Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/197/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110227135 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110227135.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa N. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, U. R. H., zastúpeného JUDr. Zuzanou Smetanovou, advokátkou, AK so sídlom Horná 51, Banská Bystrica proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 26.708,31 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 20C/11/2011-177 zo dňa 03. 04. 2012 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa domáhajúceho sa náhrady škody spôsobenej mu rozhodnutím o väzbe, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej vydaním medzinárodného zatýkacieho rozkazu, lebo trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že stíhaný skutok nebol trestným činom a neexistoval dôvod na postúpenie veci. Okresný súd nároky navrhovateľa posudzoval podľa zák. č. 58/1969 Zb., a pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní, návrh okresný súd považoval za nedôvodný. Okresný súd vyslovil, že ak by sa bol navrhovateľ domáhal nároku v zmysle § 13 OZ odporca nie je pasívne legitimovaný, pretože nie je tým subjektom, ktorý sa dopustil konania, ktoré podľa skutkových okolností zasiahlo do osobnosti navrhovateľa. Pretože odporca, aj keď bol v konaní úspešný, si náhradu trov neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľ rozsudok okresného súdu napadol z dôvodov uvedených v ust. § 221 ods. 1 písm. h), f) O. s. p. s návrhom, aby prvostupňový rozsudok bol zmenený a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené s priznaním náhrady trov konania. Navrhovateľ alternatívne navrhol, aby bol odvolacím súdom rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia prvostupňového rozsudku požadoval prípustnosť dovolania, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Navrhovateľ napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, zmätočný a nepreskúmateľný, lebo súd nesprávne ustálil možnosť aplikácie zák. č. 58/1969 Zb.. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie ustanovenia, ktorého zákona, či zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z. z. sa budú aplikovať na ten, ktorý prípad nie tá skutočnosť, kedy bolo začaté konanie, v ktorom konaní malo byť štátnym orgánom vydané rozhodnutie v rozpore so zákonom ale podstatným kritériom pre toto určenie je okamih, kedy bolo vydané právne nezákonné rozhodnutie, ktoré sa v konaní o náhradu škody napáda. Navrhovateľ zdôraznil, že právny základ ním uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pozostáva z dvoch častí. V prvom rade sa domáha priznania finančnej satisfakcie z dôvodu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú mu rozhodnutím o väzbe - uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu sp. zn. Pš 13/2005 zo dňa 25. 02. 2005, ktorým bol vzatý do výkonu väzby, ktorá začala plynúť od 23. 02. 2005 o 10:00 hod. kedy bol českými orgánmi odovzdaný slovenským policajným orgánom, a ktorá väzba sa vykonávala až do 22. 06. 2005, kedy na základe uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 22. 06. 2005 č. k. VII.Gv 277/2004-313 bol prepustený na slobodu. Vzhľadom na popísané skutočnosti a citované
ustanovenie je evidentné, že právnym základom pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za výkon vyšetrovacej väzby na území SR, je uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu z 25. 02. 2005, teda niekoľko mesiacov po nadobudnutí platnosti a účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z.. Právny základ uplatneného nároku na náhradu škody je v tejto časti nepochybne daný, nebol ani odporkyňou spochybnený. Okresný súd z nepochopiteľných dôvodov sa zaoberal otázkou, či orgány činné v predmetnom trestnom konaní postupovali v súvislosti s väzbou v súlade s trestným poriadkom, na čo prvostupňový súd nebol oprávnený a teda sa nemal vôbec zaoberať otázkou zákonnosti, či nezákonnosti väzby. Úlohou súdu bolo vykonať dokazovanie len v tom rozsahu, či boli u navrhovateľa naplnené všetky zákonom č. 514/2003 Z. z. stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu mu spôsobenú rozhodnutím o väzbe, t. j. či