Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110224894 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110224894.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36432105 zastúpeného Advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o. so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36715662 proti povinnému: B. I., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX K. K. o vymoženie 652,32 Eur s prísl. , vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčekom, so sídlom exekútorského úradu Kutlíkova 17, Bratislava, pod sp. zn. EX 1429/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/2101/2010 - 26 , IČS: 6110224894 zo dňa 13.6.2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/2101/2010-26, IČS: 6110224894 zo dňa 13.júna 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zastavil tiež konanie o námietkach voči exekúcii. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 652, 32 Eur s príslušenstvom na základe rozhodnutia JUDr. Jozefa Nováka , rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. , Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.6.2010 a vykonateľnosť dňa 28.6.2010. Exekučný titul v exekučnom konaní predstavuje rozhodcovský rozsudok sp. M 1308/130, ktorý vydal dňa 12.5.2010 JUDr. Ján Huňady, JUDr. Jozef Novák, JUDr. Helena Markovičová, rozhodcovia stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 652, 32 Eur, úrok 61,82 Eur, úrok vo výške 7,50 % ročne zo sumy 652,32 Eur od 11.1.2007 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 10,00% ročne zo sumy 652,32 Eur od 11.1.2007 do zaplatenia istiny, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 37,74 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 143,40 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasťou súdneho spisu je popri exekučnom titule aj Zmluva o úvere a obchodné podmienky pre úver ( verzia 1/2006). Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 30.6.2006 bola medzi právnym predchodcom oprávneného- O. K. a.s. K. a povinným uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol úver vo výške 663,88 Eur ( 20.000,-Sk ) a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v 30 pravidelných mesačných splátkach vo výške 32, 16 Eur ( 969,-Sk ). Ďalej okresný súd uviedol, že zmluvu medzi účastníkmi konania posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú ešte podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „ smernica“ ), najmä z čl. 6 ods. 1 , čl. 7, čl. 3 ods. 1 a bodu 1 písm. q) prílohy smernice. Konštatoval, že v zmysle č. 9 obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že „ akékoľvek spory , ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou . V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP , vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri Spoločnosti ROZHODCOVSKÁ , ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ , a.s., Bratislava podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť v predmetnom konaní legitimitu pre exekučný titul, všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandartnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie. Okresný súd poznamenal, že konanie o námietkach povinného zastavil pretože exekúcia bola zastavená. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovej lehote odvolanie oprávnený. V odôvodnení odvolania dal do pozornosti dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že v období do 31.12.2007 sa totiž vsťahovali ustanovenia § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na ostatné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a zákone o spotrebiteľských úveroch. Novelizovaným ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 ( § 879 Občianskeho zákonníka ). V dôsledku toho, pokiaľ predo dňom 1.1.2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 1.1.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Pretože v preskúmávanej veci bola úverová zmluva uzavretá 10.10.2005 ( v danom prípade však bola uzavretá 7.7.2006 ) môže byť právna dovolenosť , či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Rozpor s týmito zákonmi nebol prvostupňovým súdom z rozhodcovského rozsudku, ba ani z úverovej zmluvy zistiteľný. Ďalej uviedol, že neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí však súd posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 1.1.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.10.2005. Prípadný záver o neprijateľnosti o rozhodcovskej doložky sa preto nemôže týkať tej časti rozhodcovského rozsudku upravujúcej predmet plnenia, či cenu plnenia uvedenej v úverovej zmluve. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C - 40/08 v prejednávanej veci sa stal rozsudok rozhodcovského súdu právoplatný aj vykonateľný aj z toho dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 3 ZRK- žiadosť na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. ZRK, napr. aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy- doložky ( § 40 ods. 1 písm. a), c) ZRK ). Neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale ani na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa § 42 ZRK. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil . Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na obsahu ním podaných námietok, ktorými napadol dôvodnosť vydania upovedomenia o začatí exekúcie, vedenie exekúcie je nedôvodné pretože zmluva o úvere a jej prílohy sú neplatné , odporujú zákonu a preto aj rozhodcovský rozsudok, ktorý ich plne akceptoval je plne nezákonný a nemožno ho považovať za platný exekučný titul. Z týchto dôvodov považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za vecne správne a zodpovedajúce zákonu. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa k odvolaniu uviedla , že mu nemieni vyhovieť a vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd zo spisu zistil, že súdny exekútor JUDr. Vladimír Sucháček podal dňa 1.12.2010 na okresnom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. M 1308130 zo dňa 12.5.2010 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava. Rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu ( oprávneného ) v časti o zaplatenie sumy 652, 32 Eur s príslušenstvom , a to z titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 7.7. 2006 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného O. K. a.s. so sídlom O. X/K., K. a povinným. Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zastavil aj konanie o námietkach voči exekúcii. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ ZoRK“ ) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.b) alebo c). Podľa § 45 ods. 1 písm.b), c) ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov ( § 45 Exekučného poriadku ) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ) spotrebiteľskými zmluvami sa kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári, medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je preto potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť aj ďalší procesný postup okresného súdu. Do slovenskej legislatívy boli prevzaté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb., t.j. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (jedná sa o ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka), a to s účinnosťou od 01. 04. 2004. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pretože je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 upravujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo uvádza, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy aj podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pokiaľ tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi. Podľa článku 3 bodu 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 7.7. 2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. Rozhodcovská doložka je súčasťou Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, pričom v článku 9 bode 9.2) týchto podmienok si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal návrh O. K. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŹNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísanej v obchodnom registri SR Okresného súdu Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. XXXX/B (RAM) podľa vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dohodnutá individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dohodnutou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v právnom štáte neprijateľnou podmienkou. Takto dohodnutá rozhodcovská doložka je preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, keď exekúciu zastavil. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.