Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoKR/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111220293 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111220293.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci žalobcu Prvá arbitrážna k. s., Prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca konkurznej podstaty úpadcu PLASTLINE NOVA s.r.o., Škultétyho 89, Veľký Krtíš, IČO: 36 030 023, právne zastúpený Bološ Advokátska kancelária, s.r.o., Horná 23, Banská Bystrica, proti žalovanému BRAND IMAGE s.r.o., Železničná 18, Veľký Krtíš, IČO: 36 058 653, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/50/2011-40 zo dňa 04. apríla 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Cbi/50/2011-40 zo dňa 04. apríla 2012 potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom určil, že: I. splátka č. 1 pôžičky/krátkodobej finančnej výpomoci úpadcu v prospech žalovaného vo výške 7. 000,- Eur zo dňa 29. 10. 2009, II. splátka č. 2 pôžičky/krátkodobej finančnej výpomoci úpadcu v prospech žalovaného vo výške 9.596,96 Eur zo dňa 16. 12. 2009, III. splátka č. 3 pôžičky/krátkodobej finančnej výpomoci úpadcu v prospech žalovaného vo výške 2.000,- Eur zo dňa 31. 12. 2009 sú voči veriteľom úpadcu neúčinné a žalovaný - je p o v i n n ý zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty Úpadcu k rukám správcu sumu vo výške 18.596,96 Eur; súd náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n a l. Žalobou podanou na súd dňa 14. 09. 2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti vyššie uvedených troch splátok pôžičky/krátkodobej finančnej výpomoci úpadcu v prospech žalovaného vo výške 9.596,96 Eur, 7.000,- Eur a 2.000,- Eur, t. j. spolu vo výške 18.596,96 Eur. V návrhu uviedol, že žalovaný je v zmysle § 9 ods. 1 písm. e/ Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) spriaznenou osobou úpadcu, a to prostredníctvom manželky konateľa úpadcu, ktorá je zároveň konateľom a jediným spoločníkom žalovaného. Žalovaný v priebehu roku 2008 a roku 2009 poskytol úpadcovi v hotovosti pôžičky spolu vo výške 18.596,96 Eur. Úpadca žalovanému pôžičky splatil, a to splátkami vo výške 7.000 Eur dňa 29. 10. 2009, vo výške 9.596,96 Eur dňa 16.12. 2009, a dňa 31. 12. 2009 vo výške 2.000,- Eur. V poradí tretia splátka bola uhradená v čase po začatí reštrukturalizačného konania dlžníka. Žalobca tvrdil, že úpadca vykonaním predmetných úhrad zvýhodnil žalovaného ako jedného zo svojich veriteľov, pretože aj napriek tomu, že v danom čase mal viacerých veriteľov, žalovanému vyplatil 100% celkovej poskytnutej pôžičky. Žalobca tvrdil, že v čase, keď úpadca uspokojil žalovaného, neuhrádzal svoje už platné záväzky, a to voči veriteľovi Runa Finance s.r.o., ktorý si do konkurzu na majetok úpadcu prihlásil pohľadávky v celkovej výške 6.801,07 Eur, z ktorých časť bola splatná už 16. 01. 2009, ako aj voči veriteľovi PROBUGAS a.s., ktorý si do konkurzu prihlásil pohľadávky, a to vo výške 487,50 Eur (splatná 26. 09. 2009) vo výške 281,91 Eur (splatná 30.09.2009) vo výške 1.442,40 Eur (splatná 26. 08. 2009) a vo výške 344,31 Eur (splatná 05.01.2010). Žalobca tvrdil, že žalovaný pri uspokojovaní svojej pohľadávky bol na úkor ostatných veriteľov neodôvodnene zvýhodnený, nakoľko ich pohľadávky neboli uspokojené ani zčasti, pričom vzhľadom na skutočnosť, že v čase urobenia odporovaných úkonov bol žalovaný spriaznenou osobou s úpadcom, zo zákona sa tak predpokladá ukrácujúci úmysel úpadcu. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, a to ani v súdom predĺženej lehote, a na pojednávanie sa nedostavil. Súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a podľa § 101 ods. 2 OSP, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a zistené skutočnosti posúdil podľa § 9 ods.1 ZKR, § 57 ods. 1 a 2, § 59 ods. 1, 3 a 4, § 60 ods. 1, 2 a 3, § 62 ods. 1 a 5 ZKR. Súd prvého stupňa mal preukázané, že v konaní bola zachovaná lehota 6 mesiacov na uplatnenie odporovacieho práva na súde v zmysle § 57 ods. 2 a v zmysle § 59 ods. 4 ZKR bola zachovaná lehota 3 rokov. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že X.. V. O. je od 08.07.2008 jediným konateľom a zároveň od 26. 10. 2010 aj jediným spoločníkom úpadcu. K. O., trvale bytom V. XXX, V. A. je manželkou konateľa úpadcu X.. V. O. a zároveň jediným konateľom a spoločníkom žalovaného, obchodnej spoločnosti BRAND IMAGE s.r.o. Súd prvého stupňa preto vychádzal zo záveru, že žalovaný je v zmysle § 9 ods. 1 písm. e/ ZKR spriaznenou osobou úpadcu. Súd prvého stupňa tiež zistil, že úhrady pôžičiek zo strany úpadcu na účet žalovaného boli v období, ktoré tesne predchádzalo reštrukturalizácii dlžníka (reštrukturalizačné konanie začalo uznesením OS BB sp. zn. 1R/7/2009 zo dňa 16. 12. 2009, a nakoľko si úpadca neplnil reštrukturalizačný plán, súd dňom 08. 06. 2011 vyhlásil na úpadcu konkurz). Nakoľko predmetné úkony vrátenia pôžičiek v celkovej výške 18.596,96 Eur boli urobené so spriaznenou osobou, tým sa v zmysle § 59 ods. 3 ZKR ex lege predpokladá úpadok a v zmysle § 60 ods. 1 ZKR je tak ex lege predpokladaný ukracujúci úmysel. Pokiaľ by úpadca, v ktorého mene konal jediný štatutárny zástupca, nezačal postupne uspokojovať svoju pohľadávku voči žalovanému, bolo by možné z týchto finančných prostriedkov pomerne uspokojiť už vtedy splatné pohľadávky ostatných veriteľov. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný bol zvýhodnený oproti ostatným veriteľom, nakoľko jeho pohľadávka bola uspokojená v plnom rozsahu, pričom existovali aj ďalší veritelia, pohľadávky ktorých neboli uspokojené. Pokiaľ by prioritne nebol uspokojovaný žalovaný, bolo možné proporcionálne uspokojiť už splatné pohľadávky ostatných veriteľov. Súd vychádzal zo záveru, že konanie úpadcu neoprávnene zvýhodnilo žalovaného na úkor iných veriteľov a zároveň týchto veriteľov ukrátilo, nakoľko ich splatné pohľadávky neboli uspokojené vôbec, a pohľadávky žalovaného boli navyše uspokojené v 100% výške. Súd prvého stupňa preto považoval návrh za dôvodný a vyhovel mu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 1 v spojitosti s § 142 ods. 1 OSP. Nakoľko žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, si trovy konania nevyčíslil ani neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že jednotlivé právne úkony zo strany žalovaného, ako aj úpadcu boli účinné a právoplatné, a žalovaný nie je povinný v prospech všeobecnej podstaty úpadcu uhradiť sumu 18.596,96 Eur. Žalovaný v odvolaní uviedol, že úpadcovi, obchodnej spoločnosti PLASTLINE NOVA s.r.o, Veľký Krtíš, poskytol žalovaný na základe písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.09.2006 finančné prostriedky vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 Eur) so splatnosťou do 31.12.2007. Úpadca v dohodnutom dátume pôžičku nesplatil, uhradil ju až v 2 splátkach, dňa 29.10.2009 vo výške 7.000,- Eur a dňa 16. 12. 2009 vo výške 9.596,96 Eur. Splatenie pôžičky zo strany úpadcu žalovanému bolo vykonané pred začatím reštrukturalizačného konania, t. j. pred 21. 12. 2009, kedy bolo zverejnené v obchodnom vestníku. Žalovaný poukazoval na to, že pôžička bola úpadcovi poskytnutá ešte v roku 2006, teda o 2 roky skôr ako vznikli účtovné záväzky úpadcu k veriteľom Propugas a.s. a Runa finance s. r. o., ktorých pohľadávky podľa údajov v žalobe boli splatné dňa 26. 08. 2009, resp. dňa 16. 01. 2009. V čase vrátenia pôžičky žalovanému sa jednalo o najstarší záväzok firmy úpadcu, ktorý po úhrade 2 splátok pôžičky žalovanému (29. 10. 2009 a 16. 12. 2009) má vo svojom účtovníctve záväzky so splatnosťou len po roku 2008. Pokiaľ ide o sumu 2.000,- Eur, žalovaný namietal, že nešlo o pôžičku/finančnú výpomoc, ale o zaplatenie zálohy na tovar dňa 15. 12. 2009, kedy si žalovaný objednal tovar u úpadcu. Nakoľko objednaný tovar zo strany úpadcu nebol žalovanému dodaný, úpadca dňa 31. 12. 2009 vrátil žalovanému zálohu na tovar vo výške 2.000,- Eur. Žalovaný k odvolaniu pripojil fotokópiu zmluvy o pôžičke zo dňa 25. 09. 2006, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 25. 09. 