bolo vydané rozhodnutie o väzbe, či bol navrhovateľ na svojej osobnej slobode obmedzený, či s tým súvisiace trestné konanie bolo zastavené, alebo či bol spod obžaloby oslobodený, či si väzbu nezavinil sám a prípadne, či svoj nárok na náhradu škody predbežne prerokoval s príslušným ústredným orgánom štátnej správy. Zákon právo na náhradu škody priznáva za splnenia uvedených podmienok bez ohľadu na to, či rozhodnutie o väzbe prípadne samotný výkon väzby prebehol právne komformným spôsobom alebo nie. Pretože okresný súd aplikoval na danú časť uplatneného nároku, ustanovenia zák. č. 58/1969 Zb. resp. ak nad rámec zákona sa zaoberal otázkou zákonnosti výkonu väzby, hoci mal preukázané naplnenie zákonných predpokladov pre priznanie takéhoto nároku, podľa navrhovateľa súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, čo v konečnom dôsledku malo za následok vydanie nesprávneho a nezákonného rozhodnutia. Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa a v tejto časti by rozhodnutie potvrdil navrhol pripustiť dovolanie, pričom nasledovné otázky považuje za otázky zásadného významu:
a) Ustanovenie, ktorého všeobecne-záväzného právneho predpisu teda zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z. z. sa budú aplikovať v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ak síce konanie vedené pred orgánom štátu bolo začaté počas účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. avšak rozhodnutie, ktorým bola účastníkovi spôsobená škoda, bolo vydané až počas účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z.?
b) Je súd oprávnený pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím štátneho orgánu o väzbe podľa § 8 ods. 5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z. z. vykonávať dokazovanie a zaoberať sa otázkou zákonnosti alebo nezákonnosti tohto rozhodnutia o väzbe?
V ďalšej časti sa navrhovateľ žalobným návrhom domáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Tp 30/2004 zo dňa 01. 04. 2004, ktorým rozhodnutím tento súd vydal na neho medzinárodný zatýkací rozkaz. Pretože toto rozhodnutie bolo vydané ešte pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. teda skutkový stav je možné právne posudzovať len podľa jednotlivých ustanovení zák. č. 58/1969 Zb.. Pri aplikácií jednotlivých ustanovení daného zákona nemal prvostupňový súd dospieť k inému záveru, než dotknuté rozhodnutie sp. zn. Tp30/2004 považovať za rozhodnutie nezákonné. Ak okresný súd predmetnú vec právne posúdil opačne, posúdil ju nesprávne. Následne došlo ku zastaveniu predmetného trestného stíhania z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný, a pre ktorý skutok bol na neho vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, nebol trestným činom, a neexistoval u neho ani dôvod na postúpenie veci podľa konštantnej judikatúry. Takéto rozhodnutie má rovnaké účinky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, nakoľko predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený, trestné konanie sa teda ukázalo nesprávnym a skončilo sa tak, že na navrhovateľa je potrebné hľadieť ako na nevinného. Podľa navrhovateľa rozhodnutie súdu, ktorým bol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz je treba považovať za rozhodnutie vydané non lege artis, pričom rozhodnutie o zastavení trestného stíhania je potrebné považovať aj za zrušenie rozhodnutia o vydaní medzinárodného zatýkacieho rozkazu pre jeho nezákonnosť. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup svojich orgánov, ak sa ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv, pričom nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie alebo to, či sa ich podozrenie potvrdilo. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená. Za ústavne konformný treba preto považovať taký výklad zákona, ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zastavení trestného stíhania z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má tie isté právne účinky ako zrušenie rozhodnutia o zatknutí pre jeho nezákonnosť. Zastavením trestného stíhania sa totiž toto konanie končí a rozhodnutie o zatknutí sa stáva bezpredmetným (nadbytočným). V dôsledku nezákonného rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Tp 30/2004 zo dňa 01.
