Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoKR/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111220092 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111220092.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci žalobcu Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti žalovanému KOPAST, s.r.o., „ v reštrukturalizácii", so sídlom Môťovská cesta 276/8450, 960 01 Zvolen, IČO: 36 048 666, zast. JUDr. Dušan Paulík, advokát, Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie pravosti pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 61 Cbi 26/2011-35 zo dňa 23. novembra 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 61 Cb 26/2011-35 zo dňa 23. novembra 2011 v napadnutej časti potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávky žalobcu prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka KOPAST s.r.o., so sídlom Môťovská cesta 276/8450, 960 01 Zvolen, IČO: 36 084 666, vedenej pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 1 R 5/2011, a to prihláškami pod poradovým č. 1- 4 zo dňa 04.07.2011 v celkovej výške 1.745,38 Eur, sú oprávnené čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky ( prvá výroková veta ), vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol ( druhá výroková veta ) a rozhodol, že žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania ( tretia výroková veta ). Žalobou podanou na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 13.9.2011 sa žalobca domáhal, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť a výšku pohľadávok žalobcu voči žalovanému, prihlásených do reštrukturalizácie dlžníka, vedenej pod sp. zn. 1 R 5/2011, prihláškami č. 1 - 4 zo dňa 4.7.2011 v celkovej výške 1.745,38 Eur. Žalobca žiadal, aby súd určil, že uvedené pohľadávky žalobcu nie sú sporné a považujú sa za zistené v prihlásenej výške. Dňa 7.6.2011 Okresný súd v Banskej Bystrici povolil v konaní 1 R 5/2011 reštrukturalizáciu žalovaného ako dlžníka, a žalobca si svoje pohľadávky prihlásil prihláškami č. 1 - 4 v celkovej výške 1.745, 38 Eur ( prihlášky boli doručené správcovi dňa 11.07.2011 a súdu dňa 08.07.2011) . Reštrukturalizačný správca žalovaného oznámil žalobcovi, že ním prihlásené pohľadávky boli popreté z dôvodu chýbajúceho osobitného vyhlásenia o evidencii pohľadávky v účtovníctve v zmysle § 122 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca tvrdil, že tým, že vo svojich prihláškach pod poradovým č. 1-4 označil krížikom v kolónke 46 vyhlásenie, že prihlásené pohľadávky eviduje vo svojom účtovníctve, pričom tieto prihlášky boli prihlásené oprávnenou osobou za žalobcu, splnil podmienky prihlásenia pohľadávky vrátane vyhlásenia o evidencii pohľadávok v účtovníctve podľa § 122 ods. 6 ZKR. Žalovaný navrhol, aby súd návrh zamietol a tvrdil, že z § 122 ods. 6 vyplýva pre veriteľa povinnosť pripojiť k prihláške vyhlásenie o evidencii pohľadávky v účtovníctve pokiaľ ide o veriteľa, ktorý je podľa osobitného predpisu povinný viesť účtovníctvo. Poznámka k vzoru tlačiva ako prílohy č. 4 vyhl. č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a to ku kolónke 46, je podľa žalovaného právne irelevantná, pretože vyhláška je právnym predpisom nižšej právnej sily ako zákon a nemôže byť s ním v rozpore. Poukázal na to, že reštrukturalizácia je prísne formalizovaným procesom a akýkoľvek odklon od formálnych požiadaviek zákona znamená nesprávnosť a neúplnosť prihlášky , a preto je správca povinný prihlásenú pohľadávku poprieť. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Na základe zisteného skutkového stavu skonštatoval, že medzi účastníkmi konania nie je sporný právny dôvod, výška, poradie a ani vymáhateľnosť pohľadávky uplatnenej žalobcom vyššie uvedenými prihláškami, sporná zostala otázka splnenia formálnych predpokladov správnosti a úplnosti prihlášky a príloh k prihláškam, ktorými si žalobca uplatňoval v rámci reštrukturalizácie svoje pohľadávky voči dlžníkovi. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že účelom a zmyslom § 122 ods. 2 ZKR v časti, kde zákon upravuje veriteľovi, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, pripojiť k prihláške aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, je písomný prejav vôle veriteľa, a to jeho vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak pri nesplnení tohto písomného vyhlásenie je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Zmyslom ustanovenie § 122 ods. 6 ZKR je teda zabezpečiť osobitný prejav vôle veriteľa o tom, že prihlásenú pohľadávku eviduje v účtovníctve, čo bolo v tomto prípade zo strany žalobcu zrealizované tak, že v kolónke 46 predtlače prihlášky žalobca vyznačením krížika vyhlásil, že pohľadávku v účtovníctve eviduje. Takýto postup žalobcu ako veriteľa vyplýva z prílohy č. 4 k vyhl.č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zák. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Zaznačením príslušnej časti prihlášky a podpisom tejto prihlášky oprávnenou osobou za žalobcu žalobca splnil všetky formálne požiadavky zákona na riadne a úplné prihlásenie pohľadávok a to vrátane existencie osobitného vyhlásenia o evidencii prihlásených pohľadávok v účtovníctve žalobcu. Ustanovenie § 122 ods. 6 ZKR podľa súdu prvého stupňa smeruje vo vzťahu jednoznačnej identifikácii a k zvýrazneniu osobitného prejavu vôle žalobcu tým, že jednoznačne identifikuje a realizuje vyhlásenie o evidencii pohľadávky v účtovníctve, čo v tomto prípade žalobca vo všetkých prihláškach zrealizoval zaznačením príslušnej obsahovej časti prihlášky a svojim podpisom. Tvrdenie žalovaného o tom, že ustanovenie § 122 ods. 6 ZKR vyhlasuje osobitné vyhlásenie, teda vyhlásenie na osobitnej listine odlišnej od samotného textu prihlášky v písomnej podobe, považuje súd za nedôvodný prepiaty formalizmus, ktorého dôsledkom by bolo znemožnenie uplatňovania práva žalobcu ako veriteľa len z dôvodu absencie písomného vyhlásenia v listinnej podobe, odlišnej od samotného znenia a vyhotovenia prihlášky pohľadávky napriek tomu, že žalobca osobitným spôsobom prejavil svoju vôľu v písomnej forme tým, že vyhlásenie o evidencii pohľadávky v účtovníctve jednoznačne vyznačil a pripojil svoj podpis. Účelom § 122 ods. 6 ZKR je teda zabezpečiť osobitným a identifikovateľným spôsobom samostatný prejav vôle vo forme vyhlásenia veriteľa o tom, že eviduje pohľadávku v účtovníctve, čo žalobca aj zrealizoval spôsobom, predpokladaným právnou normou, a to vyznačením tohto vyhlásenia na prihláške a podpisom tejto prihlášky. Podľa názoru prvého stupňa je tým splnený písomný prejav vôle, a to vyhlásením žalobcu o evidencii pohľadávky v účtovníctve, a preto súd neprihliadol na námietky žalovaného ktorý tvrdil, že prihláška má vadu, a to vo forme absencie vyhlásenia v osobitnej písomnej podobe, odlišnej od samotného znenia písomnej prihlášky. Súd prvého stupňa preto návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobcom prihlásené pohľadávky pod poradovým č. 1- 4 v rámci reštrukturalizácie voči úpadcovi v celkovej výške 1.745,38 Eur sú oprávnené čo do právneho dôvodu , vymáhateľnosti a výšky. Súd prvého stupňa ešte zdôraznil, že pokiaľ by posudzoval predmet sporných tvrdení medzi účastníkmi konania na základe formalistického prístupu žalovaného, potom s poukazom na § 25 vyhlášky č. 665/2005 Z.z., len táto vyhláška určuje vo svojej prílohe vzory tlačív prihlášok, vzory tlačív súhrnných prehľadov a vzory tlačív príloh, a súdom by potom nemohli byť akceptované žiadne iné vyhotovenia príloh okrem tých, ktoré sú touto vyhláškou predpokladané a nachádzajú sa v prílohe vyhlášky. Vyhláška č. 665/2005 Z.z. však neobsahuje žiaden