Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoKR/67/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111201604 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111201604.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu Prvá arbitrážna, k. s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 795 364, správca konkurznej podstaty úpadcu MEANDER PARK, s. r. o., „v konkurze", so sídlom Jegorovova 14072/29, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 417 351, zastúpeného BOĽOŠ Advokátska kancelária so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 866 261 proti žalovanému T. K., nar. XX. X. XXXX so sídlom N. XXXX/X, XXX XX R. B., zastúpeného FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO:36 861 251, o návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/3/2011-285, IČS:6111201604 zo dňa 5. septembra 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/3/2011-285, IČS:6111201604 zo dňa 5. septembra 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 31. 12. 2009 uzavretá medzi MEANDER PARK, s. r. o., Jegorovova 14072/29, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 417 351 a T. K., nar. XX. X. XXXX, N. XXXX/X, XXX XX R. B., ktorou sa zabezpečovalo splnenie pohľadávok zo Zmluvy o pôžičke peňazí a dohode o zmluvnej pokute a úroku z omeškania zo dňa 8. 6. 2004 a zo Zmluvy o pôžičke peňazí a dohode o zmluvnej pokute a úroku z omeškania zo dňa 5. 12. 2006 a Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 31. 12. 2009, uzavretá medzi MEANDER PARK, s. r. o., Jegorovova 14072/29, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 417 351 a T. K., nar. XX. X. XXXX, N. XXXX/X, XXX XX R. B., ktorou sa zabezpečovalo splnenie pohľadávok zo Zmluvy o pôžičke peňazí a dohode o zmluvnej pokute a úroku z omeškania zo dňa 4. 10. 2005 a zo Zmluvy o pôžičke peňazí a dohode o zmluvnej pokute a úroku z omeškania zo dňa 26. 10. 2005 sú voči veriteľom úpadcu neúčinné. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 1. 2011 domáhal, aby súd určil, že predmetné zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam sú voči veriteľom úpadcu neúčinné. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 8. 6. 2004, 4. 10. 2005, 26. 10. 2005 a 5. 12. 2006 boli medzi spoločnosťou MEANDER PARK, s. r. o. a žalovaným uzatvorené zmluvy o pôžičke. Za nepochybnú a nespornú ďalej súd považoval skutočnosť, že dňa 19. 3. 2010 sa spoločnosť MEANDER PARK, s. r. o., Banská Bystrica domáhala návrhom na Okresnom súde Banská Bystrica povolenia reštrukturalizácie, pričom uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R/3/2010-73 zo dňa 2. 11. 2010, právoplatným dňa 9. 11. 2010 a vykonateľným dňa 10. 11. 2010 došlo k zastaveniu reštrukturalizačného konania, začatiu konkurzného konania a k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o., do funkcie správcu konkurznej podstaty súd ustanovil spoločnosť Prvá arbitrážna, k. s., Banská Bystrica (ďalej len ako „správca“). Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že dňa 10. 3.2010 boli v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. značkami 5020/2010 a 5053/2010 zriadené v prospech žalovaného záložné práva na hnuteľný majetok záložcu MEANDER PARK, s. r. o. Spornou v konaní súd považoval otázku naliehavého právneho záujmu a splnenie predpokladov pre odporovateľnosť právnych úkonov ako zvýhodňujúcich právnych úkonov. Súd má za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že zmluvy o zriadení záložného práva boli účelovo datované k 31. 12. 2009, teda k poslednému dňu premlčacej lehoty, nakoľko však podľa § 59 ods. 1 ZoKR na naplnenie skutkovej podstaty zvýhodňujúceho výkonu postačuje, aby dlžník (úpadca) zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, súd nepovažoval za potrebné sa otázkou účelovosti datovania zmlúv o pôžičke ako ani otázkou prípadného premlčania pohľadávok žalovaného zo zmlúv o pôžičke podrobnejšie zaoberať. Súd v otázke naliehavého právneho záujmu mal za to, že uplatnenie odporovacieho práva je zákonným právom a súčasne zákonnou povinnosťou správcu podľa § 86 ods. 2 ZoKR. