Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/84/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111214980 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111214980.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Dulom, advokátom so sídlom AK Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnej O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX J. J., štátna občianka SR, o vymoženie pohľadávky 2 434,90 Eur s príslušenstvom vedenej pod sp. zn. EX 295/11, súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, so sídlom Exekútorského úradu Robotnícka 4, Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1455/2011-16 zo dňa 16. augusta 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1455/2011-16 zo dňa 16. augusta 2011 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len exekučný súd) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým mal byť rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej, a.s. Exekučný súd po preskúmaní predložených listín zmluvy o úvere rozhodcovského rozsudku, obchodných podmienok pre úver a všeobecných obchodných podmienok konštatoval, že zmluva o úvere ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. a povinná je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh spotrebiteľskej zmluvy v danom prípade bol pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah obchodných podmienok pre úver, či všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere. O tom nebolo možné vyjednávať, jedinou alternatívou spotrebiteľa bolo prijatie alebo odmietnutie návrhu ako celku. Ďalej konštatoval, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda takú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver v spojení s bodom 10.2 Všeobecných obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinnosti zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (pozri bod 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok), avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda absolútne neplatná. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, a preto ide o rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom. Exekučný súd preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako dôvod odvolania uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd aplikoval právny predpis, ktorý nesprávne vyložil. Rozhodcovská doložka uvedená v bode 10.2 všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzatvorenia zmluvy pod písm. b/ nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinnému bolo v rozhodcovskej doložke priznané právo predložiť spor na prerokovanie a rozhodovanie rozhodcovskému súdu. Takisto ho mohol predložiť na rozhodnutie všeobecnému súdu. Aj exekučný súd v odôvodnení uviedol, že aj povinnému bola daná voľba, či podá žalobu na všeobecný alebo rozhodcovský súd. Nebola teda naplnená skutková podstata neprijateľnej podmienky uvedená v § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.. Takisto je nesprávny záver exekučného súdu o tom, že povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach a teda aj rozhodcovskej doložke s právnym predchodcom oprávneného a mohol celú zmluvu len prijať alebo odmietnuť. Zmluva o úvere obsahuje priamo odkaz na rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach a pri uzatváraní zmluvy o úvere mal povinný možnosť sa s obsahom týchto podmienok oboznámiť a pri podpise zmluvy o úvere vyhlásil, že sa s nimi aj oboznámil. Podľa čl. 10.2.3 všeobecných obchodných podmienok mal povinný možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a v takom prípade by nebol rozhodcovskou doložku viazaný. Povinný však takýto nesúhlas nevyjadril. Ďalej odvolateľ vyčítal exekučnému súdu, že sa nezaoberal § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý ukladal bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Oprávnený zároveň poukázal na pasivitu povinnej pred začatím rozhodcovského konania ako aj v rámci rozhodcovského konania. Poukázal tiež na to, že právny predchodca oprávneného bol bankou, ktorá je pod stálym dohľadom Národnej banky Slovenska. Ďalej videl nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia v tom, že skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia ako keby smerovali k záveru, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách je potrebné paušálne považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej odvolateľ argumentoval tým, že exekučný súd by mal ku každej veci pristupovať individuálne, pričom ochranu je povinný poskytnúť nielen spotrebiteľovi, ale aj oprávnenému. Oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky riadne a včas a táto si nesplnila povinnosti zo zmluvy o úvere a počas celého procesu vymáhania a rozhodcovského konania nemala snahu uzatvoriť dohodu a vec vyriešiť zmierom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vydá poverenie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcov JUDr. Jána Huňadyho, JUDr. Marcela Hudáka a JUDr. Michaely Heldovej ako rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 2 434,90 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. IDC0410222 z 29.04.2011, pričom mal vyznačenú právoplatnosť 24.05.2011 a vykonateľnosť 28.05.2011. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami v zmluve o úvere. Podľa zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 19.03.2008 bod 3, 7 sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa bodu 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 týchto obchodných podmienok ak klient najneskôr pri uzatvorení bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Pričom podľa bodu 2 definície pojmov, rozhodcovský súd znamená Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, IČO: 35862882. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa exekučného súdu predmetná rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenie, ktoré je podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. zakázané, avšak obsahuje ustanovenie, ktoré tento zákaz obchádza. Týmto ustanovením však podľa exekučného súdu je samotná rozhodcovská doložka - dohoda o riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom. Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom v spotrebiteľskej zmluve dovolená potom logicky nemôže byť ustanovením, ktoré obchádza zákaz nútiť spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v tomto ustanovení neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch v rozhodcovskom konaní, ale len takého ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také ustanovenia v rozhodcovskej zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne pred rozhodcom. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka svojim obsahom obchádza zákaz uvedený v § 53 ods. 4, písm. r/ Obč. zák.. Odvolanie v časti, v ktorej odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia, keď rozhodcovská doložka bola posúdená ako neplatný právny úkon v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. bolo dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania a to, že exekučný súd nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, je správny. Exekučný súd svoje závery nezaložil na celom obsahu predmetnej zmluvy o úvere. Z bodu 10.2.3 je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Skutkové závery exekučného súdu, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva vo forme doložky dojednaná ako podmienka v spotrebiteľskej zmluve, bez prijatia ktorej v spotrebiteľskej zmluve nevznikla, nevyplývajú z obsahu všeobecných obchodných podmienok. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z., neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť a banka to ani neurobila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie zmluvy o úvere. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd nevychádzal z konkrétnych okolností tohto prípadu a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.