Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoPr/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111212786 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111212786.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľov 1/ S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., O. XX, 2/ Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. K. X., G. G., navrhovatelia 1/, 2/ v konaní práv. zast. JUD. Ďurčeková, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Námestie slobody 5, IČO: 36 863 254 proti odporcom 1/ Mesto Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, ČSA 26, IČO: 00 313 271, 2/ Správa športových a telovýchovných zariadení mesta, Príspevková organizácia mesta Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Hronské predmestie 4, IČO: 45 027 994, v konaní práv. zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom KOVAL & spol., advokátska kancelária, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, o zaplatenie mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.02.2012, č.k. 9C/119/2011-144, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že neprerušuje konanie do právoplatného skončenia konania 7C/31/2012. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa voči odporcom domáhajú náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 25.06.2009 do 30.06.2011. Nárok odvodzujú od rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 7C/133/2009 zo dňa 30.05.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica 16Co/203/2010, ktorým bolo určené, že rozviazanie pracovného pomeru odporcom 1/ s navrhovateľmi je neplatné. Taktiež konštatoval, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia možno dovodiť, že práva a povinnosti v rozsahu zamestnávania navrhovateľov prešli na zriadenú príspevkovú organizáciu mesta - odporcu 2/, alternatívne sa domáhali náhrady mzdy aj od odporcu 2/. Počas konania súd voči odporcovi 2/ konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu navrhovateľmi. Odporca 1/ žiadal prerušiť konanie do ukončenia konania vedeného pod sp. zn. 7C/31/2012 na Okresnom súde v Banskej Bystrici, kde sa domáhajú určenia, že pracovný pomer navrhovateľov u odporcu 1/ netrvá odo dňa 01.06.2009 a trvá u odporcu 2/ od 01.06.2009. Súd v rozhodovaní aplikoval § 109 ods.2 písm.c/ O.s.p. a § 79 ods.1, 2 Zákonníka práce. Považoval za nesporné, že tamojší súd v konaní 7C/133/2009 určil, že výpoveď daná odporcom 1/ navrhovateľom z pracovného pomeru je neplatná a je daný nárok požadovať náhradu mzdy podľa § 79 Zákonníka práce. Konanie 7C/31/2012 nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu o nárokoch podľa § 79 Zákonníka práce. Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca 1/. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods.2 písm.d/ a f/ O.s.p., keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podal proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 13.02.2012, č.k. 9C/119/2011-142 odvolanie, a to proti rozhodnutiu súdu, ktorým rozhodol o zastavení konania voči odporcovi 2/. Namietal, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods.l Zákonníka práce má satisfakčný charakter. Nárok má povahu ekvivalentu mzdu, ktorú by zamestnanec dostával, keby vykonával prácu u zamestnávateľa, má povahu sankcie pre zamestnávateľa, pretože počas súdneho konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru neprideľoval zamestnancovi prácu. Navrhovatelia si uplatnili náhradu mzdy aj za obdobie, v ktorom už odporca 1/ nebol ich zamestnávateľom. Poukázal aj na to, že od 01.06.2009 došlo k prechodu práv a povinností podľa § 28 Zákonníka práce z odporcu 1/ na odporcu 2/. Odporca 1/ trvá na tom, že v danej veci je naliehavý právny záujem odporcu 1/ z dôvodu, že nijakým výrokom súdu nebolo rozhodnuté, že pracovný pomer medzi navrhovateľmi a odporcom 1/ trvá. Podľa jeho názoru, kým sa nerozhodne o tejto skutočnosti, nevzniká navrhovateľom nárok na náhradu mzdy zo strany odporcu 1/. Uplatnený nárok na náhradu mzdy predpokladá, že zamestnávateľom v konaní o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru je ten istý subjekt, ktorému zároveň vzniká povinnosť zaplatiť zamestnancovi náhradu mzdy podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce. Ak sa pracovný pomer skončil neplatne a ak zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer sa neskončil. Od 01.06.2009 došlo k zákonnému prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov medzi odporcom 1/ na odporcu 2/, t.j. aj za obdobie, za ktoré si navrhovatelia uplatňujú náhradu mzdy. Z týchto dôvodov žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p.. K odvolaniu odporcu 1/ sa vyjadrili písomne navrhovatelia. Rozhodnutie okresného súdu žiadali potvrdiť. Zdôraznili, že okresný súd určil, že rozviazanie pracovného pomeru odporcom s jeho zamestnancami je neplatné. Na základe predchádzajúcich súdnych rozhodnutí sa navrhovatelia domáhali jednak u odporcu 1/ ako aj odporcu 2/ nástupu do zamestnania a náhrady mzdy odo dňa, kedy oznámili, že trvajú na ďalšom zamestnávaní až po moment ich opätovného nástupu do práce. Ani jeden z odporcov nebol ochotný plniť navrhovateľom náhradu mzdy na základe neplatne skončeného pracovného pomeru a ani ich zamestnať. Preto sú toho názoru, že uplatnený nárok je dôvodný a navrhujú, aby súd vo veci rozhodol bez toho, aby konanie prerušil. Konanie 7C/31/2012 nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu o nárokoch podľa § 79 Zákonníka práce vo vzťahu k odporcovi. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne. Pokiaľ ide o námietku uvedenú v odvolaní, že odporca 1/ sa odvolal aj proti uzneseniu, ktorým súd konanie zastavil, odvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 15CoPr/6/2012, zo dňa 18.04.2012, v ktorom odvolanie odporcu 1/ odmietol podľa § 218 ods.l, písm.b/ O.s.p.. Odvolací súd akceptuje argumenty odporcu 1/ ďalej v odvolaní uvedené, predovšetkým pokiaľ poukazuje na skutočnosť, že od 01.06.2009 došlo k prechodu práv a povinností podľa § 28 Zákonníka práce z odporcu 1/ na odporcu 2/. V zhode s názorom súdu prvého stupňa odvolací súd však konštatuje, že v danom prípade nie je potrebné prerušovať toto konanie vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7C/31/2012, pretože toto rozhodnutie nemôže mať rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu v danom konaní, kedy súd môže vyriešiť všetky rozhodujúce právne otázky sám. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu odporcu ohľadom prechodu práv a záväzkov, kedy podľa § 28 ods.1 Zákonníka práce platí, že pokiaľ sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa. Podľa ods. 5 platí, že práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté. Je nepochybné, že pracovnoprávny vzťah do dňa prevodu k 01.06.2009 nezanikol, takže povinnosť doterajšieho zamestnávateľa (odporcu 1) nezanikla. To znamená, že sa aplikuje § 28 ods.1 Zákonníka práce. Z hľadiska rozhodnutia o náhrade mzdy podľa § 79 Zákonníka práce v spojení s § 28 ods.1, 5 Zákonníka práce pre rozhodnutie v danej veci rozhodnutie v konaní 7C/31/2012 nie je rozhodujúce ani potrebné. K námietke odporcu 1/ o tom, že doteraz nijakým výrokom súdu nebolo rozhodnuté, že pracovný pomer medzi navrhovateľmi a odporcom 1/ trvá, odvolací súd uvádza, že takýto výrok nie je potrebný, vzhľadom na vyššie uvedené. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.