Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/95/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111212964 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111212964.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu BB INVEST, s. r. o., so sídlom Lazovná 1487/56, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 902 151, zast. JUDr. Ing. Ľubomír Niedelský, advokát, Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, proti žalovanému NWT Slovakia, s. r. o., so sídlom Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 461 775, zast. Mgr. Martin Kirica, advokát, Mostná 42, 949 01 Nitra, o zaplatenie 90. 885,53 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 64Cb/176/2011 - 119, IČS: 6111212964 zo dňa 24. februára 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 64Cb/176/2011 - 119, IČS: 6111212964 zo dňa 24. februára 2012 potvrdzuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 613,44 Eur na účet jeho právneho zástupcu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 90.885,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 02.05.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 5.453,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 3.087,11 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobou podanou na súd dňa 15. 06. 2011 si žalobca uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie 90.885,53 Eur spolu s úrokom z omeškania titulom úhrady ceny za vykonané práce a žalovanému dodaný materiál. Uviedol, že faktúrou č. 1020110027 so splatnosťou 01.05.2011 vyúčtoval žalovanému cenu prác a materiálu dodaných na príjazdovú cestu FVE Q. vo výške 46.705,21 Eur a faktúrou č. 1020110028 zo dňa 17.04.2011 so splatnosťou 01.05.2011 mu vyúčtoval cenu vykonaných prác a dodaného materiálu na príjazdovú cestu FVE G. vo výške 44.180,32 Eur, žalovaný však vyúčtovanú cenu neuhradil. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a namietal, že práce, ani materiál v rozsahu uvedenom na faktúrach si u žalobcu neobjednal a ani protokolárne neprevzal. Tvrdil, že jednotlivé položky na faktúrach nezodpovedajú objednávke pokiaľ ide o cenu, množstvo materiálu a prác, pričom žalobca dodal žalovanému svojvoľne viac materiálu. Žalovaný oznámil žalobcovi svoje výhrady písomne, a listom zo dňa 06.06.2011 mu navrhol 2 možnosti riešenia, poskytnutie zľavy z týchto faktúr v celkovej výške 50.000,- Eur alebo stornovanie sporných faktúr, ich úpravu a vystavenie nových po odsúhlasení so žalovaným. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výsluchmi. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvého stupňa podľa ustanovení § 410 ods. 2, § 536 ods. 1 a 2, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 aj § 265 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je oprávnený. Súd prvého stupňa mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo pri ich podnikateľskej činnosti konkludentným spôsobom k uzatvoreniu kombinovanej zmluvy, obsahujúcej prvky a znaky zmluvy o dielo a zmluvy o preprave, na základe ktorej vznikol žalobcovi záväzok vykonať pre žalovaného zemné - stavebné práce, vrátane dodania materiálu (lomová skala, štrk, piesok) a dopravy materiálu na výstavbu príjazdovej cesty pre dielo vykonávané žalovaným na stavbe fotovoltaickej elektrárne Q. a G.. Žalobca v konaní preukázal splnenie svojej povinnosti zo záväzkového vzťahu v rozsahu a druhu, uplatnenom v tomto súdnom konaní, a to vystavenými daňovými dokladmi - faktúrami v spojení so súpismi dodávok materiálu na stavbu Q. a G. v období od 11. 04. 2011 do 17. 04. 2011, na ktorých pracovník žalovaného I. Y. svojim podpisom a odtlačkom pečiatky spoločnosti žalovaného potvrdil dodanie materiálu a výkon prác. Následne I. Y. aj vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že na uvedených stavbách príjazdových ciest sa množstvo prác a materiálu zo začiatku určiť nedalo, pokiaľ je to však odsúhlasené vo faktúre, tak to súhlasilo. Svedok urobil aj osobnú kontrolu dodávky materiálu z lomu, z ktorého bral žalobca materiál, všetko bolo v poriadku. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že medzi účastníkmi konania sa v období predchádzajúcom uplatnenému nároku vyvinula obchodná zvyklosť, podľa ktorej žalobca vykonával pre žalovaného práce a dodávku materiálu v súvislosti s výstavbou prístavbových ciest k elektrárňam realizovaným žalovaným, boli vystavované len formálne objednávky (účastníci nikdy dopredu nešpecifikovali presný rozsah prác a množstvo materiálu potrebného k výkonu týchto prác), príjazdové cesty boli robené bez projektovej dokumentácie a až následne po ich vykonaní bolo odsúhlasené množstvo prác a dodaného materiálu, žalobca vystavil faktúry a vyúčtovanú cenu žalovaný riadne uhradil. Svedkovia I. Y. a I. S. potvrdili, že žalobca vykonal práce na príjazdových cestách podľa požiadaviek žalovaného. Konanie pracovníka žalovaného I. Y. súd prvého stupňa s poukazom na § 15 Obchodného zákonníka posúdil ako konanie v mene žalovaného s tým, že pokiaľ menovaný po vykonaní prác žalobcom vrátane dodania materiálu potvrdil rozsah prác, materiálov a výkonov, námietky žalobcu, že položky uvádzané vo faktúrach nezodpovedajú objednávke, považoval preto za účelové a aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný vykonal práce pre žalobcu, ktorý bol v časovej tiesni, požadované práce boli užívania schopné, a žalovaný neuviedol žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mu patril nárok na zľavu z ceny, keď aj svedok Y. uviedol, že zľavu žalovaný žiadal z dôvodu, aby sa mu znížili náklady a nie z dôvodu, že by žalobca práce vykonal vadne alebo niečo nedodal. Súd tiež poukázal na to, že žalobca aj v predchádzajúcom období v obchodnom styku so žalovaným vystavoval daňové doklady rovnakým spôsobom a žalovaný cenu uhradil. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ktorý materiál alebo ktorá práca nemali byť dodané alebo vykonané v uvedenom rozsahu, ktorý bol odsúhlasený aj J. Y., pričom pokiaľ dôvodom na neuhradenie ceny bolo len uvedenie zlej mernej jednotky, súd prihliadol aj na skutočnosť, že v predchádzajúcom období tiež žalovaný žalobcovi cenu vykonaných prác a materiálov uhrádzal aj vo vyšších jednotkových cenách. Súd prvého stupňa považoval preto nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní za dôvodný, a to vrátane úrokov z omeškania, o ktorých rozhodol podľa § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Zb. a žalobcovi priznal úrok tak, ako si ho uplatnil, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom vo faktúrach. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný namietal, že vzhľadom na spôsob, akým boli formulované objednávky, bolo potrebné v obchodnom styku zaviezť určitý mechanizmus kontroly, ktorým boli výpisy z knihy jázd nákladných motorových vozidiel žalobcu a odsúhlasený zisťovací protokol, ktoré doklady však žalobca nepredložil. Žalovaný, ktorý len vyžadoval k vyfakturovaným množstvám doloženie dokladov preukazujúcich ich skutočné dodanie, nedopustil sa porušenia poctivého obchodného styku, ale porušenia zásady poctivého obchodného styku sa dopustil skôr žalobca tým, že faktúru nevystavil so všetkými jej neoddeliteľnými náležitosťami a nepreukázal žalovanému fakturované množstvá. Stavba ciest bola realizovaná v krátkom čase a z počtu jázd na staveniská by žalovaný mohol overiť pravdivosť tvrdení žalobcu. Podľa žalovaného by reálne v tak krátkom čase nebolo možné dodať žalobcom uvádzané množstvá, resp. množstvo potrebné na vybudovanie prístupových ciest nekorešpondovalo s vyfakturovaným množstvom. Zaplatenie iných, odsúhlasených faktúr nie je možné podľa žalovaného hodnotiť ako dôkaz určitých obchodných zvyklostí, nakoľko sporné 2 faktúry odsúhlasené neboli. Súd prvého stupňa neprihliadol na to, že ani jeden zo svedkov, ktorí