Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/201/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111208586 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111208586.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. ADVOKÁTI s.r.o. so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 368 proti povinnej: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. XXX, XXX XX T. T., o vymoženie pohľadávky vo výške 1659,70 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Dušanom Čerešňom, so sídlom Exekútorský úrad Trnava, Andreja hlinku 3858/1, 917 01 Trnava pod sp. zn. EX 74/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 5Er/256/2011-10 zo dňa 12. mája 2011 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 5Er/256/2011-10 zo dňa 12. mája 2011 p o t v r d z u j e.
Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor predložil exekučnému súdu dňa 21.04.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému spolu s exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. B1209484 zo dňa 16.07.2010. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1659,70 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd sa okrem rozhodcovského rozsudku oboznámil aj so zmluvou o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným 30. augusta 2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Obchodné podmienky pre úver, ktoré v bode 11.2 obsahujú rozhodcovskú doložku. Exekučný súd poukázal na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), na § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b),c), § 40 ods. 1 písm. a),b), na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom uviedol, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej ešte podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákona, čo potvrdzuje aj preambula obchodných podmienok, ktorá popri odkaze na obchodný zákonník odkazuje aj na zákon o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že prípadná klauzula o aplikácii obchodných podmienok teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Ďalej poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00 a Montaza Claro C-168/05, ďalej poukázal na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, pričom už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Exekučný súd nevidí iné východisko, ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom- V závere uviedol, že nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, boli v danej veci splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený podaním zo dňa 10.06.2011, v ktorom namietal, že napadnuté rozhodnutie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého ust. čl. 9 ods. 2 Obchodných podmienok pre úver obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 OZ. Poukázal na znenie ust. § 54 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom od 01.01.2008, ako aj na znenie dôvodovej správy k cit. ustanoveniu, podľa ktorej by rozhodcovská doložka, podľa ktorej by bola založená výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľná, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ ďalej namietal záver exekučného súdu o neprijateľnosti (neplatnosti) rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9 ods. 2 Obchodných podmienok pre úver s odvolaním sa na Smernicu Rady č. 93/13/EHS a jej prílohu č. 1 písm. q/. Odvolateľ poukázal na znenie rôznych jazykových verzií relevantných ustanovení cit. prílohy. Súčasne poukázal na ust. § 35 zák.č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), v zmysle ktorého má oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a predstavuje prekážku res iudicata. Z ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK ďalej vyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať výlučne súlad plnenia, na ktoré povinného zaviazal rozhodcovský súd, so zákonom, resp. dobrými mravmi, pričom nedovolenosť plnenia by sa mala skúmať z hľadiska predmetu záväzku a nie z hľadiska platnosti alebo neprijateľnosti jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere. Odvolateľ poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-40/08 vo veci Asturcom. Exekučný súd je teda oprávnený skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, t.j. formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, nie však vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Exekučný súd tak nie je oprávnený v exekučnom konaní skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ napokon namietal, že exekučný súd napadnutým rozhodnutím de facto znemožnil oprávnenému uplatniť si svoje veriteľské práva v exekučnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §-e 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) vo veci C-40/08 ASTURCOM: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.
V predmetnej veci bol v exekučnom konaní odvolateľom predložený ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, sp.zn. B1209484 vydaný rozhodcami JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. Jánom Huňadym a JUDr. Helenou Markovičovou dňa 16. júla 2010 na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere uzatvorenej medzi povinnou a Poštovou bankou, a.s., Bratislava, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky pre úver, kde v prechodných a záverečných ustanoveniach v bode 11.2 bola uzatvorená rozhodcovská doložka v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ (zmluvy o úvere) a OP (obchodných podmienok) budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient príjme návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OS Bratislava I, Odd.Sa., vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva zo Záverečných ustanovení Obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy o úvere v tejto veci bod 11.2, exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého prvostupňový súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda ide o absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená, bola súčasťou obchodných podmienok dodávateľa. Spotrebiteľ teda, ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatne zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený nijakým spôsobom povinného neupozornil, že je možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o rozhodcovskej doložke. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z. neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulárov predmetných zmlúv, svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom.
Odvolací súd poukazuje aj na § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd na predmetnú zmluvu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa úpravy neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Z dôvodov, tak ako je uvedené vyššie ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19, kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že v spotrebiteľských vzťahoch nie je možné neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá bola spotrebiteľovi vnútená ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve považovať len za vadu konania, ktorou je zaťažené rozhodcovské konanie, ktoré predchádzalo vydaniu predmetného rozhodcovského rozsudku.
Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné vyhovieť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.