Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/222/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111207489 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111207489.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcov 1/ Y.. I. Q., V.., nar. XX. XX. XXXX a 2/ Q. Q., nar. XX. XX. XXXX obaja bytom O., W. č. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, Banská Bystrica, Rudlovská cesta č. 47, proti žalovaným 1/ Y. F., nar. XX. XX. XXXX a 2/ O. F., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom O., W. č. XXX/XX, v konaní zastúpenými advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o. so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého č. 17, IČO: 36 646 181, za ktorú vykonáva advokáciu konateľ JUDr. Rastislav Urbáni, o uloženie povinnosti osadiť zachytávače zosúvajúceho sa snehu na strechách stavieb, vykonať terénne úpravy na pozemku a o náhradu škody 400 €, na odvolanie žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 9C/68/2011-235 zo dňa 25. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zasypať drenážnu ryhu, nachádzajúcu sa na hranici parcely C-KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. O. a parcely C-KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to v časti od konca rodinného domu žalovaných až po koniec pozemkov účastníkov smerom do záhrady do úrovne pozemkov žalobcov, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia a v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali zasypania drenážnej ryhy od prednej časti pozemkov, t. j. od ulice po začiatok garáže žalobcov do úrovne zámkovej dlažby žalobcov, návrh zamietol. Ďalšími výrokmi zastavil konanie v tej časti návrhu, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby žalovaní spoločne a nerozdielne umiestnili v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku zachytávače zosúvajúceho sa snehu na streche rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele C-KN č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. O. a na streche hospodárskej budovy bez súpisného čísla, postavenej na parcele C- KN č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. O. a v časti návrhu, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby im žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatili náhradu škody 400 € s 9 % úrokom z omeškania od 30. 12. 2010 do zaplatenia. Náhradu trov konania súd žalobcom ani žalovaným nepriznal. Žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu trovy štátu po 12,32 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a rovnakú povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu trovy štátu po 12,32 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia uložil aj žalovaným 1/, 2/. O časti návrhu, v ktorej sa žalobcovia domáhali umiestnenia zachytávačov zosúvajúceho sa snehu, okresný súd konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu dňa 22. 06. 2011 z dôvodu, že žalovaní lapače snehu na streche umiestnili. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali zaplatenia 400 € s príslušenstvom, v tejto časti návrh zobrali späť 22. 03. 2012. Predmetom vecného posúdenia zostal návrh, ktorým sa žalobcovia domáhali, aby žalovaní spoločne a nerozdielne zasypali drenážnu ryhu (pôvodne v návrhu označenú ako výkop na hranici pozemku žalobcov) od prednej časti pozemku, t. j. od ulice, po koniec garáže žalobcov do úrovne, v ktorej sa nachádza zámková dlažba na spevnenej ploche žalobcov a aby v ostatnej časti pozemku popri hranici s pozemkom žalovaných drenážnu ryhu zasypali po úroveň pozemku žalobcov. Podľa tvrdenia žalobcov výkop, ktorí si po celej dĺžke spoločnej hranice pozemkov urobili žalovaní, porušil stabilitu pozemku žalobcov. V dôsledku uvedeného podkopania sa zemina začala odtrhávať v súvislých 