mali na stavbách pôsobiť ako „project managery“ nevedeli potvrdiť skutočne dodané množstvo, na túto otázku odpovedali vyhýbavo a v podstate zodpovednosť za overenie týchto množstiev prenášali jeden na druhého. Skutočnosť, že vybudovaná cesta spĺňala požiadavky žalovaného, teda že bola v požadovanom čase hotová a bolo možné po nej vykonať transport technológie, nepreukazuje žiadnym spôsobom pravdivosť údajov v sporných faktúrach, nakoľko na výstavbe ciest sa podieľali aj iné subjekty okrem žalobcu. Záver súdu prvého stupňa, že konanie svedka Y. zaviazalo žalovaného na plnenie faktúry, považuje žalovaný za nesprávny, nakoľko menovaný len prevzal faktúru, ktorú niekto iný predtým potvrdil. Takto „potvrdené“ množstvá dodaného materiálu a vykonaných prác však žalobcom preukázané nebolo. Svedok Y. sám uviedol, že na stavbách sa vyskytoval raz za 3 dni, nemohol preto mať podľa žalovaného prehľad a viesť evidenciu denne prichádzajúcich nákladných vozidiel žalobcu, preto podľa žalovaného bolo jeho potvrdenie vyhotovené dodatočne, a aj vzhľadom na skončenie pracovného pomeru medzi žalovaným a svedkom Y. považuje žalovaný takýto doklad za nepostačujúci na preukázanie sporných skutočností, nakoľko nemôže nahradiť potvrdené dodacie listy, výpis z knihy jázd a ani stranami odsúhlasený zisťovací protokol. Žalovaný tvrdil, že on odmietol zaplatiť žalobcovi za tú časť fakturovaných prác a materiálov, ktoré neboli skutočne dodané, čo je podľa žalovaného zákonný dôvod na nezaplatenie faktúr aj v prípade, ak zo strany žalovaného nedošlo k reklamácii včasnosti, resp. kvality ostatných plnení žalobcu. Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania oprávnenosti svojho nároku na zaplatenie sporných súm podľa vystavených faktúr, pričom nie je povinnosťou žalovaného dokazovať negatívnu skutočnosť, teda, že žalobca mu určitý materiál nedodal a práce v určitom rozsahu nevykonal. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s rozpormi vo výpovediach svedkov s ktorými navyše žalovaný v minulosti ukončil pracovný pomer a teda mohli byť voči žalovanému zaujatí a nedoplnil dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka E. E., ktorý pôsobil ako stavby vedúci a viedol stavebný denník pre žalovaného. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 27. 04. 2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko tento je správny. Poukazoval na to, že v konaní vypočutí svedkovia na súde hodnoverným spôsobom opísali, ako prebiehali dodávky materiálu a služieb zo strany žalobcu, tieto dodávky nespochybnili a svojim podpisom na faktúrach vyjadrili súhlas s ich obsahom, pričom svedok J. S. bol navrhnutý zo strany žalovaného. Tvrdil tiež, že žalovaný napriek poučeniu súdu v zmysle §120 OSP do vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania netrval na vypočutí svedka V. E., žalobca navyše ani nikdy neprišiel do osobného alebo telefonického kontaktu s V. E., (tak, ako to tvrdil aj na pojednávaní), pričom z výpovedi vypočutých svedkov vyplynulo, že menovaný ani nebol zamestnancom žalovaného. Súd prvého stupňa preto postupoval podľa žalobcu správne, keď V. E. ako svedka nevypočul. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tomto prípade dostatočne zistil skutkový stav a skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol aj na predchádzajúci obchodný styk účastníkov konania a vychádzal zo záveru, že sa medzi nimi vyvinuli určité obchodné zvyklosti, v zmysle ktorých žalobca vykonával pre žalovaného práce a dodávku materiálu na výstavbu prístavbových ciest k elektrárňam, na ktorých pracoval žalovaný. Účastníci konania nikdy dopredu nedohodli presný rozsah prác a množstvo materiálu, ktorý mal žalobca dodať, príjazdové cesty boli robené bez projektovej dokumentácie a až následne po ich vykonaní bolo odsúhlasené množstvo prác a dodaného materiálu, žalobca vystavil faktúry, kde vyúčtoval cenu prác a materiálu a