Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/88/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111219367 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111219367.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa T.. O. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. 1, K. K., t. č. E. XX, K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP, s. r. o., Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, proti odporkyni V.. O.. E. M., O.., rodenej C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. 1, K. K., o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 02. 2012, č. k. 9C/177/2011 - 38, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že v manželstve pociťuje dlhodobé odcudzenie. Od októbra 2005 má známosť s inou ženou a žije s ňou v spoločnej domácnosti od roku 2006. Odporkyňa s návrhom na rozvod nesúhlasila. Po vykonanom dokazovaní okresný súd aplikoval ust. § 22, 23 Zákona o rodine. Poukázal na to, že na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok, pričom súd skúma, či existuje objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, pričom súd tiež skúma, či manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Konštatoval aj to, že účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci a hospodárskej. V počiatkoch manželstva je v popredí funkcia biologická, reprodukčná a výchovná. V staršom veku však prichádza do popredia funkcia vzájomnej pomoci v starobe, v chorobe. Poukázal aj na to, že keď deti sú už plnoleté a majú svoje deti, je naďalej pre nich dôležité fungujúce rodičovské zázemie ako opora a vzor v ich pôvodnej rodine. Súd prihliadol na to, že manželstvo účastníkov trvá 33 rokov a vzájomné vzťahy účastníkov a ich detí, prípadne vnúčat, ktoré boli veľmi silné, boli narušené návrhom navrhovateľa na rozvod. Preto chápanie dĺžky a intenzity rozvratu u navrhovateľa je skreslené pod vplyvom jeho súčasnej známosti, ako aj výkonu práce mimo miesta trvalého bydliska. Podľa tvrdenia navrhovateľa tento už v priebehu rokov 1992 až 2005 mal mimomanželské známosti, o ktorých odporkyňa nemala vedomosť, napriek tomu zotrvával v manželskom zväzku. Súd považoval postoj navrhovateľa k manželstvu za nezodpovedný a ľahkovážny. O tom, že intenzita rozvratu od roku 2005 nie je taká, ako ju tvrdil navrhovateľ, svedčí aj to, že účastníci trávili spoločné dovolenky, sviatky, navštevovali svoje deti, vnúčatá. Priemerne dva víkendy do mesiaca cestoval navrhovateľ do Banskej Bystrice, kde ich spoločne trávili s odporkyňou. Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrhu vyhovieť. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj ust. § 205 ods. 2 písm. d) OSP, keď súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní namietal, že časom sa názorové rozdiely a nezhody medzi účastníkmi vyostrili natoľko, že navrhovateľ v roku 2005 opustil spoločnú domácnosť a odišiel žiť do Bratislavy. Odvtedy samostatne hospodária. V októbri 2005 nadviazal vzťah s inou ženou, ktorý prerástol do harmonického spolužitia. Žije s ňou v spoločnej domácnosti od roku 2006. Taktiež uviedol, že s odporkyňou sa intímne už dlhšiu dobu nestýkajú a náprava manželského spolužitia nie je možná. Poprel, že by odporkyňa nevedela o jeho mimomanželských vzťahoch. Nie je možné považovať tvrdenie odporkyne, že manželstvo je fungujúce a harmonické, za pravdivé, pretože dlhodobo žije v Bratislave, do miesta trvalého bydliska chodieva sporadicky, a to len za účelom spoločenských vzťahov alebo iných aktivít, avšak nie za účelom spolužitia s odporkyňou alebo plnenia si manželských povinností. Namietal, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, preto manželstvo nemôže plniť svoj účel. Voči odporkyni nepociťuje žiadne pozitívne city, nemá záujem na spolužití s ňou, intímne sa nestýkajú a ani nemá záujem sa s ňou takto stýkať. Žije v spoločnej domácnosti s inou ženou, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť a odporkyňu chce zo svojho života vypustiť v najširšej možnej miere, pričom vzťahy s ňou v dnešnej dobe obmedzuje výhradne na spoločenské stretnutie bez akejkoľvek náklonnosti. Nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, nakoľko vzťah s inou ženou, starostlivosť o spoločnú domácnosť, intímny vzťah s ňou, ako aj opustenie spoločnej domácnosti odporkyne jednoznačne preukazujú, že nemá záujem na akomkoľvek obnovení manželského spolužitia. Namietal rozpor odôvodnenia rozhodnutia, keď na jednej strane súd dospel k záveru, že ak navrhovateľ prehodnotí svoj ľahkomyselný pomer k manželstvu a prejaví väčšiu ústretovosť ku riešeniu vzniknutej manželskej krízy, môže dôjsť