Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 42CoE/233/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111201329 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111201329.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská č. 7 , IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Markom Czompolym, advokátom so sídlom v Bratislave, Ventúrska č. 16, proti povinnému 1) D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W. č. XX a 2) R. XXX,XX, nar. XX.XX.XXXX, bytom v W. č. XX o vymoženie pohľadávky v sume 737,35 Eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom, so sídlom Exekútorského úradu v Kynceľovej č. 77 pod spisovou značkou EX 205/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6Er/34/2010-7 zo dňa 24.01.2011, v senáte jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6Er/34/2010-7 zo dňa 24.01.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 6Er/34/2010-22 zo dňa 29.04.2011 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor predložil dňa 21.01.2011 na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, ktorým je rozsudok JUDr. Evy Fajtlovej, rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., so sídlom v Čadci, Nábrežná č. 1293 pod spis. značkou 1KRS/44/2010, ktorým bola žalovaným (povinným) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) spoločne a nerozdielne sumu 737,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie v sume 47,40 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 139,61 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z predložených listinných dôkazov okresný súd zistil, že dňa 31.05.2008 bola medzi oprávneným a povinnými uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej oprávnený poskytol povinným úver vo výške 20 000 Sk (663,88 Eur) a povinní sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných splátkach v sume 571,00 Sk (18,95 Eur) po dobu 60-tich mesiacov s tým, že ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 26,36 %. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy sú Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, v bode V.-13 ktorých sa účastníci konania dohodli na spôsobe riešenia sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s. so sídlom v Čadci, Nábrežná č. 1293 alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom v Bratislave, Ventúrska č. 14. Zmluvné strany sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu vybraného rozhodcovského súdu, ktoré bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné. Zároveň sa dohodli, že tým nie je dotknuté právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej republiky. Nakoľko povinní si neplnili riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a boli v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu V.-13 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru na rozhodcovskom súde žalobu. Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnými vychádzal z obsahu zmluvy vrátane jej súčasti - všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru a s poukazom na ustanovenie 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „Občiansky zákonník“) hodnotil tento vzťah podľa povahy zmluvných strán ako spotrebiteľský bez ohľadu na dohodu zmluvných strán o aplikácií Obchodného zákonníka, ktorá nie je prekážkou pre aplikáciu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval na predmetný právny vzťah normy spotrebiteľského práva, predovšetkým tie, ktoré sú obsahom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má ex offo posudzovať nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Okresný súd skúmal rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom zisťoval, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, prijal záver o nekalej povahe rozhodcovskej doložky v zmluve, uzavretej medzi oprávneným a povinnými, keďže podľa písm. r) citovaného ustanovenia kritérium neprijateľnosti spĺňajú aj ustanovenia zmluvy, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zároveň vyslovil, že spotrebiteľ nie je viazaný povinnosťou namietať jej nekalý charakter či už z dôvodu, že nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo, keďže nekalosť zmluvnej podmienky je v zmysle § 53 ods. 5 sankcionovaná jej absolútnou neplatnosťou, ktorej sa nie je potrebné dovolávať. Súd v danom prípade nemal pochybnosť o rozpore ustanovenia bodu V.-13 všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnými so znením § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, koncipovaným oprávneným ako veriteľom z úverového vzťahu tak, že jeho praktickým dôsledkom je odopretie možnosti spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd dospel k záveru, že v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Navrhol tiež, aby v prípade, ak odvolací súd potvrdí rozhodnutie exekučného súdu, vzhľadom k tomu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pripustil dovolanie o otázke, či je exekučný súd oprávnený vecne preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, teda opätovne zisťovať skutkový stav a opätovne vec právne posúdiť vrátane skúmania neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa, ako aj ďalších hmotnoprávnych podmienok vydania rozhodcovského rozsudku, o otázke, či je rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou a tiež o otázke, či postupom exekučného súdu došlo k odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom za účelom podania návrhu na nútený výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. V odvolaní namietal, že súd pri rozhodovaní o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z nesprávneho znenia rozhodcovskej doložky, a teda na základe nesprávne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie zmätočným, nezrozumiteľným a nepreskúmateľným. Zároveň uviedol, že s právnym záverom exekučného súdu sa nemožno stotožniť ani v prípade posudzovania správneho znenia rozhodcovskej doložky z dôvodu, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá dohoda o alternatívnom režime rozhodcovského konania a možnosti podať žalobu na všeobecnom súde, ktorej zmyslom je voľba žalobcu, pred akým súdom sa bude svojho nároku domáhať. Namietal, že zo strany exekučného súdu ide o nesprávny výklad ustanovenia § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, keďže zmyslom tohto ustanovenia nie je zákaz dojednania režimu rozhodcovského konania medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ale zákaz dohody o výlučnej povinnosti spotrebiteľa žalovať svoj nárok voči dodávateľovi na rozhodcovskom súde, čím by došlo k absolútnemu zamedzeniu prístupu spotrebiteľa k všeobecnému súdu spolu s nárokmi, ktoré mu prináležia. Argumentáciu okresného súdu o nemožnosti povinného brániť svoje práva v konaní pred rozhodcovským súdom považoval za nesprávnu a odporujúcu zákonu, keďže obhajoba jeho práv v konaní na rozhodcovskom súde je zachovaná v takom rozsahu ako v konaní pred všeobecným súdom. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd neposudzoval okolnosti vydania exekučného titulu, napr. aktívnu obranu žalovaného, využitie jeho práva na žalobnú odpoveď, prípadne na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím v konečnom dôsledku v rozpore so zásadami civilného procesu suploval obranu jeho subjektívnych práv. V rozhodnutí nezdôvodnil, v čom vidí pochybenie rozhodcovského súdu, čím dochádza k absurdnej situácií, keď rozsudku vydanému všeobecným súdom v rovnakom znení ako má rozhodcovský rozsudok sú priznané rozdielne účinky. Odvolateľ napadol aj postup exekučného súdu vzhľadom na vymienenú právomoc na opätovné vecné preskúmavanie úverovej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že platnosť úverovej zmluvy vrátane platnosti rozhodcovskej doložky o oprávnenosti všetkých uplatnených nárokov bola už riadne preskúmaná rozhodcom v konaní na rozhodcovskom súde, pričom v tomto konaní bol dostatočne zistený skutkový stav, vec správne právne posúdená s dodržaním všetkých procesnoprávnych noriem upravujúcich tento druh konania vrátane pravidiel na ochranu spotrebiteľa a rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo v súlade s právnym poriadkom. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní neustanovuje žiadne osobitné pravidlo, mal za to, že rozsah prieskumnej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov. Exekučné konanie má charakter sporového konania, ktoré sa však prejavuje iba v riešení spornej otázky medzi oprávneným a povinným a nie medzi oprávneným a súdom. Podľa oprávneného zo súčasného európskeho práva nie je možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučné súdy mali povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý, hoci vedel o svojich právach, tieto si neuplatnil. Rovnako komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, ak by bola narušená zásada rovnocennosti. Otázka, či sa má rozhodcovský rozsudok v rámci exekučnej fázy podrobiť kontrole vecnej správnosti, je preto zodpovedateľná podľa vnútroštátneho práva, pričom je potrebné mať na zreteli, že účelom exekučného konania je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. V exekučnom konaní nedochádza k opätovnému preskúmaniu nachádzacieho konania, ktoré je prvou fázou konania vo veci samej a exekučné konanie tak nenahrádza konanie opravné. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nie je možné preskúmať, má v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a exekučný súd je ním viazaný. V prípade materiálnej kontroly rozhodcovského rozsudku v exekučnej fáze tak vyvstáva aj otázka zodpovednosti exekučného súdu za škodu spôsobenú prieťahmi v konaní a nesprávnym úradným postupom. Výkladom ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel oprávnený k takému záveru, že z cit. ustanovenia nevyplýva oprávnenie exekučného súdu poverenie na vykonanie exekúcie nevydať, a to ani v prípade, ak podľa subjektívneho názoru súdu bol exekučný titul vydaný na základe neprijateľnej podmienky. Argumentoval tým, že proti rozhodcovskému rozsudku i prvostupňovému rozhodnutiu všeobecného súdu existuje procesná obrana, ktorú mohol povinný uplatniť. Exekučný súd preto podľa oprávneného pochybil, keď rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve posúdil ako neprijateľnú a na tomto základe zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, hoci takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie okresného súdu v spojení s opravným uznesením č.k. 6Er/34/2010-22 zo dňa 29.04.2011, ktorým súd v zmysle ust. § 164 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) opravil zrejmú nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia, spočívajúcu v nesprávne uvedenom znení bodu V.-13 všeobecných podmienok pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnými. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá dňa 31.05.2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, v ktorých sa pod bodom V.-13 zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o platnosť a výklad zmluvy sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s. so sídlom v Čadci, Nábrežná č. 1293 alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave so sídlom v Bratislave, Ventúrska č. 14. Zmluvné strany sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu vybraného rozhodcovského súdu, ktoré sa v zmysle citovaného bodu všeobecných podmienok úveru považovalo za konečné, záväzné a vykonateľné. Zároveň sa dohodli, že právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej republiky nie je dotknuté. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V zmysle citovaného ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenú súčasť preskúmavania exekučného titulu predstavuje zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, či už ako osobitná zmluva alebo vo forme rozhodcovskej doložky podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky tak pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, preto nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného do 31.10.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v bode V.-13 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi, je potrebné považovať za neprimeranú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, pričom je uvedená ako súčasť zmluvných dojednaní, takže spotrebiteľ nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, mohol len zmluvu prijať alebo ju odmietnuť vrátane zmluvných dojednaní, ako to uviedol aj okresný súd. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa zaručenej predovšetkým ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Pokiaľ okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Čo sa týka zvyšnej časti odôvodnenia okresného súdu, odvolací súd sa ním nezaoberal, pretože nie je podstatné pre jeho rozhodnutie. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením č.k. 6Er/34/2010-22 zo dňa 29.04.2011 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, pričom nezistil dôvod pre pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 OSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.