04. 2004 bola obmedzená osobná sloboda navrhovateľa po dobu 142 dní, čo malo nielen na neho ale aj na jemu blízke osoby mimoriadne negatívny dopad, či už z fyzického tak psychického hľadiska. Výkon väzby vážne zasiahol do jeho súkromného života, cti a dobrej povesti. Nemajetková ujma je ujmou, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s medzinárodným zatýkacím rozkazom, protiprávne vydaným v predmetnej trestnej veci, nakoľko bola týmto rozhodnutím vyvolaná. Dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyvodzoval aj z článku 5 odseku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Ak okresný súd návrh aj v tejto časti zamietol, lebo nebolo preukázané, že by rozhodnutie o medzinárodnom zatýkacom rozkaze vykazovalo znaky nezákonnosti, je podľa navrhovateľa právne nesprávne a v konečnom dôsledku bolo vydané v rozpore so zákonom. Pre prípad, že by odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v tejto časti, domáhal sa navrhovateľ pripustenia dovolacej otázky, či je možné rozhodnutie súdu, ktorým bol v čase účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, a ktoré rozhodnutie bolo vydané v rámci trestného stíhania, ktoré bolo z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci zastavené, právne posudzovať ako rozhodnutie nezákonné v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.? Navrhovateľ sa domáhal zmeny prvostupňového rozsudku tak, že jeho návrhu bude vyhovené v celom rozsahu, alternatívne navrhol, aby rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu z dôvodov uvedených v ust. § 221 ods. 1 písm. h), f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle odseku 2/ citovaného zákonného ustanovenia.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a môže k nemu dôjsť buď tým, že súd použil iný právny predpis, ktorý mal správne použiť, alebo síce aplikoval správny právny predpis ale nesprávne ho vyložil, prípadne že zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Uvedený odvolací dôvod v tejto veci je daný.
V danom spore navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok vyplývajúci zo zodpovednosti štátu za nezákonné súdne rozhodnutia. Svoje nároky vyvodzoval z rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Tp 30/2004 zo dňa 01. 04. 2004, ktorým bol na neho vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, a taktiež sa domáhal odškodnenia za nezákonné rozhodnutie vydané Krajským súdom v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu Pš 13/2005 vydaného dňa 25. 02. 2005 na základe ktorého bol vzatý do výkonu väzby so začiatkom jej plynutia dňa 23. 02. 2005. Je nepochybným, že určujúcim hľadiskom aplikácie hmotno-právnych noriem pre posúdenie dôvodnosti uplatnených nárokov je čas vydania uvedených súdnych rozhodnutí. Ak okresný súd na túto rozdielnosť neprihliadol, a pri rozhodovaní vychádzal výlučne len z ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. bol daný dôvod zrušenia prvostupňového rozsudku pre nesprávne právne posúdenie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.).
Nárok uplatnený navrhovateľom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Tp 30/2004 zo dňa 01. 04. 2004 bolo dôvodné posudzovať v intenciách v tom čase platného zák. č. 58/1969 Zb.. Podľa § 5 ods. 1 je pozitívne upravené právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe v prípade, že trestné stíhanie bolo zastavené, alebo ak bol ten, na kom bola väzba vykonaná, spod obžaloby oslobodený. Základným predpokladom uvedenej zodpovednosti za škodu v tomto prípade je zastavenie trestného stíhania. V konkrétnej veci uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII.Gv 277/2004-799 zo dňa 03. 03. 2008 došlo k zastaveniu trestného stíhania voči navrhovateľovi z dôvodu, že skutok pre ktorý bol trestne stíhaný, a pre ktorý skutok bol na neho vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, nebol trestným činom a neexistoval ani dôvod na postúpenie veci. Odvolací súd považuje za správny názor odvolateľa, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania je základným predpokladom odškodnenia poškodeného, lebo zastavením trestného stíhania sa totižto konanie končí a rozhodnutie o zatknutí sa stáva bezpredmetným. Z tohto dôvodu preto právny záver okresného súdu, že ak v čase rozhodnutia o väzbe boli splnené zákonom predvídané podmienky, išlo o zásah zákonný a oprávnený