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný postup správcu konkurznej podstaty pre uplatnenie odporovacieho práva súd má za to, že ZoKR neprikazuje správcovi uplatňovať odporovacie právo konkrétnym spôsobom, ale naopak v zmysle § 62 ods. 5 a 6 ZoKR dáva správcovi alternatívnu možnosť, ako odporovacie právo uplatniť. Postup správcu, kedy uplatnil odporovacie právo priamo na súde, preto súd nehodnotil ako postup správcu v rozpore so zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zameral dokazovanie na otázku splnenia predpokladov pre uplatňovanie odporovacieho práva voči zmluvám o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 31. 12. 2009. Na úspešné uplatnenie odporovacieho práva podľa ZoKR voči zvýhodňujúcemu právnemu úkonu zákon vyžaduje splnenie týchto predpokladov: a/ odporovaciu žalobu podá aktívne vecne legitimovaná osoba (§ 57 ZoKR), b/ odporovaný právny úkon sa týka majetku dlžníka (§ 57 ods. 1 ZoKR), c/ odporovacie právo sa musí uplatniť v 6 mesačnej prekluzívnej lehote (§ 57 ods. 2 ZoKR), d/ odporovaný právny úkon bol vykonaný v zákonom stanovenej lehote pred začatím konkurzného konania (§ 59 ods. 4 ZoKR), e/ žalovaný je spriaznenou osobou s úpadcom (§ 9 ZoKR), f/ odporovaný právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (§ 57 ods. 4 ZoKR), g/ odporovaný právny úkon bol vykonaný počas úpadku, resp. tento úkon úpadok spôsobil (§ 59 ods. 3 ZoKR), h/ odporovaný právny úkon napĺňa niektorý zo skutkových znakov vymedzených v § 59 ods. 1 ZoKR, resp. 59 ods. 2 ZoKR). Ad a/ Za nepochybnú súd považoval skutočnosť, že návrh na určenie neúčinnosti právnych úkonov podal správca ako aktívne legitimovaná osoba v zmysle § 57 ods. 1 ZoKR. Ad b/ V konaní nebolo spochybnené, že predmetom záložného práva je majetok dlžníka (úpadcu), a teda je splnený predpoklad, že odporované právne úkony sa týkajú majetku dlžníka podľa § 57 ods. 1 ZoKR. Ad c/ Podľa § 57 ods. 2 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu. Konkurzné konanie sa začalo 9. 11. 2010. Lehota na uplatnenie odporovacieho práva mala uplynúť 9. 5. 2011. Žalobca uplatnil právo odporovať právnemu úkonu na súde 25. 1. 2011, súd konštatoval, že návrh bol podaný v rámci 6 mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 57 ods. 2 ZoKR. Ad d/ Nakoľko sa konkurzné konanie začalo dňa 9. 11. 2011 (zrejme mal súd na mysli rok 2010) a právne úkony, ktoré sú predmetom odporovacej žaloby sú datované k 31. 12. 2009 a registrované v Notárskom centrálnom registri dňa 10. 3. 2010, súd mal za to, že 3 ročná lehota podľa § 59 ods. 4 ZoKR je zachovaná. Ad e/ Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný je spoločníkom spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. s 20 % podielom na základnom imaní, čo znamená, že v zmysle § 9 ZoKR je spriaznenou osobou s úpadcom MEANDER PARK, s. r. o. Ad f/ Žalovaný v konaní namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal konkrétnu výšku a spôsob akým došlo k ukráteniu pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov, teda nepreukázal splnenie predpokladu odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Právnym dôsledkom odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že tento úkon spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, resp. veriteľov v konkurze. Súd má za to, že ust. § 57 ods. 4 ZoKR nevyžaduje, aby k ukráteniu veriteľov odporovaným právnym úkonom už došlo, ale vyžaduje, aby odporovaný úkon ukracoval (v prítomnom čase) uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. To, že odporovanými úkonmi ešte nemuselo dôjsť k uspokojeniu nárokov, vyplýva zo samotného ust. § 57 ods. 3 ZoKR v zmysle, ktorého odporovať možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Z tohto ustanovenia podľa názoru súdu vyplýva tak možnosť odporovať úkonom, z ktorých nároky sú už uspokojené, ako aj možnosť odporovať právnym úkonom, z ktorých nároky ešte uspokojené nie sú. Súd má potom za to, že v danom prípade odporované právne úkony spĺňajú predpoklad odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Pokiaľ by súd neurčil neúčinnosť odporovaných právnych úkonov, žalovaný by bol v rozpore s ust. § 6 ZoKR neoprávnene zvýhodnený oproti iným nezabezpečeným veriteľom, a takéto úkony by súčasne ukracovali uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. Pre zistenie, či v dôsledku odporovaných právnych úkonov môže dôjsť k ukráteniu veriteľov v konkurze súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so správou audítora, výročnou správou za rok 2009 týkajúcej sa spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. a súvahou k 31. 