KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica27. 3. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoPr/3/2011 z 27. 3. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. marca 2012, sp. zn. 15CoPr/3/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6111209051.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/3/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111209051
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111209051.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa B.. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č.XX, R.
R., zast. JUDr. Michalom Badinským, advokátom so sídlom ČSA č.20, Banská Bystrica, proti odporcovi
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, so sídlom Tajovského č.28/B, Banská Bystrica, IČO: 17 058
520, zast. JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so sídlom Slnečná č.42, Banská Bystrica, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu v Banskej Bystrici č.k. 7C/83/2011-170, zo dňa 24.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa
16.12.2010 danou odporcom navrhovateľovi je neplatné, pracovný pomer s navrhovateľom trvá. Vo
zvyšku súd vylúčil nárok na náhradu mzdy na samostatné konanie.

Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci podľa § 63 ods.l písm.b/ ako aj § 74,
§ 77, § 79, § 61 Zákonníka práce, okresný súd dospel k záveru, že pracovný pomer navrhovateľa
na základe doručenej výpovede neskončil. Súd vzhľadom na ustanovenie § 61 ods.2 Zákonníka môže
skúmať len platnosť, resp. neplatnosť skončenia pracovného pomeru na základe výpovede, ktorá
bola doručená navrhovateľovi a v nej uvedeného dôvodu. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutie o
organizačnej zmene ako ho má na mysli § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce nemá povahu právneho
úkonu, čiže súd nemôže rozhodovať o jeho platnosti alebo neplatnosti, nemusí byť ani písomné, avšak
musí existovať také rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu, ktoré má za následok
zmenu úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce alebo o inú organizačnú zmenu, takýmto rozhodnutím však nie je odvolanie
z funkcie riaditeľa, nakoľko išlo o personálnu zmenu, nie organizačnú. V konaní nebol preukázaný
jeden zo základných predpokladov skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu § 63 ods.l
písm.b/ Zákonníka práce nadbytočnou zamestnanca, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s rozhodnutím
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Okresný súd
rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté spolu s vylúčeným nárokom.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal ho zmeniť tak, že návrh bude v celom
rozsahu zamietnutý a bude mu priznaná náhrada trov konania. Rozsudok okresného súdu považuje za
nezákonný, nakoľko má za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods.l písm.f/ O.s.p.. Je toho názoru, že doručená výpoveď navrhovateľovi
obsahovala dostatočné skutkové vymedzenie dôvodu výpovede. Mal za to, že išlo o dôvod nadbytočnosti
v súvislosti s organizačnými zmenami podľa § 63 ods.l písm.b/ Zákonníka práce zákona č. 311/2001
Z. z.. Organizačné zmeny môžu mať rôznu podobu a formu a v Zákonníku práce sú vymedzené len



demonštratívne. Zákonodarca formuláciou „alebo o iných organizačných zmenách“ v ustanovení §
63 ods.l písm.b/ Zákonníka práce ponechal otvorenú možnosť aplikácie tohto ustanovenia, vzhľadom
k tomu, že právna úprava nemôže vopred predvídať a explicitne vymenovať všetky reálne situácie
v pracovnoprávnych vzťahoch. Organizačné zmeny vo svojich štruktúrach vidí najmä v niekoľkých
na seba nadväzujúcich úkonoch, ktorých následkom bola nadbytočnosť navrhovateľa. Navonok sa
tieto prejavili najmä ako obsadenosť celkového počtu pracovných pozícií „lesník“, ktorými podľa
Organizačného poriadku a Prehľadu systemizovaných pracovných miest disponoval v čase odvolania
navrhovateľa z funkcie riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR. Uvedené organizačné zmeny je možné
považovať za „iné organizačné zmeny“ v zmysle ustanovenia § 63 ods.l písm.b/ Zákonníka práce. V
zmysle judikátu Najvyššieho súdu ČSR č. R 3/1977 publikovaného v R., H. Zákonník práce. Komentár
1. Vydanie. Praha: C.H. Beck 2010, s. 286, súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú účastník
vo výpovedi uvedie. Musí vychádzať z toho, ako je výpoveď skutkovo odôvodnená a či toto skutkové
naplnenie je predpokladom niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v Zákonníku práce. V zmysle
textu výpovede, ktorou bol skončený pracovný pomer s navrhovateľom, navrhovateľ s účinnosťou od
01.12.2009 mal pracovné zaradenie - výkon funkcie riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR, najdlhšie na
6 mesiacov, pričom po uplynutí doby poverenia na výkon funkcie mal byť opäť zaradený v súlade s
pracovnou zmluvou zo dňa 26.11.2009 v pracovnom zaradení lesník. Odvolaním z funkcie riaditeľa
Štátnej ochrany prírody SR dňom 21.11.2010 sa jeho postavenie zmenilo na pracovnú pozíciu lesník.
Vzhľadom na to, že v tom čase u zamestnávateľa táto pracovná pozícia nebola voľná a inú vhodnú prácu
zamestnávateľ pre neho nemal, stal sa pre organizáciu nadbytočným. Ak konajúci okresný súd posúdil
tento výpovedný dôvod tak, že sa nejednalo o nadbytočnosť zamestnanca v dôsledku chýbajúcich
organizačných zmien, potom ho mal posúdiť podľa ustanovenia § 63 ods.l písm.d bod 2. alebo 3.
Zákonníka práce, ktorý by zodpovedal skutkovému vymedzeniu. Rozhodnutie okresného súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné, čo možno považovať za vadu konania,
ktorou sa odníma účastníkovi možnosť riadne konať pred súdom. Okresný súd zúžil svoje odôvodnenie
len na vyjadrenie názoru, že odvolanie navrhovateľa z funkcie riaditeľa nie je organizačná zmena a
nevysporiadal sa so skutočnosťami, ktoré odporca považuje za organizačné zmeny a ktoré obsiahle
opísal vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2011.

Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
konania. Súhlasí s názorom okresného súdu, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa nie je organizačná
zmena. Má za to, že odporca v konaní nepreukázal, že by k takejto zmene aj skutočne došlo. Okresný
súd vyhodnotil dôkazy na základe správne zisteného skutkového stavu a zákonným spôsobom. Chce
poukázať na to, že dosiahol druhostupňové vysokoškolské vzdelanie, na základe ktorého môže v Štátnej
ochrane prírody SR okrem funkcie zoológa vykonávať aj funkciu botanika, krajinára alebo anorganika,
z čoho vyplýva, že odporca mu mohol ponúknuť aj iné adekvátne pracovné zaradenie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.l O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa ustanovenia § 221 ods.l písm.h/ O.s.p. zrušil a podľa ods.2 mu vec vracia na ďalšie konanie.

Podmienkou použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.l písm.b/ Zákonníka práce zákona č.
311/2001 Z. z. , platného v čase dania výpovede navrhovateľovi ako aj v súčasnosti, bola organizačná
zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, teda
nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto
stav môže nastať napr. v dôsledku vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového
počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Pre zamestnanca nie je dôležitý len počet
zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie.

Z obsahu spisu okresného súdu a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ
pred nástupom do funkcie riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR na základe vymenovania pracoval v
pracovnom zaradení lesník u odporcu. Po odvolaní z funkcie riaditeľa navrhovateľ mal nastúpiť u odporcu
na výkon práce v pracovnom zaradení lesník, nakoľko jeho pracovný pomer u odporcu naďalej trval.



Predmetná pracovná pozícia však v danom čase nebola voľná, pretože stanovený počet pracovných
miest bol naplnený. V zmysle prílohy č. 3 Organizačného poriadku - Prehľad systemizovaných
pracovných miest a dodatku č. 3 k Organizačnému poriadku zo dňa 09.07.2009 na pracovnú pozíciu
lesníka z celkového počtu stanovených pracovných miest boli určené štyri pracovné miesta, a to
konkrétne na pracovné pozície lesník - špecialista pre poľovníctvo a rybárstvo, lesník - koordinátor pre
ochranu lesných biotopov, lesník - špecialista pre kompenzáciu ujem a lesník. Tieto pracovné miesto
sú obsadené na základe uzavretých pracovných pomerov s jednotlivými zamestnancami v priebehu
obdobia roku 2005 až 2009. Posledná pracovná zmluva bola uzavretá v čase pôsobenia navrhovateľa vo
funkcii riaditeľa, kedy v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy došlo k zmene pracovného zaradenia
u pracovníka B.. A. R., V.. z pracovnej pozície riaditeľa regionálneho centra ochrany prírody na pracovnú
pozíciu lesník. Túto dohodu podpisoval navrhovateľ v pozícii riaditeľa Štátnej ochrany prírody. V
dôsledku inej organizačnej zmeny podľa názoru odovolacieho súdu sa teda stal v zmysle Organizačného
poriadku a jeho dodatkov pre Štátnu ochranu prírody navrhovateľ u odporcu nadbytočným. Odvolací
súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že v konaní nebol preukázaný jeden zo základných
predpokladov skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu § 63 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce
nadbytočnosťou zamestnanca, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s rozhodnutím zamestnávateľa.

Odporca ponúkol v zmysle § 63 ods.2 Zákonníka práce navrhovateľovi inú prácu. Navrhovateľ ponúknutú
prácu neprijal.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú
prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo
sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže je toho názoru, že zo strany odporcu boli splnené zákonné
podmienky pre danie výpovede podľa § 63 ods.l písm.b/ Zákonníka práce navrhovateľovi, okresný súd
bude musieť však skúmať, či zo strany odporcu došlo k dodržaniu ustanovenia § 63 ods.2 Zákonníka
práce, a či ponúkol navrhovateľovi prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, jeho vzdelaniu, naviac keď
navrhovateľ tvrdí, že bolo voľné pracovné miesto v čase dania výpovede, ktoré mu mohlo byť ponúknuté
ako napr. funkcia zoológa priamo v ústredí odporcu, keďže je známe odporcovi, že robí aj zoologické aj
botanické a odborné práce. Žiadal v tomto smere vykonať dokazovanie zistením uvedených skutočností
u navrhovateľa a tiež aj vyžiadaním osobnej zložky X. Q. E..

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie, v
ktorom okresný súd v súlade s vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu doplní vo veci dokazovanie
a znovu vo veci rozhodne.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 7C/83/2011

    zrušené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6111209051

  1. 27. 3. 2012Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoPr/3/2011 z 27. 3. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 20. 3. 2013Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C/83/2011 z 20. 3. 2013