Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111215528 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111215528.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov Mgr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A., C., nar. XX. XX. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, deti matky M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V., N. B. č. X a otca Q. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX A. A., ul. Q. č.XX., t.č. bytom XXX XX D., ul. Q. č.XX, v konaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca a matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/158/2011-136 zo dňa 31. januára 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom znížil vyživovaciu povinnosť otca na výživu maloletých detí tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. mesačne sumou 100 Eur a na maloletého V. sumou 80 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 09. 2011. Týmto rozhodnutím zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/384/2008-54 zo dňa 30. 04. 2009 vo výroku o výživnom na maloleté deti. Trovy konania účastníkom konania nepriznal. V odôvodnení súd uviedol, že otec maloletých detí sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného zo sumy 220 Eur určeného na obidve deti spolu na minimálne výživné, ktoré podľa zákona predstavuje sumu 25,38 Eur. Uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od apríla 2011 zostal práceneschopný a od 01. 06. 2011 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Jeho jediným zdrojom príjmu bola nemocenská dávka vo výške 170 Eur a podpora v nezamestnanosti v najnižšej výške. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č .k. 32P/158/2011-79 zo dňa 06. 10. 2011 návrh otca na zníženie výživného zamietol. Otec maloletých detí v zákonnej lehote voči rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 15CoP/68/2011-97 zo dňa 30. 11. 2011 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Súd doplnil dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s mandátnou zmluvou č. 3/2011 zo dňa 19. 08. 2011, dodatkom č. 1 k mandátnej zmluve č. 3/2011 zo dňa 29. 11. 2011, faktúrou vystavenou otcom za mesiac september, október, november, december 2011, dohodou o vykonaní práce zo dňa 01. 10. 2010, výdavkovým pokladničným dokladom otca z 31. 10. 2011, 30. 11. 2011, 31. 12. 2011, písomným vyčíslením výdavkov v domácnosti otca, písomným vyjadrením matky zo dňa 09. 01. 2012. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že posledná úprava výživného na maloleté deti bola v rámci rozvodového konania rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/384/2008-34 zo dňa 30. 04. 2009 vo výške 220 Eur mesačne na obe deti spolu. Otec maloletých detí inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Ako SZČO dosahoval príjem vo výške 1.000 Eur netto. Matka maloletých detí bola riadne zamestnaná, dosahovala príjem vo výške 560 Eur netto, taktiež inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemala. Maloletá C. navštevovala 8. ročník ZŠ, bola zdravá, navštevovala výtvarný krúžok. Maloletý V. navštevoval 3. ročník ZŠ, bol zdravý. V súčasnosti maloletá C. má 16 rokov, navštevuje 2. ročník strednej školy. Maloletý V. má 12 rokov, navštevuje 6. ročník ZŠ. Matkin mesačný príjem predstavuje 654,79 Eur. Spolu s maloletými deťmi býva v podnájme, za ktorých uhrádza 253 Eur. Inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. Spláca jednu pôžičku v 190 Eur mesačných splátkach. Na obe deti poberá rodinné prídavky, uplatnila si daňový bonus. V súčasnosti iný ďalší príjem nemá. Otec maloletých detí bol odo dňa 01. 04. 2011 do 01. 06. 2011 práceneschopný, za mesiac apríl, máj 2011 otcovi bolo vyplácané nemocenské v rozpätí od 171,20 Eur do 187,10 Eur a odo dňa 01. 06. 2011 mu vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, ktorá pri 30-dňovom mesiaci predstavuje 154,93 Eur a pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 160,09 Eur. Súd zistil z predložených faktúr vystavených otcom obch. spoločnosti Prima Invest, spol. s.r.o., že otec obch. spoločnosti za svoje práce na základe mandátnej zmluvy fakturoval 1.692,89 Eur za mesiac apríl 2011 a 1.232,82 Eur za mesiac máj 2011. V priebehu konania dňa 19. 08. 2011 otec maloletých detí na základe mandátnej zmluvy uzavretej s obch. spoločnosťou Prima Invest, s.r.o., na základe ktorej vykonáva činnosť kuriča, za ktorú si fakturuje odmenu v rozpätí od 480 Eur do 1.440 Eur, z ktorej od októbra 2011 vypláca odmenu v 1 svojmu zamestnancovi, s ktorým má uzavretú dohodu o vykonaní práce. Z daňového dokladu, faktúry otca súd zistil, že otec mandantovi obch. spoločnosti Prima Invest spol. s r.o. za mesiac september vyfakturoval 480 Eur, za október 2011 sumu 1.161,28 Eur, za november 2011 sumu 1.440 Eur, za december 2011 sumu 1.440 Eur. Z dohody o vykonaní práce zo dňa 01. 