ku konsolidácii manželského spolužitia, naopak, uvádza, že súd skúma, či existuje objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho konania, pričom súd tiež skúma, či manželstvo už naďalej nemôže plniť svoj účel. Súd bol povinný skúmať stav vzťahov medzi manželmi ku dňu rozhodnutia, preto vyjadrenie nádeje súdom do budúcnosti, že prehodnotí svoj ľahkovážny pomer k manželstvu nie je zákonným dôvodom, ktorým je možné rozhodnutie odôvodniť, zvlášť za situácie, ak súd konštatuje, že navrhovateľ dosiaľ žiadnu ústretovosť pri riešení manželskej krízy neprejavil, keď ani nebol ochotný sa zúčastniť poradenského procesu. Podľa neho nie je možné jeho postoj k manželstvu vyhodnotiť ako ľahkovážny po uplynutí viac ako 35 rokov manželstva. Práve naopak, pokiaľ ako 60 ročný sa rozhodol k takémuto kroku, je potrebné naň takto aj nazerať. K odvolaniu sa vyjadrila písomne odporkyňa. Rozsudok považuje za správny vychádzajúci z pomerne obsiahleho dokazovania. Je presvedčená, že napriek tomu, že manželstvo momentálne prechádza krízou, nie je zlé a je tu možnosť jeho obnovenia. Spolu žijú 35 rokov a vždy ich spájala okrem lásky a detí, aj názorová blízkosť na rôzne oblasti života. Viedli kresťanský život aj napriek úskaliam bývalého režimu. Prenasledovanie, špehovanie a donášanie zo strany tajnej polície ich zomklo k sebe ešte viacej. Vzťah medzi nim zásadnejšie narušil až vstup tretej osoby - cudzej ženy do ich spoločného a rodinného života, ktorý navrhovateľ od roku 2006 tajil. Otvorene jej o tomto vzťahu povedal až 24. 09. 2011 pri osobnom stretnutí v ich dome na Starých Horách, kedy už bol podaný návrh na rozvod. Niekoľko mesiacov predtým zo správania navrhovateľa vycítila, že ich vzťah niečo ohrozuje. Priamo sa ho opýtala, či má nejakú mimomanželskú známosť, avšak navrhovateľ nikdy nereagoval a jeho odpoveďou bolo ticho. Nepripúšťala si, že by jej mohol byť neverný, a to vzhľadom na hodnoty, ktoré vždy vyznávali, na zázemie, ktoré mali v rodičoch a rodine, napokon aj v ich kresťanských priateľoch, s ktorými často trávili dovolenky doma i v zahraničí. Navrhovateľ má dokonca teologické vzdelanie, neprestajne sa zaujíma o kresťanskú literatúru a preto nepredpokladala, že by z jeho strany mohlo dôjsť až k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Manželstvo nemohla považovať za rozvrátené, pretože vedela a rešpektovala, že navrhovateľ pracuje od 01. 05. 2005 v Bratislave, potom dva roky v Nitre, necelé dva mesiace v Banskej Bystrici a teraz opäť vyše roka v Bratislave. Doma v byte v Banskej Bystrici, no predovšetkým v rekreačnom dome na Starých Horách sa stretávali cez víkendy, väčšinou každé dva týždne, a vždy vtedy, keď svoj príchod hlásili, teraz už vydaté dcéry s rodinami. Trávili spolu v radostnej atmosfére všetky sviatky vrátane Vianoc a iné rodinné stretnutia v užšom, či širšom kruhu. Až posledné Vianoce navrhovateľ netrávil s nimi. Mali spoločné záujmy. Navrhovateľ už v minulosti skoncoval so vzťahmi s cudzími ženami, to ju utvrdzuje v tom, že mu na ich vzťahu záležalo. Nikdy od nej a od rodiny neodišiel. Pevne verí, že aj tento posledný vzťah s inou ženou ukončí. Aj po roku 2005 trávili dovolenky a boli spolu na viacerých zahraničných cestách. Nikdy jej nepovedal, že idú spolu na dovolenku len preto, že chce mať s ňou dobré vzťahy napriek tomu, že sa stýkal s cudzou ženou. Myslí si, že na dovolenky a zahraničné cesty chodieval s ňou práve preto, že mu na ich manželstve záležalo.. Do Bratislavy sa neodsťahoval úplne. Vždy sa vracal domov. Časť vecí má na Starých Horách, ako aj v byte v Banskej Bystrici. V máji 2011 ju splnomocnil na preberanie osobnej pošty do vlastných rúk. Naďalej sa stará o spoločný majetok a navrhovateľovi vybavovala aj väčšinu dokladov týkajúcich sa jeho penzie. Všetky doklady ohľadnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ ešte v lete 2011 kosil záhradu a chystal drevo na kúrenie v zime na Starých Horách. Vždy sa snažil prísť, keď tam boli najmä deti a vnúčence, ktoré ho milujú. Preto návrh považuje za neuvážený a unáhlený. Nerozumie ani tomu, na čo kupovali a opravovali nehnuteľnosti, ktoré si s takou vervou pripravovali na jesenné dni života, ktoré mienili stráviť spolu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne a vychádza zo zisteného skutkového stavu. Preto podľa ust. § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými a závažnými okolnosťami prípadu, pričom prihliadol na jeho konkrétne špecifiká. