Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/74/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111222940 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111222940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľky: I. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., V. R. H., U. XXX, t. č. I. A. A. C., X W. O. C., miesto doručovania: O. S. XXX XX R., A., C. J.. R. XX, proti odporcovi: Q. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. D., T. XX, t. č. L. On I., T. Q., X K. Q. P. E. D. XX/XX, E., zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Peter Škondej, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Kuzmányho 5, o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu zo dňa 30. 07. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 35P/25/2011-59 zo dňa 12. 06. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky počnúc dňom 11. 10. 2011 sumou 240 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 11. 10. 2011 do 12. 06. 2012 v sume 1 720 eur, toto povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane rozsudok okresného súdu právoplatný, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. P/239/98-13 zo dňa 13. 11. 1998 vo výroku o výživnom. V odôvodnení uviedol, že má nesporne preukázané, že od ostatnej úpravy výživného v novembri v roku 1998 došlo v súvislosti s vekom, stredoškolským štúdiom, ale aj zdravotným stavom navrhovateľky k výraznej zmene pomerov a k zvýšeniu finančných nákladov na jej výživu a materiálne zabezpečenie. K výraznej zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, ktorým ubudla vyživovacia povinnosť k dcére R., matke ale pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu zo súčasného manželstva. Zmenil sa aj príjem odporcu. Tieto skutočnosti odôvodňujú výrazné zvýšenie výživného. Pri rozhodovaní o novourčenej výške výživného nie je možné opomenúť veľmi nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky, ktorý vyžaduje zvýšené finančné náklady na zakúpenie pomôcok, liekov, dopravu do zdravotníckych zariadení. Matka zabezpečuje zdravotne postihnutej navrhovateľke najmä osobnú starostlivosť. Odporca okrem výživného v sume 40 eur sa inak nepodieľa na materiálnom zabezpečení navrhovateľky. Súd zvýšenie výživného na sumu 240 eur odo dňa podania návrhu považuje za zodpovedajúcu aktuálnym pomerom účastníkov. Táto suma zodpovedá zárobkovým pomerom odporcu, ktorého aktuálny príjem predstavuje suma 1 930 eur. Z tejto sumy musel súd v zmysle ust. § 154 ods. 1 OSP pri určovaní výživného vychádzať. Súd tiež rozhodol o zameškanom výživnom a to za obdobie od podania návrhu, teda od 11. 10. 2011 do rozhodnutia okresného súdu. V časti, v ktorej navrhovateľka žiadala určiť výživné presahujúce sumu 240 eur, súd návrh navrhovateľky zamietol. Odporca vo včas podanom odvolaní uviedol, že súhlasí s tvrdením súdu, že od ostatnej úpravy výživného v novembri 1998 došlo v súvislosti s vekom, stredoškolským štúdiom a najmä zdravotným stavom navrhovateľky k výraznej zmene pomerov a zvýšeniu jej finančných nákladov. Nesúhlasí ale s tak radikálnym zvýšením výživného zo sumy 26,55 eura na 240 eur. Zo sumy, ktorú odporca dosahuje mu po uhradení všetkých životne dôležitých nákladov zostáva mesačne 250 eur. O zdravotnom stave navrhovateľky sa odporca dozvedel len v priebehu súdneho konania. Matka navrhovateľky zamedzila odporcovi styk s navrhovateľkou. Súd sa nedostatočne vyporiadal s výškou nákladov na zdravotnú starostlivosť navrhovateľky, najmä v otázke preplácania nákladov zdravotnou poisťovňou vo Francúzsku. Odporca nemá možnosť túto skutočnosť preveriť, teda či všetky náklady, ktoré uviedla navrhovateľka, nie je možné znížiť zdravotným poistením, prípadne nahradiť menej nákladnými prostriedkami. Odporca si súdom určenú vyživovaciu povinnosť riadne plní. Je ochotný plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenej sume, ale nie v sume určenej súdom. Táto suma je nad jeho zárobkové a majetkové pomery. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. O. S. vo vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu uviedla „rozsudok súdu by mal byť platný až do vykonania“. V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OPS prejednal a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov. Okresný súd o návrhu rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Na zvýraznenie správnosti len dodáva. Plnenie vyživovacej povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov; ďalej len ZoR). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 ZoR). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 ZoR). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov vo vzťahu k deťom je teda ich zákonnou povinnosťou. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nemusí byť vždy smerodajné, koľko si rodič prácou (resp. podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí. Podstatné je zistenie životnej úrovne, ktorá je limitovaná, okrem majetkových pomerov, jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Pravidlom na určenie výšky výživného povinnému rodičovi je miera jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duchovný a sociálny rozvoj. Prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodiča. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Táto závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, prípadne od formy prípravy na budúce povolanie. Zákon nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Ostatná úprava výživného bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. P/239/98-13 zo dňa 13. 11. 1998. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu vtedy maloletej I. sumou 800,--Sk (26,56 eura) mesačne. V čase určenia výživného maloletá I. navštevovala materskú škôlku. Otec maloletej (odporca) dosahoval priemerný mesačný príjem 8 500,--Sk (282,15 eura); mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej R. N., nar. XX. XX. XXXX. Je nepochybné, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane oprávnenej - navrhovateľky, ako aj na strane povinného - odporcu. Odporcovi ubudla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletej R. N.. Odporca vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že dosahuje čistý mesačný príjem približne 1 530 GBP čo v prepočte predstavuje 1 912 eur. Potom vzhľadom na výšku príjmu, životné náklady odporcu (konkretizované odporcom na č. l. 25 spisu; v sume 1 210 GBP (1 512 eur) je určené výživné primerané. Odporca, okrem vyživovacej povinnosti vo vzťahu k navrhovateľke, nemá inú vyživovaciu povinnosť. K výraznej zmene pomerov došlo na strane navrhovateľky. I. N. je vo veku 19 rokov, štúdiom na vyššej strednej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie. V súčasnosti je ale významnou a podstatnou skutočnosťou to, že navrhovateľka je zdravotne postihnutá, trpí algodystrofiou. Uvedené onemocnenie znamená, že najčastejšie postihuje končatiny alebo ich časti a je charakteristické prítomnosťou zmien motorických, senzorických a najmä vegetatívnych. Je nepochybné, že je odkázaná nielen na rôzne zdravotnícke pomôcky (vozík), ale aj na starostlivosť tretej osoby. Uvedené ochorenie je spojené aj s výdavkami na lieky. Aj v prípade, ak by zdravotná poisťovňa preplatila náklady na uvedené výdavky (zdravotné pomôcky, lieky, návšteva lekára, prevoz do nemocnice), ostatné výdavky navrhovateľky sú vysoké. Výška mesačných nákladov na dieťa znamená pravidelné a nepravidelné platby, teda všetky náklady potrebné na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, primerané náklady na mobilný telefón, ale tiež náklady na záujmovú činnosť dieťaťa. Tieto samotné náklady na dieťa vo veku 19 rokov sú dôvodom na určenie výživného v sume určenej okresným súdom. V schopnostiach a možnostiach odporcu je prispievať na výživu maloletej sumou 240 eur mesačne. Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.