žalovaný tieto faktúry uhrádzal. Nakoľko v objednávkach žalovaného bol uvedený iba druh materiálu a prác a jednotková cena bez špecifikácie presného množstva objednaného plnenia, rozhodujúce bolo množstvo dodané žalobcom a prevzaté žalovaným. Žalovaný v konaní nepreukázal, že medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté odsúhlasovanie prác a materiálu zisťovacím protokolom, resp. výpismi z knihy jázd nákladných motorových vozidiel žalobcu tak, ako to namieta v odvolaní. Záver súdu prvého stupňa v tom, že J. Y., ktorý na vystavených faktúrach potvrdil žalobcovi, že tieto súhlasia s dodaným materiálom a vykonanými prácami, konal v zmysle § 15 Obchodného zákonníka za žalovaného, považuje odvolací súd tiež za správny. Vykonanie prác a dodávka materiálu zo strany žalobcu bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou J. S., tiež bývalého pracovníka žalovaného, vypočutie ktorého navrhol žalovaný. Žalovaný svoje výhrady voči vyššie uvedeným 2 faktúram, zaplatenie ktorých je predmetom tohto sporu, oznámil žalobcovi listom zo dňa 17. 05. 2011 a na námietkach uvedených v tomto liste v podstate zotrval. Namietal, že pri faktúre č. 1020110027 (vystavená dňa 17.04.2011 na 46.705,21 Eur so splatnosťou 01.05.2011, žalobca ňou vyúčtoval cenu za vykonané práce a dodaný materiál na príjazdovej ceste na stavbe Q. od 11. 04. 2011 do 17.04.2011) sa kolonková pol. č. 7 nezhoduje v jednotkových cenách s predmetom objednávky, namietal tiež, že na faktúre č. 10220110028 (vystavená dňa 17. 04. 2011 na 44.180,32 Eur so splatnosťou 01. 05. 2011 za vykonané práce a dodaný materiál na príjazdovej ceste na stavbe FVE G.) jednotková cena kolonkovej pol. č. 5 sa nenachádza v predmete objednávky. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ktorý pri zhodnotení všetkých zistených okolností prípadu považoval tieto námietky žalovaného za účelové. Pokiaľ žalobca plnil v rozsahu mimo objednávky (konkrétne na stavbu G. aj štrk 0,32, zatiaľ čo na objednávke na túto stavbu je uvedený len štrk 0,63), v takýchto prípadoch došlo k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi konania tak, že žalobca dodal žalovanému materiál a práce a žalovaný tieto prevzal. K uzavretiu kúpnej zmluvy teda došlo prevzatím materiálu a prác v rozsahu, uvedenom na oboch faktúrach, zo strany žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti prihliadol najmä k tomu, že išlo o materiál druhovo rovnaký (štrk), resp. rovnaké práce (zhutnenie cesty vybračnou doskou), súvisiace s predmetom zmluvy. Žalobca dodával na cesty pre žalovaného štrk, vysýpal ho, následne ho na ceste upravoval. Po dodaní a použití tohto materiálu na cestu, kde bol štrk zapracovaný, by už zisťovanie, resp. preukazovanie konkrétneho množstva dodaného materiálu bolo nepochybne obtiažne. Pre posúdenie plnenia zo strany žalobcu bolo preto podstatné prijatie tohto plnenia zodpovedným pracovníkom žalovaného, pričom, ako už bolo uvedené, žalovaný nepreukázal, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý konkrétny spôsob preberania materiálu a prác napr. zisťovacím protokolom. Samozrejme, ak by bol dohodnutý určitý spôsob preberania materiálu a prác, žalobca by bol povinný preukázať, že tieto dohodnutým spôsobom dodal. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca na základe uzavretej zmluvy plnil, žalovaný však cenu za prijaté práce a výkony nezaplatil, a preto jeho rozhodnutie, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vrátane úrokov z omeškania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. Žalobcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 613,44 Eur predstavuje odmenu za zastupovanie advokátom, ktorá bola určená podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej) vo výške 605,81 Eur a 1x režijný paušál 7,63 Eur. Podľa § 149 OSP je žalovaný žalobcovi prisúdené trovy odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.