10 až 20 cm hrubých pásoch. Zemina sa postupne zvažuje a sadá do výkopu. Výkop znehodnocuje oplotenie, plot sadá a nakláňa sa, uvoľňujú sa betónové lôžka stĺpov a obrubníky, v dĺžke 10 m sa dlažobný chodník zvažuje a odtrháva od steny garáže. Žalovaní namietali, že žalobcovia sa domáhajú ochrany potom, čo sami protiprávne zvýšili nielen svoj pozemok, ale aj pozemok žalovaných. Ak by súd návrhu vyhovel, mohlo by dôjsť k vlhnutiu ich domu. Žalobca 1/ ďalej tvrdil, že v roku 2005 žalovaní urobili drenáž po dĺžke pozemku, na čo následne žalobca vyrovnal úroveň terénu na svojom pozemku, pričom táto úroveň bola iná ako v časti, v ktorej sa robila drenáž, preto spevnil svoj pozemok betónovými obrubníkmi. V rokoch 2007, 2008 do priestoru v prednej časti v dĺžke asi 10 metrov medzi domom žalovaných a zvýšených pozemkov žalobcu žalovaní umiestnili stavebnú suť a makadam, čím došlo k zarovnaniu aj vo zvyšku hranice pozemkov na stav, ktorý existoval v čase kúpy nehnuteľností (v roku 1998). Žalovaný 1/ uviedol, že drenáž po celej dĺžke pozemku pri základoch rodinného domu a hospodárskej budovy robil kvôli odvodneniu v roku 2005. Následne žalobcovia terénnymi úpravami zvýšili úroveň svojho pozemku o 70 cm a spevnili to betónovými obrubníkmi. Do roku 2009 žalobca postupne narovnával ich výkop na úroveň svojho pozemku suťou alebo zeminou. V čase, keď žalobca začal stavať plot, žalovaný začal zo zadnej časti s výkopom, aby dal terén do pôvodného stavu z dôvodu, že zdvihnutý terén tlačil na nehnuteľnosť a presakovala vlhkosť. Na súdnej ohliadne bolo zistené, že výška spevnenej plochy na pozemku žalobcov je 54 cm nad úrovňou makadamu na pozemku žalovaných. Betónové lôžko pod spevnenou plochou od začiatku po koniec garáže žalobcov sa odvaľovalo na pozemok žalovaných. Znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb, statika stavieb, H.. I. P., ktorého súd pribral do konania v znaleckom posudku č. 01/2012 uviedol, že v roku 2002, kedy žalobcovia skolaudovali garáž, úroveň podlahy garáže bola o 30 cm vyššie oproti pôvodnému terénu a v spevnenej časti o 15 cm oproti pôvodnému terénu. Žalobcovia následne uložili 25 cm vysoké obrubníky dlažbového chodníka. V roku 2004 žalovaní vykonali drenáž po celej dĺžke cca 60 metrov na hranici pozemkov ako odkvapový priestor, v ktorom urobili 30 až 40 cm hlboký výkop, vložili drenážne potrubie, opreli zvislú plastovú hydroizoláciu, zasypali stavebnou suťou, ktorú prekryli do polovice výšky obrubníkov makadamom. V marci 2010 žalobcovia postavili plot a žalovaní po celej dĺžke 60 m urobili výkop miestami až 90 cm pod úroveň pôvodného terénu, široký až 50 cm bez toho, aby vzniknutú ryhu zodpovedajúcim spôsobom zasypali. V priestore na začiatku domu žalovaných žalovaní znížili pozemok o 20 cm a žalobcovia zvýšili pozemok o 30 cm, na konci garáže žalobcov žalovaní znížili pozemok o 15 cm a žalobcovi zvýšili pozemok o 20 cm, pri betónovej ploche pre bazén žalobcovia zvýšili pozemok o 10 cm a žalovaní znížili pozemok o 10 cm. Pokiaľ by aj žalovaní zvýšili pozemok iba do pôvodnej úrovne terénu, spevnená plocha žalobcov by zostala ohrozená, pretože žalobcovia zvýšili svoju spevnenú plochu oproti pôvodnej úrovni o 20 až 30 cm. K odvaľovaniu betónového lôžka spevneného chodníka žalobcov a vypadávaniu zeminy dochádza z dôvodov, ktoré zapríčinili obe strany. Žalovaní počas výkopových prác pre drenážnu ryhu dostatočne nezabezpečili bočnú stranu výkopu od strany žalobcov, keďže dno bolo nižšie o 50 cm než pôvodný terén a žalobcovia zhotovili chodník a spevnenú plochu o 20 až 30 cm vyššie oproti pôvodnému terénu., pričom výška a hrúbka betónového lôžka nebola zhotovená tak, aby eliminovala bočné tlaky zo spevnenej plochy žalobcov. Nakloneniu stĺpikov plota žalobcov tiež zapríčinili obe strany. Žalovaní