Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111207660 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111207660.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, zastúpeného Tomášom Kušnírom, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N. N., M. F. XXXX/XX, vedenej pod sp. zn. EX 4246/11u súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, pre vymoženie 2 665, 24 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/683/2011 - 14 zo dňa 14. 04. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 4246/11u zamietol. Súd v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku skúmal návrh na začatie exekúcie, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia ako aj exekučný titul a konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom. Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi oprávneným a povinnou vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a na daný vzťah aplikoval ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka pojednávajúce o spotrebiteľských zmluvách a v nich obsiahnutých neprijateľných podmienkach. V odôvodnení uznesenia uviedol, že Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd teda môže posúdiť ako neprijateľnú i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou by bola situácia, keď takáto rozhodcovská doložka by bola so spotrebiteľom dohodnutá individuálne. Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi oprávneným a povinným obsahuje práve takúto neprijateľnú podmienku, keďže v obchodných podmienkach bolo dohodnuté výlučné riešenie vzniknutých sporov rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka nebola s povinným individuálne dohodnutá, pretože bola upravená v obchodných podmienkach, s ktorými sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah; zmluvu mohol ako celok prijať alebo odmietnuť. V dôsledku uvedeného exekučný titul - rozhodcovský rozsudok- bol tak vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy a bol tak vydaný v rozpore so zákonom. Oprávnený sa v zákonnej 15-dňovej lehote( § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) proti uzneseniu okresného súdu odvolal. V odvolaní namietal, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. ), ďalej, že Zákon o rozhodcovskom konaní (v ust. § 45) neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovania a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Obdobný záver platí aj pre konanie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku. Poukázal i na judikatúru Súdneho dvora ( Rozhodnutie C - 40/80), podľa ktorej nie je prípustné, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí, pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Nemožno preto vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený tiež poukázal na dôvodovú správu Národnej rady SR k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Podľa nej je „cieľom zákonnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi, ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Uvedené ustanovenie, teda, v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v odvolacom konaní celkovo vo výške 8, 58 EUR. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 219 ods. 1 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré poukazuje. Okresný súd správne zistil, že z povahy zmluvných strán ( podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu aj s právnym názorom okresného súdu týkajúcim sa rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej v súdenej veci rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a v súdenej veci je neplatná. Len pre úplnosť odvolací súd k veci dodáva a poukazuje i na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci „ASTURCOM“ (na ktorý poukázal i sám oprávnený v podanom odvolaní), v ktorom judikoval, že smernica Rady 93/13 EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú podmienku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž sa realizovala za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa zákona § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, okrem iného vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom ( § 45 ods. 1 písm. c). Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 toho istého zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky sa nastolil kvalitatívny nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej aj výnimky ( viď. napr. ustanovenie § 159 O. s. p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom). Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Uvedená výnimka sa vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, pretože pokiaľ by bolo ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, súd by nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie ( § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, nie je neprijateľnou za každých okolností. Pokiaľ je však v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči aj dobrým mravom. Rozhodcovská doložka dojednaná v súdenej veci nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, a preto obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, ako je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Odvolací súd poukazuje aj na to, že súdna prax pripúšťa neplatnosť rozhodcovskej doložky aj z toho dôvodu, že existuje väzba medzi rozhodcovskou spoločnosťou a niektorou zo zmluvných strán. Na odvolaciu námietku oprávneného, že „neprijateľnosť“ zmluvnej podmienky rozhodne nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Keďže v prejednávanej veci sa žiada viesť exekúcia na základe rozhodnutia subjektu (rozhodcovského súdu), ktorý svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť odvodil od neplatnej zmluvnej podmienky, vo veci absentuje spôsobilý exekučný titul.. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, ako vecne správne potvrdil. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.