10. 2011 uzavretej otcom so zamestnancom V. T. súd zistil, že zamestnanec otca má uzavretú dohodu o vykonaní práce do 30. 04. 2012 za dohodnutú odmenu vo výške 720 Eur. Z výdavkových pokladničných dokladov súd zistil, že otec zamestnancovi v októbri 2011 vyplatil 580,64 Eur, v novembri 2011 sumu 720 Eur, v decembri 2011 sumu 720 Eur. Príjem otca sa tak v súčasnosti pohybuje od 480 Eur až 720 Eur. Býva v 1-izbovom byte v podnájme spolu s priateľkou. Súd mal tak na strane otca preukázaný znížený príjem, pričom k samotnému zníženiu príjmu na strane otca došlo z objektívnych dôvodov a preto jeho návrh na zníženie výživného považoval za dôvodne podaný. Pri určovaní výšky zníženého výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zák. o rodine t.j. veku, odôvodnených potrieb malol. detí, ako aj možností, schopností, majetkových pomerov otca a úmerne zníženému príjmu otca znížil otcovi výživné na každé maloleté dieťa. Súd pri znižovaní výšky výživného zohľadnil zachovanie životného minima maloletých detí, ako aj ich právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a na strane otca na skutočnosť, že takto zníženým výživným nie je ohrozená jeho vlastná výživa. Súd tiež zobral do úvahy nepomer v príjmoch v domácnosti matky na 3 osoby a v domácnosti otca na 2 osoby. Z týchto dôvodov súd v celom rozsahu návrhu otca na zníženie výživného na minimálnu sumu nevyhovel. Počiatok zníženia výživného súd určil od 01. 09. 2011, t.j. od mesiaca, kedy súd na strane otca mal preukázaný objektívny dôvod, pre ktorý sa mu znížil jeho príjem. Súd pri určovaní počiatku zníženia výživného zohľadnil skutočnosť, že aj keď otec maloletých detí v mesiaci apríl, máj 2011 bol PN, poberal dávky počas práceneschopnosti, ale podľa obch. spoločnosti Prima Invest, spol. s r.o., osobne vykonával činnosť, za ktorú mu bola vyplácaná odmena mesiac pozadu a v čase trvania jeho evidencie ako uchádzača o zamestnanie, podľa vlastného vyjadrenia v SMS matky, bol schopný brigádnickou činnosťou si zabezpečiť vlastný príjem. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie otec maloletých. Uviedol, že súd v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil skutočnosť, že počas trvania práceneschopnosti bol povinný zabezpečiť adekvátnu náhradu na výkon práce a finančné prostriedky na základe faktúry musel použiť na vyplatenie pracovníkov. Jeho príjem bol potom za mesiac apríl, máj 2011 len 170 Eur z nemocenského poistenia a od júla do septembra 2011 poberal len dávku v nezamestnanosti v sume cca. 166 Eur, a tak nemohol zaplatiť mesačne výživné v sume 220 Eur. Uviedol, že od septembra 2011 sa znížil jeho príjem len na polovicu z fakturovanej čiastky, t.j. na sumu 720 Eur, z ktorého musí uhradiť životné potreby, odvody a ostane mu potom len 40 Eur. Žiadal preto zmeniť odvolaním napadnutý rozsudok tak, aby súd stanovil výživné od 01.05.2011 na minimálnu výšku vyplývajúcu zo zákona. Odvolanie voči rozsudku okresného súdu podala aj matka maloletých. Žiadala rozhodnutie okresného súdu zrušiť a zaviazať otca maloletých prispievať na ich výživu sumou 120 Eur mesačne na maloletú C. a sumou 100 Eur mesačne na maloletého V.. Uviedla, že zmluva uzavretá medzi otcom maloletých a pánom Q. W. je podvodná, spísaná dodatočne s úmyslom znížiť výživné. Podľa jej názoru sa neznížil príjem otca maloletých. Namietala tiež, že súd nezohľadnil ani fakt, že otec od mája 2011 neplatil výživné, hoci je rozsudok č .k. 17C/384/2008-54 stále právoplatný. Matka maloletých vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec ma v prvom rade povinnosť uspokojiť životné potreby svojich detí a až potom svojej priateľky. Poukázala na skutočnosť, že ona má príjem 650 Eur pre tri osoby znížený o splátku na pôžičku v sume 190 Eur na rozdiel od otca, ktorý má príjem 720 Eur mesačne pre dve osoby. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a matky navrhol zmeniť rozhodnutie okresného súdu a vyhovieť odvolaniu matky. Uviedol, že maloleté deti majú právo podieľať sa životnej úrovni svojich rodičov, pričom matka detí dostatočne preukázala, že s maloletými deťmi má výdavky spojené s ich výchovou. Otec tým, že si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, nesleduje zabezpečenie práv maloletých. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Prvostupňový súd vykonal vo veci opätovne dokazovanie, ktoré považuje odvolací súd za dostatočné na zistenie schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a zároveň odôvodnených potrieb maloletých. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že návrh otca zo dňa 12.07.2011 na zníženie vyživovacej povinnosti v rozsahu ním požadujúcom nie je za zisteného skutkového stavu dôvodný. Je zrejmé, že otec v priebehu konania uzavrel dňa 19.08.2011 opätovne so spoločnosťou Prima Invest, spol. s.r.o., mandátnu zmluvu s následným dodatkom č. 1 ku dňu 29.12.2011 (č. l. 109-116 spisu), v ktorej si zmluvné strany dohodli odmenu v sume 1.440 Eur, pričom suma faktúry bude úmerne fakturovaná podľa skutočne odpracovaných hodín. Preto dôvod uvedený v návrhu otca maloletých, že je nezamestnaný, majúci odôvodňovať zníženie vyživovacej povinnosti na minimálnu zákonnú výšku, vôbec neobstojí. Súd mal dostatočne preukázaný príjem otca, ktorý nie je len dávka v nezamestnanosti. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti a zohľadnil aj skutočnosť, že otec maloletých napriek tomu, že mandátna zmluva bola uzavretá dňa 19.08.2011, na pojednávaní zo dňa 20.09.2011 ani na pojednávaní zo dňa 06.10.2011 tento fakt súdu neuviedol. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia zmeny pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania v zmysle zákonných ustanovení treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia. Samozrejme, nejde o akúkoľvek zmenu, ale len o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii ako na strane osôb k výžive povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Záver okresného súdu o tom, že na strane otca došlo k zníženiu príjmu, je právne podložený. Súd pri poslednom rozhodnutí súdu o výške výživného č. k. 17C/384/2008-54 zo dňa 30. 04. 2009 vychádzal zo skutočnosti, že príjem z podnikateľskej činnosti otca predstavoval mesačne sumu 1.000 Eur. V súčasnosti si otec maloletých fakturuje odmenu v rozpätí od 480 Eur do 1.440 Eur (č.l.117-120), z ktorej od októbra 2011 vypláca odmenu v 1 svojmu zamestnancovi, s ktorým má uzavretú dohodu o vykonaní práce (č. l. 121-123 spisu). Príjem otca sa tak v súčasnosti pohybuje od 480 Eur do 720 Eur. Okresný súd preto správne s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane otca znížil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. mesačne sumou 100 Eur a na maloletého Maxa mesačne sumou 80 Eur. V súdenej veci je tiež nesporné, že došlo k zmene pomerov nielen na strane povinného, ale aj na strane oprávnených. Výdavky spojené so starostlivosťou o maloletých od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynuli tri roky, vzrástli, čo je objektívne dané v súvislosti s ich vekom (sú starší, prešli do vyšších ročníkov, zúčastňujú sa voľnočasových aktivít). Otec maloletých detí bezdôvodne vytýka súdu nezohľadnenie skutočnosti, že jeho príjem bol za mesiac apríl, máj 2011 len 170 Eur a od júla do septembra 2011 poberal len dávku v nezamestnanosti a že počas trvania práceneschopnosti bol povinný zabezpečiť adekvátnu náhradu na výkon práce a finančné prostriedky na základe faktúry musel použiť na vyplatenie pracovníkov. Okresný súd pri určovaní počiatku zníženia výživného správne zohľadnil tú skutočnosť, že aj keď otec maloletých detí v mesiaci apríl, máj 2011 bol práceneschopný, poberal dávky počas práceneschopnosti, zároveň podľa obch. spoločnosti Prima Invest, spol. s.r.o., osobne vykonával činnosť, za ktorú mu bola vyplácaná odmena mesiac pozadu. Zároveň v čase trvania jeho evidencie ako uchádzača o zamestnanie, podľa vlastného vyjadrenia v SMS matky uviedol, že bol schopný brigádnickou činnosťou si zabezpečiť vlastný príjem. Skutočnosť, že bol počas uvedeného obdobia schopný si zabezpečiť príjem z brigádnickej činnosti, v odvolaní otec maloletých ani nespochybnil. Pokiaľ matka maloletých v odvolaní tvrdila, že zmluva uzavretá medzi otcom maloletých a pánom Q. T. je podvodná a spísaná dodatočne s úmyslom zníženia výživného, túto skutočnosť odvolací súd nemohol zohľadniť, nakoľko ju matka žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Zároveň neuviedla v odolaní iné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je zákonnou povinnosťou každého rodiča. Otec si preto musí byť vedomý povinnosti upraviť svoje pomery vzhľadom na charakter jeho práce tak, aby si túto povinnosť mohol plniť v rozsahu zodpovedajúcom veku a odôvodneným potrebám svojich detí. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku o trovách konania, pretože v danom prípade ide o nesporové konanie, kde v zásade právo na náhradu trov konania neprichádza do úvahy, z tohto dôvodu rozsudok nemusí obsahovať výrok o trovách konania (RV/1968, str. 44). O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.