vzor vyhlásenia veriteľa o evidencii pohľadávok v účtovníctve, čo by fakticky znamenalo, že keďže takýto vzor nie je vyhláškou predpokladaný, nemohol by si pri formálnom posudzovaní tak , ako to tvrdil žalovaný, veriteľ fakticky splniť zákonnú povinnosť podľa § 122 ods. 6 ZKR, nakoľko osobitný vzor vyhlásenia o evidencii pohľadávky v účtovníctve v tejto vyhláške chýba. Žalobca sa domáhal v petite svojho návrhu aj určenia, že ním prihlásené pohľadávky sa považujú za zistené. Súd prvého stupňa túto časť petitu žalobného návrhu považoval za nadbytočnú, pretože podaním návrhu žalobcu o určení pravosti pohľadávky čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu zo zákona nastáva dôsledok zistenia tejto pohľadávky v zmysle ustanovenia § 124 ods. 7 ZKR. Súd považuje za nadbytočné určiť vo výrokovej časti rozsudku, že prihlásené pohľadávky sa považujú za zistené, nakoľko tento dôsledok vyplýva na základe právoplatnosti rozhodnutia o určení oprávnenosti pohľadávky žalobcu priamo zo zákona. V tejto časti súd prvého stupňa preto návrhu žalobcu nevyhovel a zamietol ho. O trovách konania rozhodoval súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. vychádzajúc z toho, že žalobca bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti svojej žaloby. Nakoľko si žalobca žiadnu náhradu trov konania neuplatnil, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku v časti, kde súd určil, že pohľadávky že pohľadávky žalobcu prihlásené do reštrukturalizácie dlžníka KOPAST , s.r.o., prihláškami pod poradovým č. 1-4 zo dňa 4.7.2011 v celkovej výške 1.745,38 Eur sú oprávnené čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh žalobcu v tejto časti zamietne. V odvolaní uviedol, že podľa publikácie Synonymický slovník slovenčiny, prvé vydanie rok 1995- Veda, Vydavateľstvo SaV, pripojiť znamená „ dať k niečemu ako ďalšiu súčasť, pridať, dodať, priložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návod“. V § 122 ods. 6 ZKR je slovo „ pripojiť“ použité celkom 4x, pričom je týmto slovom vyjadrené tak pripájanie listín, ako aj pripojenie vyhlásenia veriteľa, že pohľadávku eviduje v účtovníctve. Pokiaľ v troch zo štyroch prípadov použitie tohto slova znamená, že k prihláške sa majú pripojiť listiny, je nepochybné, že aj „ pripojiť k prihláške vyhlásenie „ znamená, že je potrebné podať vyhlásenie na osobitnej listine a nestačí ho včleniť alebo inak inkorporovať priamo do príslušnej listiny samotnej prihlášky. Poukazoval na to, že v zmysle Ústavy SR je súd a sudca viazaný textom právneho predpisu, pričom žiadny výklad právneho predpisu nesmie odporovať zmyslu a účelu právneho predpisu, v prvom rade ani však samotnému zneniu právneho predpisu. Pokiaľ je aj v poznámke vzoru tlačiva na podávanie prihlášok pri popise ku kolónke 46 uvedené, že vyznačením krížika v kolónke 46 veriteľ vyhlasuje, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, táto poznámka je podľa názoru žalovaného v rozpore s ustanovením tretej vety § 122 ods. 6 ZKR. Ak je vyhláška ako právny predpis nižšej právnej sily v rozpore so zákonom, ktorý je predpisom vyššej právnej sily, je potrebné riadiť sa vždy výlučne zákonom. Poukazoval tiež na to, že zákonom č. 348/2011 Z.z. bolo s účinnosťou od 1.1.2012 zmenené ustanovenie ZKR o tom, ako veriteľ pri prihlasovaní svojej pohľadávky do konkurzu a reštrukturalizácii urobí vyhlásenie o evidencii prihlasovanej pohľadávky v účtovníctve tak, že ...