov od ukončenia operácie sa odpočítajú z výdavkov vykázaných komisii. Toto odpočítanie urobí certifikačný orgán najneskôr pri čiastočnom alebo úplnom ukončení operačného programu, a žiadosť o záverečnú platbu sa zodpovedajúcim spôsobom opraví. Definícia pojmu, kedy príjmy nie je možné dopredu objektívne určiť, je podľa žalovaného obsiahnutá v Usmernení Európskej komisie k čl. 55 Nariadenia 1083/2006 - projekty generujúce príjmy. Podľa usmernenia, pokiaľ ide o určenie, či možno vopred odhadnúť projekt generujúci príjem treba zdôrazniť, že možnosť objektívne odhadnúť príjem závisí na uskutočniteľnosti prognózy poplatkov a dopytu, najdôležitejšími faktormi, ktoré určujú, či ide o projekt vopred generujúci príjem je a/ dostupnosť údajov a b/ predchádzajúce skúsenosti s podobnými projektmi. Európska komisia pod pojmom príjem rozumie čistý príjem. Žalovaný namietal, že vznik príjmov v projekte „Vytvorenie a overenie fungovania sociálneho podniku v okrese Brezno“ nebol vopred odhadnuteľný. Zmluvná spolupráca s E. K. mala prebiehať až do 31.12.2010, a teda až ukončením tejto operácie s poukazom na čl. 55 bod 3 Nariadenia by sa dalo hovoriť o presnej čiastke vzniknutého príjmu a následne o povinnosti príjem vrátiť. Žalovaný tvrdí, že pokiaľ úpadcovi vznikol príjem, a ak to bol čistý príjem, po skončení operácie by sa odpočítal z výdavkov vykázaných komisii; toto odpočítanie by urobil certifikačný orgán. Žalobca však podľa žalovaného postupoval v rozpore s Nariadením a odstúpením od zmluvy znemožnil dokončenie operácie. Podľa žalovaného úpadca žiadny čistý príjem nedosiahol, pretože sumy, ktoré mu E. K. uhrádzal na základe faktúr, nepokrývali výdavky, ktoré úpadcovi v súvislosti s touto operáciou vznikli. Pokiaľ by aj úpadca bol dosiahol príjem, táto skutočnosť podľa žalovaného nikdy nemohla byť porušením zmluvy o poskytnutí NFP a už vôbec nie dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Žalovaný tiež namietal, že nemal záujem nikdy informácie zatajovať. Úpadca ako prijímateľ predkladal žalobcovi pravidelné monitorovacie správy, pričom v monitorovacej správe č. 4 spracovanej za 4 štvrťrok 2009 v pozn. úpadca uvádza: „Sociálny podnik poskytuje služby za úhradu, ale výšku čistého príjmu možno presne uviesť až po účtovnom uzavretí v roku 2009, uvedený údaj bude doplnený v správe č. 5 za obdobie január až marec 2010“. Žalovaný tvrdil, že po vykonanom audite ročnej účtovnej uzávierky listom zo dňa 28.04.2010 úpadca uvedené údaje žalobcovi - generálnemu riaditeľovi sekcie riadenia ESF oznámil, a prílohou tohto listu bola auditorská správa z overenia riadnej účtovnej závierky 2009, hlavná kniha a výpočet príjmu v roku 2009. Žalobca tvrdil, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť v zmysle čl. 10 ods. 3 VZP, keď nevrátil príjem z projektu v prípade, ak počas realizácie aktivít projektu alebo v období uvedenom v čl. 1 ods. 4 VZP od ukončenia realizácie aktivít projektu došlo k vytvoreniu príjmu podľa čl. 55 nariadenia. Žalovaný však namietal, že ust. čl. 10 bod 3 prvá veta VZP („V prípade vzniku povinnosti vrátenia príjmu alebo výnosu podľa ods. 1 písm. g/ a h/ tohto článku VZP je prijímateľ povinný vrátiť príjem alebo výnos do 31. 