Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111218149 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111218149.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Romanom Dulom, advokátom, so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX W. W., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.659,70 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 409/11, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1809/2011-20 zo dňa 16. 08. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1809/2011-20 zo dňa 16. 08. 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/1809/2011-20 zo dňa 16. 08. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku JUDr. Jána Huňadyho, JUDr. Marcela Hudáka a JUDr. Heleny Markovičovej, rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, pod spis. značkou IBC0410104 zo dňa 15. 06. 2011. Súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom okresný súd preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného- spoločnosťou F. W., a.s., so sídlom F. X/W., W., IČO: XX XXX XXX a povinným bola dňa 27. 11. 2008 uzavretá zmluva o úvere. V článku 11.2 obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Okresný súd predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský, pretože zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd konštatoval, že návrh spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere) je v danom prípade vyhotovený na tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah obchodných podmienok pre úver, resp. všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Nemohol vyjednávať a jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie návrhu ako celku. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 11.2 obchodných podmienok pre úver v spojení s bodom 10.2 všeobecných obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je ak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinnosti zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Uvedené potvrdzuje aj množstvo exekučných vecí s totožným oprávneným a skutkovým základom vedených na okresnom súde. V posudzovanom prípade súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 11.2 zmluvy o úvere je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Nesprávne právne posúdenie veci vychádza zo skutočnosti, že súd aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho vyložil. Oprávnený poukázal na to, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 10.2 Všeobecných obchodných podmienok (platných v čase uzavretia zmluvy) v bode 2 písmene b) nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom (bankou) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinnému bolo v rozhodcovskej doložke priznané právo predložiť spor na prerokovanie a rozhodnutie všeobecnému súdu. Preto mal za to, že nebola naplnená podstata neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Už priamo v zmluve o úvere je odkaz na rozhodcovskú doložku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach. Pri uzavretí zmluvy o úvere mal povinný možnosť sa s obsahom všeobecných obchodných podmienok oboznámiť. Všeobecné obchodné podmienky boli prístupné na pobočke F. W., a.s., kde sa uzatvárala zmluva o úvere. Povinný svojim podpisom na zmluve o úvere potvrdil, že sa so všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámil a súhlasí s nimi. Povinný mal zároveň možnosť v zmysle čl. 10.2.3 všeobecných obchodných podmienok vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. V prípade vyjadrenia nesúhlasu by rozhodcovská doložka neplatila, nebol by ňou viazaný a právny predchodca oprávneného by spor mohol riešiť len pred príslušným súdom. Povinný však nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nevyjadril. Ďalej namietal aj to, že súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že okresný súd nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní a starostlivosť, s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní posúdil nárok oprávneného aj napriek procesnej pasivite povinného v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, rozhodcovský súd v rámci rozhodovania o žalobnom nároku prihliadal na ustanovenia príslušných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali procesné práva povinného, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Na záver poukázal na to, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinným a F. W., a.s., ako podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad bankami, ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov, dohliada na dodržiavanie ustanovení zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, ostatných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a poveril súdnu exekútorku JUDr. Eleonóru Noskovú vykonaním exekúcie alebo aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 10. 08. 2011 bol súdnej exekútorke JUDr. Eleonóre Noskovej doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdna exekútorka požiadala okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. IBC0410104, vydaný dňa 15. 06. 2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHOCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, a to rozhodcami JUDr. Marcel Hudák, JUDr. Ján Huňady a JUDr. Helena Markovičová, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 1.659,70 Eur, úrok vo výške 24 % ročne zo sumy 1.659,70 Eur od 02. 02. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.659,70 Eur od 02. 02. 2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu splatnosti úveru vo výške 163,98 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti úveru do dňa 01. 02. 2010 vo výške 426,19 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 91,84 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného- F. W., a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 27. 11. 2008. V článku 11 bode 11.2 obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2008) v spojení s článkom 10 bodom 10.2 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo pri vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, Odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny v tom, že základom pre nárok oprávneného uplatnený v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľská zmluva. Správny potom bol aj postup okresného súdu, ktorý predmetný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného k 27. 11. 2008) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 3 ods. 1 vyššie citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Vyššie citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku vyplývajúcej z čl. 6 smernice platí, že smernica je záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Z rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA vyplýva, že cieľ článku 6 smernice (93/13 EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok. Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená v obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 27. 11. 2008 a určujúca právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky pre vyslovenie záveru o jej neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z formulárovej zmluvy, ktorej je súčasťou, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a preto povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, keďže mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí a preto od neho nemožno vzhľadom na úroveň jeho informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených obchodných podmienok pre úver, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore nielen s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, z dôvodu ktorého okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Správne je potom aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.