“ v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtujú v účtovníctve“. Z uvedeného je podľa žalovaného tiež nepochybné, že v reštrukturalizačných konaniach začatých do 1.1.2012 nebolo možné urobiť vyhlásenie veriteľa o tom, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, priamo v prihláške, ale toto vyhlásenie sa muselo urobiť na osobitnej listine. Z ustanovení § 122 ZKR nepochybne vyplýva, že prihlasovanie pohľadávky do reštrukturalizácie je prísne formalizovaný proces, ktorého akékoľvek presné nesplnenie znamená, že na prihlášku veriteľa sa neprihliada, resp. že prihlášku veriteľa je reštrukturalizačný správca povinný poprieť. Podľa žalovaného je nepochybné, že ustanovenie § 122 ZKR nepripúšťajú iný ako doslovný výklad a nie je preto prípustný extenzívny výklad. Nesúhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že zo strany reštrukturalizačnej správkyne pri popieraní pohľadávok žalobcu išlo o „ prepiaty formalizmus“. Žalobca jednoducho nesplnil výslovnú dikciu zákona a nepripojil k svojim prihláškam vyhlásenie podľa tretej vety § 122 ods. 6 ZKR o tom, že tieto pohľadávky eviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný tiež tvrdil, že za použitia analógie legis, pri zohľadnení § 122 ods. 6 tretia veta a § 122 ods. 1, 2, a 5 ZKR vyhlásenie veriteľa o tom, že prihlasovanú pohľadávku eviduje vo svojom účtovníctve, nemôže už veriteľ urobiť alebo doplniť po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Keďže žalobca takéto vyhlásenie do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok neurobil, mal súd prvého stupňa jeho návrh v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ súd prvého stupňa uvádza, že v zmysle formalistického prístupu žalovaného v zmysle § 25 vyhlášky, keď len vyhláška určuje vo svojej prílohe vzory tlačív prihlášok, súhrnných prehľadov a príloh , potom by nemali byť súdom akceptované žiadne iné vyhotovenia príloh, okrem tých ktoré sa nachádzajú v prílohe Vyhlášky č. 665/2005 a ktoré sú s vyhláškou aj predpokladané, žalovaný s týmto nesúhlasí, pretože § 122 ZKR a ani príslušné ustanovenia Vyhlášky 665/2005 Z.z. nezakazujú prikladať k prihláške inú prílohu ako uvedenú vo vyhláška ( tak sa napríklad prikladajú zmluvy, faktúry alebo dodacie listy k pohľadávke ), pričom vzory týchto listín neobsahuje žiadny právny predpis), a teda platí zásada , čo nie je zakázané je dovolené. V tomto prípade priamo text § 122 ods. 6 tretej vety ZKR podľa žalovaného vyžaduje pripojenie vyhlásenie veriteľa o tom, že prihlasované pohľadávky eviduje vo svojom účtovníctve, pričom toto vyhlásenie podľa žalovaného je možné urobiť len na osobitnej listine pripojenej k prihláške. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 2.1.2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že aj na stránke Ministerstva spravodlivosti SR v sekcii „ Naše služby/ civilné právo/ správcovia konkurznej podstaty/ často kladené otázky“ sa okrem iného uvádza odpoveď na otázku: „ postačuje vyplnenie kolónky č. 46 prihlášky do konkurzu alebo sa vyžaduje samostatné vyhlásenie o tom, že veriteľ eviduje svoju pohľadávku v účtovníctve“ Ministerstvo spravodlivosti SR ako gestor Zákona o konkurze a reštrukturalizácii odpovedá na tejto internetovej stránke na predchádzajúcu otázku nasledovne: „ Samostatné vyhlásenie o tom, že veriteľ eviduje svoju pohľadávku v účtovníctve nie je potrebné, keďže toto čestné vyhlásenie je inkorporované v tlačive prihlášky, tak že postačuje vyznačenie danej skutočnosti v príslušnej kolónke“. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu. Po zhodnotení skutočnosti zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol v tejto veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom. Ako uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, medzi účastníkmi konania zostala spornou otázka posúdenia pripojenia osobitného vyhlásenia o evidencii pohľadávky v účtovníctve v zmysle § 122 ods. 6 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca si v reštrukturalizácii voči odporcovi uplatnil pohľadávky na štyroch prihláškach, ktoré obsahujú v kolónke 46 vyhlásenie žalobcu, že prihlasovanú pohľadávku eviduje v účtovníctve, ktorú kolónku žalobca