nezabezpečili bočnú stenu výkopovej ryhy a žalobcovia nerealizovali základy pod stĺpikmi v dostatočnej veľkosti, ktoré postačovali pre oplotenie drôteným pletivom ale nie trapézovým plechom. Znalec ďalej uviedol, že zasypanie pozemku do výšky požadovanej žalobcami by zabránilo posunu spevneného terénu obrubníkov a plota. Zásyp by však musel byť z nestlačiteľného materiálu, napr. štrk a musel by byť zhutnený. Zvýšila by sa však vlhkosť murovanej obvodovej steny aj podlahy vnútri domu žalovaných. Okresný súd posúdil, že predmetom konania je spor zo susedských vzťahov, ktorý pretrváva od roku 2005 z dôvodu požiadaviek žalobcov na zamontovanie lapačov snehu na dome a hospodárskej budove žalovaných. Stavebný úrad spor riešil uložením povinnosti žalovaným vybudovať odkvapový žľab a zaústiť odpad na ich pozemku, čo následne žalovaní riešili vykopaním drenážnej ryhy pozdĺž celej hranice pozemkov smerom k ulici. Na spor ohľadne zachytávania snehu nadväzoval spor o riešenie plota a úrovne terénu. Práve žalobcovia zvýšili nad pôvodnú prirodzenú úroveň terén, ktorý sa zvažuje k domu žalovaných a ktorým smerom steká aj povrchová voda. Žalobcovia sa domáhali uloženia opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Tvrdili, že im zásahom žalovaných, ktorí vykonali úpravy pozemku bez dostatočných opatrení, vznikla škoda a ohrozenie stavby. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti, spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje vlastníkovi jednej veci nesmie byť v nepomere k ochrane práv vlastníka druhej veci. Okresný súd nepovažoval za rozhodujúcu hranicu pôvodnej úrovne terénu a snažil sa rozhodnúť tak, aby došlo k spravodlivému urovnaniu sporu na základe existujúceho stavu a nedošlo k zvyšovaniu škôd obidvoch strán. Ohliadkou a najmä znaleckým dokazovaním mal preukázané, že žalovaní počas výkopových prác nedostatočne zabezpečili bočnú stenu výkopu od strany žalobcov, pričom dno výkopu bolo nižšie o 50 cm ako pôvodný terén, čo bola jedna z príčin, že došlo na strane pozemku žalobcov k odvaľovaniu betónového lôžka spevneného chodníka spolu s izolačnou fóliou a vypadávaniu zeminy spod betónového lôžka ako aj k rozširovaniu medzery medzi obrubníkom chodníka a chodníkom. Žalovaní vykopaním ryhy spôsobom, ktorý uviedol znalec, konali v rozpore s § 127 ods. 1 a § 415 Občianskeho zákonníka, pričom však aj žalobcovia svojím konaním vznik škody spoluzavinili. Bez primeraných dôvodov sa totiž spoliehali, že zvýšenie úrovne pozemku žalovaných medzi domovými nehnuteľnosťami je ustáleným stavom a že pomáha dostatočne zabezpečovať ich stavbu. Na druhej strane konanie žalovaných čiastočne riešilo ich problém vlhnutia prednej časti ich domu a odvodnenie povrchovej vody zo žľabov. Okresný súd návrhu vyhovel v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti vykonať zásyp výkopu do úrovne terénu ich pozemku, a to v časti od konca rodinného domu žalovaných až po koniec pozemku smerom do záhrady, t. j. v tej časti, v ktorej podľa znalca žalovaní znížili svoj pozemok o 10 cm pod pôvodnú úroveň terénu. V tejto časti nemôže realizácia zásypu ohroziť nehnuteľnosť žalovaných. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobcovia domáhali zasypania drenážnej ryhy po úroveň pozemku žalobcov od ulice po začiatok garáže žalobcov (cca 2,60 m) z dôvodu, že v tejto časti žalobcom škoda nevzniká, zásyp požadovali len z estetických dôvodov a žalobcovia si tu už vybudovali oplotenie, súd návrh zamietol. Okresný súd ďalej uviedol, že v časti návrhu, ktorým sa žalobcovia domáhali umiestniť zachytávače snehu, zobrali návrh späť pre správanie žalovaných, v časti o zaplatenie 400 € by prichádzala do úvahy náhrada trov podľa § 146 ods. 2, veta prvá OSP. Vznik sporu však zapríčinili obe strany, čo považoval za dôvod osobitného zreteľa podľa § 150 OSP, a preto náhradu trov účastníkom konania nepriznal. Ďalej rozhodol o trovách štátu, ktoré boli znalcovi priznané za účasť na pojednávaní a uhradené z prostriedkov súdu. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol okrem iného § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaní podali v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 214 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie proti výroku o uložení povinnosti vykonať terénne úpravy zasypaním drenážnej ryhy a proti výrokom, ktorými okresný súd náhradu trov nepriznal a uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu 12,33 €. Okresnému súdu vytýkali neúplné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie. Namietali, že okresný súd svojím rozhodnutím poskytol ochranu žalobcom, ktorí svojvoľne zvýšili terén na pozemku žalovaných pozdĺž ich domu. Zasypanie do úrovne pozemku žalobcov konvaliduje protiprávny stav, ktorý spôsobili zvýšením úrovne terénu. Súd nesprávne poskytol ochranu podľa § 127 Občianskeho zákonníka na úkor žalovaných. Nakoľko dom žalovaných je starý, bez izolácie, zásah do pozemku žalovaných môže spôsobiť ujmy vlhnutím múrov a vznikom plesne. Zistenia súdu boli dôvodom na zamietnutie návrhu. Navrhli rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť, priznať žalovaným náhradu trov konania a povinnosť nahradiť trovy štátu uložiť žalobcom. Žalobcovia podali odvolanie proti výrokom, ktorými okresný súd rozhodol o trovách konania z dôvodu osobitného zreteľa podľa § 150 OSP, ktorý videl v tom, že vznik sporu bol zapríčinený oboma stranami. Takýto dôvod však existuje len vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku. Nárok na umiestnenie zachytávačov snehu ako aj zasypanie drenážnej ryhy vznikol z dôvodu protiprávneho správania žalovaných, čo potvrdzoval posudok znalca H.. H. E. č. 44/2010 z 26. 12. 2010, ktorý pripojili k návrhu. Neodbornosť vykonania výkopových prác bola potvrdená znaleckým dokazovaním v súdnom konaní. Podanie návrhu bolo oprávnenou snahou žalobcov o ochranu vlastného majetku, k podaniu návrhu boli nútení správaním sa žalovaných. V časti zamietnutia návrhu na zasypanie drenážnej ryhy a vzhľadom na jej celkovú dĺžku boli žalobcovia neúspešní len v nepatrnej časti. Zamietnutie návrhu o náhradu škody 400 € žalobcovia považujú za nepatrný neúspech k ostatnej časti návrhu. Na rozhodnutie o náhrade trov mal okresný súd aplikovať § 142 ods. 3 OSP, resp. § 146 ods. 2 OSP. Navrhli, aby krajský súd rozhodnutie okresného súdu zmenil vo výroku o trovách konania a aby žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania 383 € na zaplatenom súdnom poplatku a trovách znaleckého dokazovania, trovy právneho zastúpenia 266,22 € na účet právnej zástupkyne všetko v lehote troch dní a aby náhradu trov štátu v sume 24,66 € znášali žalovaní. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žalobcovia navrhli rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania 88,74 €. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 417 ods. 2 OZ, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Okresný súd správne vychádzal zo zistenia, že konaním žalovaných, ktorí vykopali drenážnu ryhu hlboko pod úroveň pôvodného terénu a bez potrebného bočného vystuženia v čase a potom, ako žalobcovia vybudovali na svojom pozemku spevnenú plochu a plot, stabilitu terénu, spevnenej plochy a plota ohrozili, v dôsledku čoho žalobcom hrozí vznik a zväčšovanie škody na tomto majetku. Súčasne na základe znaleckého dokazovania okresný súd ustálil, že škoda vznikla aj spoluzavinením žalobcov, ktorý zvýšili terén na svojom pozemku a nesprávne osadili stĺpiky oplotenia. K tomuto zisteniu súdu účastníci konania nevzniesli námietky. Posúdenie konania žalovaných podľa § 415 