a ak v dôsledku nových dôkazných skutočností trestné stíhanie voči obvinenému bolo zastavené, nemožno rozhodnutie o väzbe následne považovať za rozhodnutie, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu do práv takejto osoby, nie je správny. Ak dôsledkom právoplatného rozhodnutia o zastavení trestného stíhania je, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o vzatí do väzby, a v takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia - vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania, a právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia ako aj rozhodnutia o väzbe, zrušenie takýchto rozhodnutí sa zároveň z tohto dôvodu stáva bezpredmetným. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry a výkladu ust. § 5 zák. č. 58/1969 Zb. vychádza sa z toho, že trestné stíhanie a v rámci neho i prípadný výkon väzby predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvolávajú ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život a životný osud. Zasahujú do súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, preto sú spôsobilé, okrem porušenia práva na osobnú slobodu garantovaného článkom 17 ods. 1 Ústavy SR, obmedziť, či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje článok 19 ods. 1, 2 Ústavy SR. Je teda nepochybné, že trestné stíhanie, výkon väzby, prípadne výkon uloženého trestu, ktoré boli realizované v rozpore so zákonom resp. ústavným poriadkom, sú spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálne škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv. Medzi prípady vadného pozbavenia osobnej slobody patria aj prípady, v ktorých sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe v zmysle § 5 zák. č. 58/1969 Zb.. Tento záver vyplýval už len z toho, že zákon aj tieto prípady pozbavenia osobnej slobody (napriek inak zákonnému rozhodnutiu o väzbe) sankcionuje zodpovednosťou štátu za škodu, ktorá nastala v príčinnej súvislosti s väzbou. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/177/2005 vo vzťahu k článku 5 ods. 1 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd poukázal na to, že podmienkou práva na odškodnenie je porušenie niektorého ustanovenia článku 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, alebo že pozbavenie osobnej slobody je v rozpore s vnútroštátnym právom. Predpokladom nároku je vznik škody v príčinnej súvislosti s namietaným porušením článku 5. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa pod škodou v zmysle článku 5 ods. 5 Dohovoru rozumie ako škoda materiálna, tak nemateriálna. Vzhľadom na vnútroštátnu úpravu, ktorá sankcionuje štát zodpovednosťou za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe, treba aj konkrétny prípad považovať za prípad vadného pozbavenia osobnej slobody. Pretože Dohovor umožňuje v uvedenom článku odškodnenie aj nemateriálnej ujmy, má jeho aplikácia, pokiaľ ide o obsah pojmu škoda, prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Ak okresný súd zamietol v tejto časti návrh navrhovateľa z dôvodu, že mu nemožno priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 58/1969 Zb., je jeho záver síce v súlade s vymedzením náhrady škody podľa vnútroštátnej právnej úpravy (§ 442 ods. 1 OZ), neobstojí však vo svetle chápania náhrady škody, ktorá vyplýva z článku 5 ods. 5 Dohovoru, ktorý je súd povinný aplikovať prednostne pred zákonom.
Z hľadiska priznania nárokov navrhovateľmi uplatnenými rozhodujúcou skutočnosťou je to, či nakoniec jeho konanie bolo posúdené ako protispoločenské alebo nie, či sa teda dopustil konania, ktoré mu bolo kladené za vinu a v dôsledku čoho boli vydané rozhodnutia o jeho vzatí do väzby. Ak trestné stíhanie bolo zastavené, objektívna zodpovednosť štátu bez zreteľa na zavinenie je daná, a štát sa jej nemôže zbaviť, a to aj napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní v ničom neporušili zákon. Zodpovednosť štátu v danom prípade nie je založená na subjektívnej vine toho-ktorého článku trestného konania. Prijatím zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01. 08. 2004 bol zavedený aj inštitút odškodnenia tzv. nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia zákonom daných podmienok uvedených v § 17 ods. 3, 4. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie okresného súdu, ktorým nepriznal navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy za väzbu vykonanú na základe uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Tp 30/2004 zo dňa 01. 04. 2004 je predčasné a tým aj nezákonné.
Odvolací súd rozsudok okresného súdu pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor odvolacieho súdu je pre okresný súd záväzný. Povinnosťou okresného súdu bude doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu ohľadom uplatnených nárokov na priznanie nemajetkovej ujmy a tieto v intenciách príslušných hmotno-právnych noriem aj vecne posúdiť.
V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd znova aj o trovách pôvodného konania ako aj i odvolacieho konania.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.