2006 (preukazujúci poskytnutie finančnej výpomoci úpadcovi vo výške 500.000,- Sk) a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 15.12.2009 (záloha na tovar vyplatená úpadcovi vo výške 2.000,- Sk). Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 22. 06. 2012 a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, pretože toto je správne. Žalobca tiež poukázal na úpravu § 118 a/ ods. 2 a § 205 ods. 1 OSP s tým, že doklady predkladané žalovaným v odvolacom konaní nie sú dokladmi, ktoré nemohli byť predložené v prvostupňovom konaní, a preto sa na ne nemá prihliadať. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu. Z predloženého spisu odvolací súd zistil okrem iného tiež nasledovné skutočnosti: Žaloba v tejto veci bola podaná na súd dňa 14. 09. 2011. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 16Cbi/50/2011-13 zo dňa 12. 10. 2011 s poukazom na § 114 ods. 3 OSP doručil žalovanému návrh na začatie konania, uložil mu, aby sa do 15 dní od doručenia tohto uznesenia k veci písomne vyjadril a poučil ho o procesných následkoch nesplnenia uloženej povinnosti (§ 153 b/ OSP, ako aj o iných procesných okolnostiach, medzi iným aj o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo musí označiť skôr, ako súd vyhlási skončenie dokazovania pred rozhodnutím vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada a skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205 a/ OSP (poučenie podľa § 120 ods.4 OSP), rovnako ako ho poučil aj o povinnosti ustanovenej v § 118 a/ OSP v tejto veci opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a poznačiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo žalovanému doručené dňa 18. 10. 2011, a podaním zo dňa 25. 10. 2011 žalovaný požiadal o predĺženie termínu na vyjadrenie k žalobe o 30 dní z dôvodov výberu právneho zástupcu pre firmu a prípravy dokladov k vyjadreniu, vyjadrenie k žalobe však ani v tejto lehote nezaslal. Súd dňa 18. 01. 2012 nariadil pojednávanie v tejto veci na 15. 02. 2012 o 9:00 hod. Na pojednávanie dňa 15. 02. 2012 sa žalovaný nedostavil, prítomný bol len právny zástupca žalobcu; súd pojednávanie odročil na neurčito a zároveň uložil žalovanému poriadkovú pokutu uznesením č. k. 16Cbi/50/2011-23. Žalovaný sa proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty odvolal, uviedol, že konateľ spoločnosti K. O. sa nemohla dostaviť na pojednávanie dňa 15. 02. 2012, nakoľko bola od 14. 02. 2012 práce neschopná (k odvolaniu bola pripojená fotokópia PN), pričom v odvolaní tiež uviedol, že obchodný podiel spoločníka v spoločnosti žalovaného je exekuovaný a spoločnosť aktuálne nemá žiadneho spoločníka ani žiadny majetok. Následne súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na 04. 04. 2012 o 9:00 hod. Žalovaný faxovým podaním na súd zo dňa 03.04.2012 požiadal o ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní dňa 04. 04. 2012 a oznámil, že súhlasí s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného. Súd prvého stupňa prejednal vec za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vyhlásil napadnutý rozsudok. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa preukáže opak. Podľa § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Podľa § 205 a/ ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Úprava odporovania právnym úkonom dlžníka ZKR má umožniť, aby sa do konkurznej podstaty získala náhrada za majetok, o ktorý bola právnymi úkonmi dlžníka zmenšená na úkor konkurzných veriteľov. Pohľadávka konkurzného veriteľa môže byť ukrátená odporovateľným právnym úkonom vtedy, ak vznikla pred právnym úkonom dlžníka, prípadne v čase od uskutočnenia právneho úkonu do jeho účinnosti. Úspešná odporovateľnosť má za následok neúčinnosť právneho úkonu voči všetkým veriteľom pohľadávok, ktoré boli v konkurze zistené. Pokiaľ ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty (ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka sa obnoví v plnom rozsahu a ďalší postup pri jej uspokojení je upravený v § 63 ods. 2 ZKR). Ust. § 59 ZKR upravuje odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, za ktorý sa považuje aj právny úkon, ktorým dlžník určitým spôsobom neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom (cit. § 59 ods. 1 „inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom“). Žalobca v konaní preukázal, že v čase, keď dlžník - úpadca splatil žalovanému ako svojmu veriteľovi pôžičku (v októbri a decembri 2009) mal už splatné záväzky proti svojim veriteľom Runa finance s. r. o. a Probugas a. s. Ako uviedol aj súd prvého stupňa, v čase, keď úpadca uvedené splátky pôžičky zrealizoval, bol žalovaný osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 písm. e/ ZKR, keď manželka spoločníka a konateľa úpadcu X.. V. O., K. O. bola jediným spoločníkom a konateľom žalovaného (v súčasnosti je jeho konateľom). V zmysle § 59 ods. 3 ZKR sa žalovaný mohol ubrániť proti odporovacej žalobe, pokiaľ by bol preukázal, že v čase zaplatenia splátok pôžičky žalovanému dlžník nebol v úpadku. Žalovaný však bol v konaní na súde prvého stupňa nečinný. K žalobnému návrhu sa na výzvu súdu nevyjadril, a to napriek tomu, že súd vyhovel žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie a pojednávanie vo veci nariadil až po uplynutí predĺženej lehoty. Na prvé pojednávanie nariadené vo veci sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil, neúčasť na ďalšom pojednávaní ospravedlnil bez udania dôvodov a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Po zhodnotení vyššie uvedených skutočností odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že úpadca úhradou finančnej pôžičky žalovanému ako svojmu veriteľovi žalovaného neodôvodnene zvýhodnil oproti iným veriteľom, keď mu zaplatil celú pohľadávku, a pohľadávky ostatných veriteľov, ktoré v tom čase už boli splatné, neuspokojil vôbec. V prípade konkurzu sú všetci veritelia uspokojení pomerne. Žalovaný bol súdom prvého stupňa poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205 a/. Skutočnosti, ktoré žalovaný v odvolaní namietal, ako aj dôkazy, ktoré k odvolaniu priložil a ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nie je možné podľa odvolacieho súdu považovať za také skutočnosti a dôkazy, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd na žalovaným v odvolaní uvádzané skutočnosti a predkladané dôkazy vôbec nemal prihliadať. Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj bol žalovaný v konaní na súde prvého stupňa preukazoval, že vyššie uvedenými splátkami 29. 10. 2009 vo výške 7.000,- Eur a 16. 12. 2009 vo výške 9.596,96 Eur splácal svoj záväzok voči žalovanému, ktorý bol splatný ešte 31. 12. 2007, teda skôr, ako vznikli záväzky úpadcu voči veriteľom Bruna finance s. r. o. a Probugas a.s., nebolo by to dôvodom na zamietnutie odporovacej žaloby. Ako už bolo uvedené, podstatné je, že v čase, keď úpadca uhrádzal splátky pôžičky, boli už jeho záväzky voči vyššie uvedeným 2 veriteľom splatné, pričom ich úhradou úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného. Rovnako pre posúdenie oprávnenosti odporovacej žaloby nie je podstatné, že úhradou 2.000,- Eur dňa 31. 12. 2009 úpadca nesplácal pôžičku ani finančnú výpomoc, ale vrátil žalovanému zálohu za tovar, ktorý si žalovaný u úpadcu objednal, avšak úpadca mu ho nedodal. Nedodaním tovaru vznikla žalovanému voči úpadcovi pohľadávka na vrátenie poskytnutej zálohy, pričom táto bola splatná v decembri 2009, teda ešte neskôr, ako boli splatné pohľadávky firmy Probugas a. s. a Runafinance s. r. o. Pre účely rozhodnutia o odporovacej žalobe v tomto prípade nie je rozdiel medzi pohľadávkou na vrátenie pôžičky a pohľadávkou na vrátenie zálohy. Záver súdu prvého stupňa, že žalovaný bol zvýhodnený oproti ostatným veriteľom, nakoľko jeho pohľadávka bola uspokojená v plnom rozsahu, a pohľadávky ostatných veriteľov neboli uspokojené vôbec, považuje odvolací súd za správny. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý určil neúčinnosť právnych úkonov úpadcu voči veriteľom úpadcu, ako aj povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu k rukám správcu žalovanému uhradenú sumu je správne, zodpovedá zisteným skutočnostiam a platnej právnej úprave. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.