OZ prichádza do úvahy, ak chýba konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť súd posudzuje. Žalovaní svoj postup odôvodňovali ochranou svojej domovej nehnuteľnosti pred vlhkosťou a odvádzaním povrchovej vody. V konaní nebolo preukázané, že by ich konanie bolo vyvolané aj inými dôvodmi, preto nezabezpečenie bočnej steny výkopu zo strany pozemku žalobcov nasvedčuje nedbanlivostnému konaniu, ktoré rovnako svedčí aj žalobcom, pretože aj podľa znaleckého posúdenia príčinou vzniku škody mohli byť nesprávne osadené stĺpiky plotu, hĺbka základov pod stĺpiky a použitie trapézového plechu namiesto pletiva. Žalobcovia sa v návrhu na začatie konania ani v priebehu konania tvrdenými skutočnosťami nedomáhali zmeny návrhu a náhrady vzniknutej škody a uvedenia do pôvodného stavu (reparácie) podľa §§ 420 a 442 ods. 3 OZ a nebola to ich odvolacia námietka proti rozsudku okresného súdu. Preto okresný súd správne vychádzal z toho, že predmetom konania bol návrh, ktorým sa domáhali zamedzenia vzniku škody podľa § 417 ods. 2 OZ v spojení s § 127 ods. 1 OZ. Na základe uvedených ustanovení sa poskytuje ochrana dotknutého vlastníka susednej nehnuteľnosti v prípade zistenia vážneho ohrozenia vzniku škody, čo okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval. Pri uplatnení práva podľa § 127 ods.1 OZ síce nemožno uložiť povinnosť konať, ale v posudzovanej veci mal súd preukázané vážne ohrozenie výkonu práv podľa § 417 ods. 2 OZ. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne uložil žalovaným vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody, a to vykonaním zásypu výkopu drenážnej ryhy do úrovne terénu pozemku žalobcov v časti od konca rodinného domu žalovaných až po koniec pozemku smerom do záhrady, t. j. v tej časti, v ktorej podľa záverov znalca žalovaní znížili svoj pozemok o 10 cm pod pôvodnú úroveň terénu. Žalobcovia časť nárokov uplatnili v súvislosti s padaním snehu na ich pozemok zo strechy domu a hospodárskej budovy vo vlastníctve žalobcov. V tomto smere žalobcovia vážne ohrozenie svojich práv, na základe ktorých sa domáhali osadenia lapačov snehu preukázali a žalovaní v tejto časti žiadne protinávrhy vzhľadom na miestne pomery a stav obvyklého užívania neuviedli. Bolo preukázané, že žalovaní lapače snehu osadili v priebehu konania, čím až v priebehu konania splnili svoju povinnosť predchádzať škode podľa § 415 OZ. Naopak, žalobcovia späťvzatie návrhu na zaplatenie peňažnej sumy neodôvodnili. Okresný súd rozhodnutie vo výroku, ktorým náhradu trov konania nepriznal, odôvodnil podľa § 150 ods. 1 OSP správne. Správanie sa účastníkov pred začatím súdneho konania aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo dôvodom osobitného zreteľa, pre ktoré nerozhodol o náhrade trov účastníkov podľa úspechu v konaní. Všetky čiastkové nároky žalobcov, ktoré boli predmetom konania, vyplynuli zo správania sa účastníkov na oboch stranách sporu a z ich spoluzavinenia na vzniku sporu. To, že žalobcovia zvýšili úroveň terénu a nesprávne realizovali na hraniciach susedného pozemku drobnú stavbu a žalovaní odstraňovali vlhkosť terénnymi úpravami bez zabezpečenia susedného pozemku, a že umiestnili lapače snehu, bezprostredne po začatí konania, boli okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu a s uplatnením nároku. Z tých istých dôvodov odvolací súd potvrdil aj výrok o tom, že žalobcovia a žalovaní sú povinný každý v jednej polovici spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu. Z uvedených dôvodov krajský súd účastníkom nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania (§ 150 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP). Okresný súd rešpektoval právnu úpravu, zohľadnil všetky právne významné skutočnosti a z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.