01. roku nasledujúceho po roku, v ktorom bol príjem vytvorený, alebo v ktorom vznikol výnos“) nie je možné aplikovať na tento prípad. Podľa žalovaného je potrebné vychádzať z ust. bodu 3 nariadenia, v zmysle ktorého, ak nemožno dopredu objektívne odhadnúť príjmy, príjmy vygenerované do 5 rokov od dokončenia operácie sa odpočítajú z výdavkov vykázaných komisii. Žalovaný má za to, že pre prípad vopred neodhadnuteľných príjmov je namieste aplikácia znenia čl. 55 nariadenia, a preto sa v tomto prípade čl. 10 bod 3 prvá veta VZP nepoužíje. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 26. 04. 2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobca poukázal na to, že úpadca sa zaviazal vrátiť príjem z projektu, ak počas realizácii aktivít projektu alebo v období uvedenom čl. 1 bod 4 VZP od ukončenia realizácie aktivít projektu došlo k vytvoreniu príjmu podľa čl. 55 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (čl. 10 bod 1 písm. g/ VZP). Kontrolou dňa 01. 04. 2010 žalobca zistil, že žalovaný na základe zmluvného vzťahu s podnikateľom E. K. poskytol menovanému služby a výrobu v prevádzke sociálneho podniku, na základe čoho vznikli úpadcovi nové príjmy, vznik ktorých však úpadca ako prijímateľ príspevku v zmysle zmluvy žalobcovi ako poskytovateľovi neoznámil, čím porušil čl. 10 bod 3 VZP. Nakoľko úpadca uvedeným konaním porušil zmluvu podstatným spôsobom, žalobca listom zo dňa 07. 04. 2010 v súlade s VZP odstúpil od zmluvy (čl. 9 VZP) a zároveň vyzval žalovaného na vrátenie finančného príspevku v celkovej výške 1.610.978,89 Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods.1 a §214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu. Podľa § 32 ods. 6 ZKR v znení, platnom a účinnom k 31. 12. 2011, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Pre rozhodnutie o oprávnenosti žalobcovho nároku je potrebné posúdiť, či mal žalobca právo odstúpiť od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. X. zo dňa 18. 06. 2008 uzavretej medzi žalobcom ako poskytovateľom a úpadcom ako prijímateľom a či mal právo žiadať vrátenie finančného prostriedku, poskytnutého úpadcovi na základe tejto zmluvy. Predmetom uvedenej zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu „Vytvorenie a overenie fungovania sociálneho podniku v okrese Brezno“. Účelom zmluvy bolo spolufinancovanie schváleného projektu prijímateľa, a to poskytnutím NFP z prostriedkov pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inkluzia spolufinancovaný európskym sociálnym fondom. Zmluva bola uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 20 ods. 2 Zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca úpadcovi platby v celkovej výške 1.610.978,89 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné podmienky v zmluve (VZP), ktoré upravovali vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. V čl. 9 VZP je upravené ukončenie zmluvného vzťahu, a to 1. ako riadne ukončenie splnením záväzkov zmluvných strán a uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená a 2. mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu, a to buď dohodou zmluvných strán alebo odstúpením od zmluvy. Podľa čl. 9 ods. 2.2 môže prijímateľ alebo poskytovateľ odstúpiť od zmluvy v prípadoch podstatného porušenia zmluvy, nepodstatného porušenia zmluvy a v prípadoch, ktoré ustanovujú právne predpisy SR a Európskeho spoločenstva. Základný právny rámec upravujúci vzťahy medzi poskytovateľom a prijímateľom tvoria najmä právne predpisy európskych spoločenstiev, nariadenia európskeho parlamentu, nariadenie rady a komisií, vymenované vo všeobecných zmluvných podmienkach. Podľa ods. 2.3 čl. 9, porušenie zmluvy je podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorý bola zmluva uzavretá, že druhá zmluvná strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy alebo v prípade, ak tak ustanovuje zmluva. V čl. 9 VZP je upravené aj ukončenie zmluvy v prípade odstúpenia od zmluvy, ktoré je účinné dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane. V čl. 10 je upravené vyporiadanie finančných vzťahov a zmluvná pokuta, pričom v zmysle ods. 1 písm. g/ čl. 10 je prijímateľ povinný vrátiť príjem z projektu, ak počas realizácie aktivít projektu alebo v období uvedenom v čl. 1 ods. 4 VZP od ukončenia realizácie aktivít projektu došlo k vytvoreniu príjmu podľa čl. 55 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. Podľa ods. 2 čl. 10, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy je prijímateľ povinný vrátiť poskytovateľovi NFP vyplatený do času odstúpenia od zmluvy. Podľa ods. 3 čl. 10, v prípade vzniku povinnosti vrátenia príjmu alebo výnosu podľa ods. 1 písm. g/ a h/ tohto článku VZP je prijímateľ povinný vrátiť príjem alebo výnos do 31.januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom bol príjem vytvorený, alebo v ktorom vznikol výnos. Prijímateľ je povinný požiadať poskytovateľa o oznámenie, akým spôsobom má tento príjem alebo výnos vrátiť. V prípade, že prijímateľ príjem alebo výnos riadne a včas nevráti, poskytovateľ bude postupovať rovnako ako v prípade povinnosti vrátenia NFP alebo jeho časti vzniknutej podľa ods. 1 písm. a/ až f/ tohto čl. VZP (ods. 1 písm. a/ až f/ čl. 10 VZP upravuje povinnosť prijímateľa vrátiť NFP alebo jeho časť). Nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 zo dňa 11. júla 2006 sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ruší sa ním nariadenie (ES) č. 1260/1999. Nariadenie vymedzuje ciele, k dosiahnutiu ktorých majú fondy prispievať, kritériá oprávnenosti členských štátov a regiónov na podporu z týchto fondov, dostupné finančné zdroje a kritériá ich prideľovania, pričom ustanovuje zásady a pravidlá partnerstva, programovania, hodnotenia, riadenia vrátane finančného riadenia, monitorovania a kontroly na základe spoločnej zodpovednosti členských štátov a Komisie. V hlave IV. Účinnosť, kapitola II. Projekty generujúce príjmy je obsiahnutá úprava v prípade projektov, generujúcich príjmy. Podľa čl. 55 bod 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia projekt generujúci príjmy znamená každú operáciu zahŕňajúcu investíciu do infraštruktúry, ktorej používanie je spoplatnené a priamo uhradené užívateľmi, alebo každú operáciu zahŕňajúcu predaj alebo prenájom pozemkov alebo budov alebo každé poskytovanie služieb za poplatok. V čl. 55 bod 2 je upravený postup financovania v prípade projektov generujúcich príjmy. Podľa bodu 3 čl. 55, ak nemožno dopredu objektívne odhadnúť príjmy, príjmy vygenerované do piatich rokov od ukončenia operácie sa odpočítajú z výdavkov vykázaných Komisii. Toto odpočítanie urobí certifikačný orgán najneskôr pri čiastočnom alebo úplnom skončení operačného programu. Žiadosť o záverečnú platbu sa zodpovedajúcim spôsobom opraví. Žalovaný namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne s argumentáciou žalovaného ohľadne výkladu čl. 55 ods. 3 Nariadenia, pokiaľ ide o „vopred odhadnuteľný príjem“ a s tým súvisiacu investičnú fázu projektu. Tvrdil, že postup žalobcu, ktorý odstúpil od zmluvy uzavretej s úpadcom s poukazom na vyššie cit. ustanovenia VZP, a zároveň žiadal od úpadcu vrátenie poskytnutého finančného príspevku, bol v rozpore s Nariadením. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí NFP uzavretá dňa 18. 06. 2008 medzi žalobcom ako poskytovateľom a úpadcom ako prijímateľom neodporuje čl. 55 Nariadenia. Žalobca a úpadca si zmluvou upravili vzájomné práva a povinnosti v súvislosti s poskytovaním príspevku, pričom v čl. 10 „Vysporiadanie finančných vzťahov a zmluvná pokuta“ si upravili tiež prípad, ak skutočnosť, že dôjde k vytvoreniu príjmu podľa čl. 55 Nariadenia nastane až počas realizácie aktivít projektu alebo v období 5 rokov od ukončenia realizácie aktivít projektu. V cit. čl. 55 Nariadenia je obsiahnutá definícia toho, čo pre účely Nariadenia znamená „projekt generujúci príjmy“. Vo VZP ako súčasti zmluvy je dohoda o postupe, vzájomných právach a povinnostiach v prípade, ak projekt bude generovať príjmy až počas realizácie, resp. počas vyššie uvedeného obdobia 5 rokov. Pri uzavretí zmluvy o poskytnutí príspevku nemuselo byť známe, či takéto príjmy vzniknú. Žalovaný sa zaviazal, pokiaľ počas realizácie aktivít projektu dôjde k vytvoreniu príjmu, požiadať žalobcu o oznámenie, akým spôsobom má tento príjem alebo výnos vrátiť, a zároveň sa zaviazal príjem alebo výnos vrátiť. Takáto dohoda v zmluve podľa názoru odvolacieho súdu neodporuje čl. 55 Nariadenia. Porušením Nariadenia zo strany žalobcu by bolo, ak by VZP definovali projekt generujúci príjmy v rozpore s úpravou čl. 55 Nariadenia, rovnako ak by zmluvná spolupráca úpadcu s J. K. nepriniesla úpadcovi príjmy zodpovedajúce úprave čl. 55 Nariadenia, ktoré je priamo aplikovateľnou právnou normou. Úprava VZP podľa odvolacieho súdu Nariadeniu neodporuje, a pokiaľ išlo o zmluvný vzťah spolupráce úpadcu s J. K., išlo o poskytovanie služieb za odplatu tak, ako to vyplýva z čl. 55 Nariadenia. Žalobca uzavrel zmluvu s cieľom zabezpečiť povinnosti, ktoré pre členský štát z Nariadenia v súvislosti s poskytovaním príspevkov z európskeho fondu regionálneho rozvoja vyplývajú. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo zistené, že žalobca dňa 01.04.2010 pri neohlásenej kontrole u úpadcu zistil, že úpadca uzavrel dňa 01.04.2009 Zmluvu o spolupráci s podnikateľom E. K., na základe ktorej poskytol úpadca menovanému služby a výrobu v prevádzke sociálneho podniku, a to za odplatu, výška ktorej bola dohodnutá v zmluve. Plnením podľa uvedenej zmluvy o spolupráci vznikli úpadcovi počas realizácie projektu príjmy uvedené v čl. 55 Nariadenia, a preto bolo v zmysle vyššie cit. ust. VZP jeho povinnosťou oznámiť tieto príjmy žalobcovi a postupovať v súlade s čl. 10 ods. 3 VZP. Oznámenie úpadcu žalobcovi v monitorovacej správe č. 4 za 4 štvrťrok 2009, na ktoré žalovaný poukazuje v odvolaní, z hľadiska povinností úpadcu, stanovených v čl. 10 ods. 3 VZP nepostačuje, nakoľko je iba všeobecné, pričom úpadca konkrétne okolnosti, ktoré viedli k vzniku príjmov (odplata za služby poskytnuté J. K.), žalobcovi neoznámil. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že žalobca postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami VZP, keď od zmluvy odstúpil pre podstatné porušenie zmluvy (čl. 9 bod 2.1, 2.3 VZP). Odstúpenie od zmluvy bolo úpadcovi doručené dňa 14. 04. 2010, kedy nadobudlo účinnosť. Rovnako výzva žalobcu na vrátenie príspevku bola v súlade s dohodou v zmluve (čl. 10 ods. 2 a 3 VZP). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol síce úspešný žalobca, nakoľko si však právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.