12. 2009, z ktorých vyplýva, že zostatková cena hnuteľných vecí spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. k 31. 12. 2009 predstavovala sumu 900.091,--eur. Výška prihlásených pohľadávok ostatných nezabezpečených veriteľov, ktoré v zmysle prihlášok veriteľov a konečného zoznamu pohľadávok existovali k 31. 12. 2009, pritom predstavovala sumu až 1.114.641,--eur čo znamená, že zostatková účtovná hodnota hnuteľných vecí spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. v čase uzavretia odporovaných právnych úkonov nepostačovala na úplné uspokojenie pohľadávok žalovaného a ostatných nezabezpečených veriteľov. Súd ďalej zistil, že v súpise majetku podstát sú zapísané hnuteľné veci v celkovej súpisovej hodnote 978.005,--eur, z toho 23 vecí v súpisovej hodnote celkom 667.150,--eur, je v zmysle Notárskeho centrálneho registra záložných práv založených v prospech žalovaného. Súd ďalej zistil, že žalovaný si do konkurzu prihlásil prihláškami č. 1, 3, 5 zabezpečené pohľadávky v sume 772.146,60 eur zo zmlúv o pôžičke, z čoho vyplýva, že majetok (hnuteľné veci), ktorý by v prípade zistenia zabezpečovacieho práva žalovaného (ak by súd neurčil neúčinnosť odporovaných právnych úkonov) tvoril oddelenú podstatu žalovaného, nepostačoval ani na úplné uspokojenie prihlásených zabezpečených pohľadávok žalovaného a teda nie je možné dôvodne predpokladať, že výťažok z tohto majetku bude postačovať na úplné uspokojenie ostatných nezabezpečených veriteľov. Ad g/ Ďalším predpokladom nevyhnutným pre úspešné odporovanie právneho úkonu ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa § 59 ods. 3 ZoKR je skutočnosť, že odporovaný úkon buď spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Predmetné ustanovenie súčasne zakotvuje vyvrátiteľnú zákonnú domnienku, podľa ktorej ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. V danom prípade vzhľadom na spriaznenosť osôb spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. a žalovaného podľa § 9 ZoKR sa zo zákona predpokladá, že odporované úkony boli urobené počas úpadku spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. Na žalovanom tak bolo, aby v konaní preukázal opak. Nemožno považovať za preukázanie opaku, ak žalovaný na pojednávaní prehlási, že k 31. 12. 2009 spoločnosť MEANDER PARK, s. r. o. v úpadku nebola, ak toto prehlásenie nepodloží žiadnymi relevantnými dôkazmi. Súd zaujal stanovisko, že žalobca v konaní úpadok spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. preukázal - úpadok spoločnosti formou platobnej neschopnosti k 31. 10. 2009 je konštatovaný reštrukturalizačným posudkom spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o.; žalobca tiež v konaní úpadok spoločnosti k 31. 12. 2009 preukázal aj testom úpadku, ktorý vychádzal zo správy audítora a účtovných dokladov spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. Ad h/ Ďalšími predpokladmi pre vyhodnotenie odporovaného právneho úkonu, ako zvýhodňujúceho právneho úkonu je, aby jednou stranou tohto úkonu bol dlžník (úpadca) a súčasne musí tento úkon napĺňať niektorý znak skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu uvedený v § 59 ods. 1 ZoKR, resp. 59 ods. 2 ZoKR. Súd má za to, že odporované právne úkony - zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 31. 12. 2009 v danom prípade napĺňajú znaky zvýhodňujúcich právnych úkonov, nakoľko týmito úkonmi dlžník MEANDER PARK, s. r. o. zabezpečil svoje záväzky neskôr ako záväzky vznikli. Odporovaným právnymi úkonmi uzavretými dňa 31. 12. 