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd citlivo posúdil vzťah medzi účastníkmi a správne dospel k záveru, že nateraz nie sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, pričom formalisticky neuplatnil jednotlivé ustanovenia Zákona o rodine. Prvostupňový súd dal šancu morálnym hodnotám a neakceptoval snahu navrhovateľa vykresliť vzťah medzi účastníkmi za tak vážne rozvrátený. Vo svojom rozhodnutí zdôraznil to, na čo navrhovateľ neprihliada, prípadne si to ani nevšíma, a to sú určité hodnoty, s ktorými muž a žena do manželstva vstupujú. Z ust. § 18 Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravotné prostredie. Treba zdôrazniť, že normy práva rodinného sa úzko prelínajú s normami morálnymi. Rozhodovanie o podstatných veciach týkajúcich sa rodiny a zastupovanie medzi manželmi je naďalej právne relevantné. Na túto skutočnosť poukázala aj odporkyňa vo svojom vyjadrení, pokiaľ ide o vybavovanie penzie pre navrhovateľa, ale aj ohľadom preberania pošty. Okrem povinnosti žiť spolu je povinnosťou manžela byť si verný. Táto povinnosť viaže manželov po celú dobu trvania manželstva. Manželia sú povinní si pomáhať , a to nielen z hľadiska materiálnej stránky, ale aj citovej, morálnej a osobnej pomoci. Tu treba zdôrazniť práve pomoc v chorobe a starobe. Na posledne menované prihliadol pri svojom rozhodovaní aj prvostupňový súd, keď vzhľadom na vek účastníkov práve vyzdvihol túto povinnosť. Aj keď z hľadiska názoru navrhovateľa už nie je možné obnovenie manželského spolužitia, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa považuje tento názor za predčasný, ovplyvnený aj momentálnou situáciou navrhovateľa, ktorý žije zatiaľ s inou ženou, avšak je nepochybné, že už v minulosti mal známosti a tieto ukončil. Pokiaľ by mal taký zlý vzťah k navrhovateľke, mohol spoločnú domácnosť opustiť už dávno. Z vykonaného dokazovania a chovania navrhovateľa nemožno jednoznačne vyvodiť, že by jeho tvrdenia o vzťahu k navrhovateľke boli také, ako ich popisuje, alebo snaží sa ich aj vo svojom odvolaní zvýrazniť ako výsostne negatívne. Aj keď navrhovateľ tvrdí, že k odporkyni už dlhšie necíti žiadne city, napriek tomu zo spoločnej domácnosti už v minulosti neodišiel, ale choval sa tak, že nič tomu nenasvedčovalo, že tento úmysel má. O tom svedčí starostlivosť o nehnuteľnosť na Starých Horách a stretávanie sa rodiny v nej. Odvolací súd nemá dôvod neveriť aj tvrdeniam uvádzaným odporkyňou, keďže jej pohľad na intenzitu vzťahov a hodnôt môže byť čiastočne odlišný ako u navrhovateľa. Je zjavné a je to v skutočnosť, na ktorú tiež treba prihliadnuť, že účastníci pri vedení svojho spolužitia vychádzali z vysokých morálnych hodnôt vyplývajúcich z kresťanského života. Je potom zarážajúce, že aj napriek týmto skutočnostiam ich navrhovateľ porušoval, pričom zrejme odporkyňu uvádzal do omylu v tom, že tomu tak nemôže byť. V takom prípade by nešlo len o porušenie povinností upravených v § 18 Zákona o rodine, teda „svetských zákonov“, ale i z porušenia kresťanských hodnôt. Pokiaľ v odvolaní navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSFR, treba zdôrazniť, že ide o rozhodnutie z roku 1966, teda z obdobia, kedy štátnym orgánom niektoré vyššie hodnoty nič nehovorili, ba priam boli potierané, ako to vyplýva aj z dokazovania, resp. vyjadrenia odporkyne v tom, že navrhovateľ študoval teológiu, a boli aj prenasledovaní. Správne prvostupňový poukázal na to, že na rozvod manželstva nie je právny nárok a je práve na súde, aby v konkrétnom jednotlivom prípade zvlášť posúdil všetky okolnosti vedúce k rozvratu manželstva, pričom súd môže zohľadňovať všetky širšie okolnosti daného prípadu a na ne prihliadať. Pokiaľ by súd mal rozhodovať tak, ako na to poukazuje navrhovateľ vo svojom konaní, rozhodne v Zákonníku o rodine by nemuselo byť ustanovenie, na základe ktorého by o rozvode rozhodoval súd a stačilo by konanie tam, kde sa manželstvo uzatvorilo. Otázne by to však bolo v prípade, keď manželstvo je uzavreté na základe cirkevného sobáša, kde platí cirkevné právo. V súvislosti s ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi, prihliada na porušovanie povinnosti manželov podľa § 18 a 19. Pokiaľ príčiny spočívajú v subjektívnom správaní manželov, teda dochádza k porušovaniu práv a povinností podľa § 18 a 19, súd by mal k porušovaniu týchto práv a povinností zaujať stanovisko a morálne odsúdiť toho z manželov, prípadne oboch, ktorý sa v manželstve správal v rozpore s nimi a v rozpore s pravidlami morálky. Odvolací súd preto v súlade s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že na základe konkrétnych zistených skutočností a špecifík daného prípadu nie sú nateraz splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 144 OSP, keď účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.