označil krížikom a zároveň prihláška obsahuje podpis žalobcu ( osoby oprávnenej konať za obchodnú spoločnosť žalobcu). Žalovaný tvrdil, že v zmysle úpravy § 122 ods. 6 ZKR mal žalobca k prihláškam pripojiť osobitnú listinu s vyhlásením, že prihlásené pohľadávky eviduje v účtovníctve. Podľa § 122 ods. 6 zák. č 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení , platnom a účinnom do 31.12.2011, k prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje prihlásená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, k prihláške pripojí aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré prihlášky, stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu. Podľa § 25 Vyhlášky č. 665/2005 Z.z. ,ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii , vzory tlačív na podávanie prihlášok, vzory tlačív súhrnných prehľadov a vzory tlačív príloh a údaje zapisované do nich spolu s vysvetlivkami týmto zápisom sú uvedené v prílohe č. 4. V prílohe č. 4 Vyhlášky č. 665/2005 Z.z. je zverejnený vzor tlačiva na podávanie prihlášok, ktorý obsahuje kolónku 46 so znením „ vyhlasujem, že pohľadávku evidujem v účtovníctve“. V poznámke vzoru tlačiva na podávanie prihlášok pri popise ku kolónke 46 je uvedené, že v kolónke 46 sa vyznačí krížik, ak je pohľadávka evidovaná v účtovníctve veriteľa; tým že sa krížik vyznačí, veriteľ vyhlasuje, že pohľadávku eviduje v účtovníctve. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca ako veriteľ si pri prihlasovaní pohľadávok do reštrukturalizácie splnil zákonom v § 122 ods. 6 ZKR stanovenú povinnosť vyhlásiť, že prihlásené pohľadávky eviduje vo svojom účtovníctve, a poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a upúšťa od zopakovania tohto odôvodnenia ( § 9 ods. 2 O.s.p. ) . Ako to uviedol aj súd prvého stupňa, zmyslom ustanovenia § 122 ods. 6 ZKR je zabezpečiť osobitný prejav vôle veriteľa o tom, že eviduje prihlásenú pohľadávku v účtovníctve. Žalobca ako veriteľ požiadavku zákona splnil tak, že v príslušnej časti prihlášky vyznačil krížikom, že pohľadávka je evidovaná v jeho účtovníctve, pričom prihláška bola zo strany žalobcu podpísaná. Z vyššie citovaného znenia § 122 ods. 6 ZKR platného a účinného v rozhodujúcom období , teda do 31.12.2011, nevyplýva pre veriteľa povinnosť, že takéto vyhlásenie musí byť obsiahnuté v osobitnej k prihláške pripojenej listine. Takýto spôsob pripojenia vyhlásenia nie je v rozpore ani s významom slova „ pripojiť“ tak, ako ho cituje žalovaný v odvolací podľa publikácie Synonymický slovník slovenčiny , vydaný v roku 1995 Vydavateľstvom SAV Veda, podľa ktorého pripojiť znamená okrem iného aj „ pridať, dodať“. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že vo vyššie citovanom znení § 122 ods. 6 ZKR je slovo „ pripojiť“ použité celkom 4x, odvolací súd upozorňuje, že okrem textu zákona „ k prihláške pripojí aj vyhlásenie“, je slovo pripojiť v tomto ustanovení spájané s pripájaním listín, preukazujúcich údaje uvedené v prihláške, resp. nadobudnutie pohľadávky veriteľom . Takéto listiny nepochybne musia byť pripojené ako osobitné listiny, zatiaľ čo pripojenie vyhlásenia ako prejav vôle veriteľa je vyriešené predtlačou tohto textu v predpísanom vzore prihlášky spolu s kolónkou , zaškrtnutím ktorej veriteľ, ktorý prihlášku aj podpíše, vyhlási, že pohľadávku eviduje v účtovníctve. Takýto výklad zákona neodporuje zmyslu a účelu zneniu zákona , naopak, vychádza zo znenia zákona, ktoré sa vykonáva vykonávacím predpisom, teda vyhláškou ako právnou normou nižšej sily. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa na základe uvedených záverov v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý má právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si však takúto náhradu neuplatnil, odvolací súd mu trovy odvolacieho konania nepriznal.