009 MEANDER PARK, s. r. o. ako zmluvná strana týchto úkonov zabezpečil v prospech svojej spriaznenej osoby - žalovaného záväzky, ktoré vznikli viac ako 3 roky pre ich zabezpečením. Súd sa ďalej nestotožnil s názorom žalovaného, že v čase uzavretia zmlúv o pôžičke, z ktorých vznikli spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. záväzky voči žalovanému nebolo možné tieto záväzky zabezpečiť z dôvodu, že predmet záložného práva v tom čase ešte neexistoval a to s poukazom na § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmlúv o pôžičke. Ďalej okresný súd uviedol, že zriadením záložného práva v prospech žalovaného bezprostredne pred podaním návrhu na reštrukturalizačné konanie dňa 19. 3. 2010 došlo jednoznačne k zabezpečeniu výhodnejšieho postavenia v prospech žalovaného, ako majú ostatní nezabezpečení veritelia. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že odporovacie právne úkony ukracujú konkurzných veriteľov, návrh žalobcu je dôvodný, preto súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol súd tak, že aj keď mal žalobca vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepožadoval, preto mu ich nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že v konaní neboli preukázané všetky skutočnosti rozhodné pre úspešné uplatnenie odporovacieho práva žalobcom. V prvom rade nebol preukázaný základný predpoklad úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov (§ 57 ods. 4 ZoKR). Žalobca v konaní nepredložil a ani nepreukázal také relevantné skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že predmetným úkonom bola ukrátená konkrétna prihlásená pohľadávka konkrétneho veriteľa dlžníka, ktorá existovala v čase vykonania predmetného úkonu. Len všeobecné tvrdenia a odkaz na zoznam pohľadávok neobstoja. Skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle § 59 ods. 1 ZoKR vyžaduje, aby išlo o právny úkon, ktorým síce dlžník zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, ale musí ísť o neodôvodnené zvýhodnenie svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zriadenie záložného práva predmetnými zmluvami v prospech žalovaného nebolo neodôvodnené. Žalovaný poskytol dlžníkovi finančné prostriedky, a preto vyžadoval, aby mu bolo poskytnuté primerané zabezpečenie. Vzhľadom k tomu, že tieto veci dlžník nadobudol neskôr, ako vznikla táto pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi je logické, že tieto veci mohli byť riadne založené až neskôr. Neobstojí argument súdu, že už pri poskytnutí peňažných prostriedkov (pôžičiek) mohol žalovaný zabezpečiť svoje pohľadávky záložným právom k budúcim veciam, keďže nebolo zrejmé, aké veci dlžník v budúcnosti nadobudne. Zároveň žalovaný nemohol uspokojovať svoje pohľadávky prednostne pred bankou, pretože vo vzťahu k banke bola uzavretá už súdu predložená Zmluva o nadradenosti záväznosti voči banke, preto žalovaný mohol zabezpečiť svoje záväzky až neskôr. Zriadenie záložného práva teda požadoval žalovaný ako veriteľ, ktorý poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo vysokej hodnote, a to aj na základe žiadosti od jeho veriteľov. Žalovaný poukazuje na to, že samotné zmluvy o pôžičke a ani uznania dlhu z týchto zmlúv o pôžičke neboli konajúcimi súdmi uznané za odporovateľné právne úkony, ako na to poukázal v súdnom konaní. Zriadenie záložného práva teda bolo v čase vykonania úkonu dôvodné. Žalovaný ako veriteľ dlžníka si „strážil“ svoje právo, keď požadoval zabezpečenie svojej pôžičky, preto v žiadnom prípade nemôže byť zriadenie tohto práva na úkon ostatných veriteľov. Pokiaľ súd poukazuje na to, že v zmysle § 6 ZoKR je základnou zásadou konkurzného konania rovnosť veriteľov s rovnakými právami pri riešení úpadku dlžníka, toto ustanovenie rieši už rovnosť z účastníkov v rámci konkurzného konania, avšak nerieši otázku dôvodnosti, či nedôvodnosti urobenia toho-ktorého právneho úkonu v súvislosti s odporovacím právom. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa s rozsudkom okresného súdu v plnom rozsahu stotožňuje a tvrdí, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné právne a skutkové argumenty ako tie, ktoré už uviedol vo svojich písomných podaniach a na pojednávaniach a s ktorými sa okresný súd vysporiadal aj v odôvodnení rozsudku. V odvolaní žalovaný opakovane namieta, že zo strany žalobcu nedošlo v konaní k preukázaniu relevantných skutočností svedčiacich o tom, že odporovanými právnymi úkonmi - záložnými zmluvami bola ukrátená konkrétna prihlásená pohľadávka konkrétneho veriteľa, ktorá existovala v čase vykonania predmetných právnych úkonov, a že zriadením záložného práva v prospech žalovaného na základe odporovaných právnych zmlúv nedošlo k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Poukázal na ust. § 57 ods. 4 ZoKR, podľa ktorého „odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka“, je teda nepochybné, že zákonodarca zvolil formuláciu „ukracuje uspokojenie“ a nie „ukrátil uspokojenie“. Žalobca sa tak stotožňuje s právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, že samotný ZoKR nevyžaduje, aby k ukráteniu veriteľov odporovaným právnym úkonov už došlo, ale vyžaduje, aby odporovaný právny úkon ukracoval (v prítomnom čase) uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, t. j. právnym dôsledkom odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že tento úkon spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, resp. veriteľov. Argumenty žalovaného, ktorými poukazuje na dôvodnosť zriadenia záložného práva na základe odporovaných záložných zmlúv považuje žalobca za nedostatočné. Žalovaný nijako nezdôvodnil, z akého dôvodu došlo k vzniku záložného práva až dňa 10. 3. 2010, hoci odporované záložné zmluvy sú datované už na deň 31. 12. 2009. Ďalej uviedol, že žalovaný si svoje pohľadávky prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu ako splatné v zmysle ustanovených zmlúv o pôžičke a prihlásil si aj úroky z omeškania a zmluvnú pokutu za omeškanie so splnením povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, hoci v zmysle zmluvy o nadriadenosti sa jeho pohľadávky stali splatnými až vyhlásením konkurzu (v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nebol splnený nadriadený záväzok, čo preukazuje prihlásenie pohľadávky SLSP, a. s. v reštrukturalizácii pôvodného dlžníka, obchodnej spoločnosti MEANDER THERMAL, s. r. o. sp. zn. Okresného súdu Banská Bystrica 2R/13/2010). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 1. 2011 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmlúv o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 31. 12. 2009. Dňa 31. 12. 2009 uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so spoločnosťou MEANDER PARK, s. r. o. ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, ktorou bola zabezpečená pohľadávka, a to zmluva o pôžičke zo dňa 8. 6. 2004 a zo dňa 5. 12. 2006. Dňa 31. 12. 2009 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam medzi žalovaným ako záložným veriteľom a úpadcom MEANDER PARK, s. r. o. ako záložcom, ktorou bola zabezpečená pohľadávka, a to zmluva o pôžičke zo dňa 4. 10. 2005 a zo dňa 26. 10. 2005.. Zmluva bola zaregistrovaná na Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 10. 3. 2010. Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoKR) spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť. Podľa § 9 ods. 3 ZoKR kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. Podľa § 57 ods. 3 ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa § 59 ods. 1 ZoKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa § 59 ods. 3 ZoKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 59 ods. 4 ZoKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Žalovaný v odvolaní namietal, že nebol preukázaný základný predpoklad úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu dlžníka, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZoKR. Právny úkon je možné úspešne napadnúť odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurznom konaní si veritelia prihlásia rôzne pohľadávky. Sú to pohľadávky, ktoré vznikali a boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka, v deň vykonania úkonu, po jeho vykonaní a niektoré pohľadávky, ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia konkurzu. Občiansky zákonník ako všeobecný predpoklad odporovateľnosti vyžaduje, aby právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky. Podľa súdnej praxe je vymáhateľnou pohľadávkou každá pohľadávka, ktorú možno vymáhať. ZoKR neviaže odporovateľnosť na existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ale na pohľadávku, ktorá je prihlásená. Správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil akúkoľvek čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený. Predmetom odporovateľnosti je právny úkon dlžníka. Odporovať je možné aj tým právnym úkonom, ktoré už boli uspokojené, teda ak zanikla povinnosť zo záväzku splnením. Rovnako odporovateľnosti nebráni ani to, že nárok z odporovateľného právneho úkonu je vykonateľný, teda taký, ktorému svedčí exekučný titul. Okresný súd zistil, že zostatková cena hnuteľných vecí spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. k 31. 12. 2009 predstavovala sumu 900.091,--eur. Výška prihlásených pohľadávok ostatných nezabezpečených veriteľov, ktoré v zmysle prihlášok veriteľov a konečného zoznamu pohľadávok existovali k 31. 12. 2009 pritom predstavovala sumu až 1.114.641,--eur, to znamená, že zostatková účtovná hodnota hnuteľných vecí spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. v čase uzavretia odporovaných právnych úkonov nepostačovala na úplné uspokojenie pohľadávok žalovaného a ostatných nezabezpečených veriteľov. Ďalej správne okresný súd zistil, že v súpise majetku podstát vo všeobecnej podstate sú zapísané hnuteľné veci v celkovom súpisovej hodnote 978.005,--eur, z toho 23 vecí v súpisovej hodnote celkom 667.150,--eur je založených v prospech žalovaného. Preukázaná bola aj skutočnosť, že žalovaný si prihlásil do konkurzu zabezpečené pohľadávky v sume 772.146,60 eur zo zmlúv o pôžičke, z čoho vyplýva, že majetok, ktorý by v prípade zistenia zabezpečovacieho práva žalovaného tvoril oddelenú podstatu žalovaného nepostačoval ani na úplné uspokojenie prihlásených zabezpečených pohľadávok žalovaného. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k zhodnému záveru s okresným súdom, že v dôsledku odporovaných právnych úkonov, ak by súd ich neúčinnosť neurčil, by veritelia ostatných nezabezpečených pohľadávok boli namiesto výťažku zo speňaženia majetku v súpisovej hodnote 978.005,--eur uspokojovaní z výťažku zo speňaženia majetku v súpisovej hodnote len 310.855,--eur a v dôsledku odporovaných právnych úkonov by tak na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov ostal majetok v súpisovej hodnote o 667.150,--eur menej. Je zrejmé, že pohľadávky veriteľov v konkurze boli riadne a včas prihlásené, žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že riadne prihlásené pohľadávky ostatných veriteľov boli predmetnými právnymi úkonmi dlžníka ukrátené v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 59 ods. 1 ZoKR je zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona okrem iného právny úkon, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol. Právne úkony zvýhodňujúce niektorého veriteľa sú odporovateľné len vtedy, ak nimi dlžník zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom a týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu pohľadávok, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou. Zvýhodňujúci právny úkon bude aj taký právny úkon dlžníka, ktorým zvýhodní nielen jedného ale aj niektorých svojich veriteľov oproti iným svojim veriteľom. Právny úkon dlžníka je odporovateľný vtedy, ak dlžník zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku. Dodatočné zabezpečenie záväzku je spravidla neobvyklé a môže smerovať k účelovému zvýhodneniu veriteľa tým, že sa mu vytvorí výhodnejšia právna pozícia práve pre prípad vyhlásenia konkurzu. V danom prípade ZoKR postihuje tie právne úkony dlžníka, ktorými sa zabezpečuje záväzok dlžníka a zabezpečuje ho sám dlžník (napr. záložná zmluva). Odvolací súd sa aj v tomto prípade stotožnil s názorom okresného súdu, že predmetné odporované právne úkony - zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 31. 12. 2009 napĺňajú znaky zvýhodňujúcich právnych úkonov nakoľko týmito úkonmi dlžník MEANDER PARK, s. r.o. zabezpečil svoje záväzky neskôr, ako záväzky vznikli. Týmito záložnými zmluvami boli zabezpečené zmluvy o pôžičke uzatvorené 8. 6. 2004, 5, 12. 2006, 4. 10. 2005 a 26. 10. 2005. Jedná sa o zmluvy, ktoré boli uzavreté tri až päť rokov pred uzavretím zmlúv o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam a toto dodatočné zabezpečenie záväzku po tak dlhej dobe smerovalo k účelovému zvýhodneniu veriteľa - žalovaného. Odvolací súd v neposlednom rade poukazuje aj na to, že zmluvy boli uzavreté dňa 21. 12. 2009, ale zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv až dňa 10. 3. 2010, pričom už dňa 19. 3. 2010 bol dlžníkom podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka neobstojí ani námietka žalovaného, že vzhľadom na to, že dlžník veci ktoré sú predmetom zmlúv o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci nadobudol neskôr ako vznikla pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi nemohli byť tieto veci riadne založené už skôr, pretože založiť možno aj vec, právo alebo majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, t. j. aj vec, ktorá v čase založenia záložného práva ešte neexistovala a vznikne v budúcnosti, prípadne vznikne v budúcnosti v závislosti od splnenia podmienky alebo aj vec, ktorá v čase založenia záložného práva síce existovala, ale záložca ju nadobudne až v budúcnosti. Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť MEANDER PARK,s . r. o. a žalovaný mohli zabezpečiť záväzky spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. voči žalovanému záložným právnom už pri uzatvorení zmlúv o pôžičke. Podľa § 59 ods. 3 ZoKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Žalobca v konaní preukázal, že úpadca bol k dátumu 31. 10. 2009 platobne neschopný. Podľa zisťovania a posúdenia existencie, či hroziaceho úpadku posudzovaného subjektu dlžníka bolo na základe zistených skutočností konštatované, že posudzovaný subjekt keďže v zmysle ust. § 3 ods. 1 ZoKR má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok a celková hodnota jeho peňažných záväzkov 30 dní po lehote splatnosti k termínu 31. 10. 2009 prevyšovala celkovú hodnotu jeho finančného majetku je k termínu 31. 10. 2009 platobne neschopný. Celková hodnota jeho peňažných záväzkov k termínu 31. 10. 2009 prevyšovala celkovú hodnotu jeho finančného majetku tak ako je uvádzané v predmetnom materiály a v dôsledku týchto skutočností je posudzovaný subjekt platobne neschopný, nakoľko zistený rozdiel predstavuje čiastku -102.837,70 eur. Pri posudzovaní predloženia posudzovaného subjektu podľa ZoKR sa vychádza z hodnôt majetku evidovaného v jeho účtovnej evidencii a zo sumy splatných záväzkov, ktoré je posudzovaný subjekt povinný plniť veriteľom . Na základe uvádzaných výsledkov testu úpadku ku dňu 31. 10. 2009 bolo zistené, že posudzovaný subjekt je v úpadku , nakoľko k tomuto termínu vykazuje známky platobnej neschopnosti aj keď nie je v predĺžení. Aj na základe ďalšieho testu úpadku spoločnosti MEANDER PARK, s. r. o. k 31. 12. 2009 bolo zistené, že k 31. 12. 2009 má spoločnosť viac jedného veriteľa a má viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote a možno konštatovať, že spoločnosť je platobne neschopná a teda v úpadku k dátumu 31. 12. 2009. Rozdiel finančného majetku a peňažných záväzkov po lehote splatnosti predstavuje sumu -352.925,--eur. Žalobca teda preukázal, že v čase vykonania predmetných právnych úkonov - zmlúv o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam bola spoločnosť v úpadku, bolo na žalovanom aby preukázal v konaní opak vzhľadom na spriaznenosť osôb spoločnosti MEANDER PARK s. r. o. a žalovaného. Žalovaný opak nepreukázal a teda je zrejmé, že tento právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka. Okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne, vyčerpávajúco odôvodnil, z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutých rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal (§ 151 ods. 1 O. s .p.). Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.