Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/17/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111225237 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111225237.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., 831 03 Bratislava, Hattalova 12/C, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Romanom Dulom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Horná 32, proti povinnému M. N., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., W. C. č. XX, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Robotnícka 4, pod sp. zn. EX 615/11, o vymoženie pohľadávky vo výške 331,94 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/2633/2011 - 11 zo dňa 08. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIC0610023, ktorý vydal dňa 29. 07. 2011 JUDr. Ján Huňady, JUDr. Adrián Knežo a JUDr. Marcel Hudák, rozhodcovia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., Trnavská cesta 7, Bratislava. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 331,94 €, úrok vo výške 26,00 % ročne zo sumy 331,94 € od 02. 04. 2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 331,94 € od 02. 04. 2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 47,93 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01. 04. 2010 vo výške 73,54 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava a povinným dňa 04. 06. 2008, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol úver vo výške 331,94 € a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v 20-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 23,43 €. Zmluvu vyhodnotil okresný súd ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z charakteru zmluvy skúmal rozhodcovskú doložku vymedzenú v 11.2 obchodných podmienok. Z uvedeného znenia rozhodcovskej doložky okresný súd zistil, že táto doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy ( čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, vyhodnotil okresný súd rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Konštatoval, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností, žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2, veta druhá, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 10.2 všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzavretia zmluvy bod 2. písm. b) nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinnému bolo v rozhodcovskej doložke priznané právo predložiť spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Z uvedeného vyplýva, že povinný mohol spor predložiť na rozhodnutie všeobecnému súdu. Rozhodcovská doložka tak nepožaduje od povinného, aby spor s právnym predchodcom oprávneného riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda nebola naplnená podstata neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal i to, že povinný mal možnosť v zmysle čl. 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. V prípade vyjadrenia nesúhlasu by povinný nebol rozhodcovskou doložkou viazaný. Okresnému súdu ďalej vytýkal, že sa v súvislosti s rozhodcovskou doložkou vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len Zákona o bankách), podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Podľa oprávneného, ak exekučný súd dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, a v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde tiež reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Cieľom procesného práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje splatné dlhy. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že žiadosti súdnej exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie a súdnu exekútorku poverí vykonaním tejto exekúcie alebo, aby v zmysle § 221 ods. 1 O. s. p. uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním( § 212 ods. 1 O. s. p. ), v rozsahu určenom v § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu v tom, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak sa exekučný súd musí zaoberať aj tým, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Oprávnenie a povinnosť exekučného súdu podrobiť prieskumu rozhodcovský rozsudok v exekučnom konaní vyplýva z ustanovenia § 45 ZoRK. S otázkou, či je exekučný súd v exekučnom konaní oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok sa zaoberal i Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. V uznesení sp. zn. III. ÚS 86/2010-19 z 18. 02. 2010 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že kedykoľvek v priebehu exekučného konania je súd oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnený vo svojej obrane uvedenej v odvolaní namietal, že bolo povinnosťou právneho predchodcu oprávneného v zmysle § 93b Zákona o bankách ponúknuť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky. K uvedenej argumentácii oprávneného odvolací súd uvádza, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať bez kontextu s osobitnou úpravou spotrebiteľských zmlúv v zmysle Občianskeho zákonníka. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nerovnosť zmluvných strán pri uzavretí zmluvy o úvere spočívala práve v tom, že povinný nemohol obsah typovej zmluvy predkladanej právnym predchodcom oprávneného nejako zmeniť. Zmluva o úvere obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami. Túto zmluvu je možné charakterizovať ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľskou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť práve v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv. Uvedený Zákon o bankách však neupravuje formu ani obsah uvedenej rozhodcovskej doložky a v ust. § 93b ods. 2 tohto zákona uvádza, že uvedený návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky nie je klient povinný prijať. Ak ho klient neprijme, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov, ktorými je Občiansky súdny poriadok, príp. Exekučný poriadok. Rozhodcovskú doložku však právny predchodca včlenil medzi ostatné štandardné podmienky zmluvy a povinný ( klient) mohol zmluvu len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. Rozhodcovská doložka je upravená v bode 11.2 Všeobecných obchodných podmienok, kde sa zmluvné strany dohodli, že „akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov." Riešenie sporov a rozhodcovská doložka je upravená v časti „Spoločné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok pod čl. 10, podľa ktorého všetky záväzkové vzťahy medzi bankou a klientom sa riadia platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a v súlade s nimi budú vyriešené, pokiaľ nie je medzi bankou a klientom dohodnuté inak. V bode 10.2.2. je uvedené, že „banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov, alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení : a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, a po b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, alebo všeobecnému súdu“. Následne si účastníci zmluvy dohodli, že ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom okresného súdu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka napriek tomu, že bola formulovaná alternatívne, túto voľbu spotrebiteľa znemožňuje, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Subjektom, ktorý by mal v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, by bol takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. V danom prípade si teda rozhodcovskú doložku spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa tak uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Odvolací súd skúmal i námietku oprávneného týkajúcu sa odňatia možnosti účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Argumentácia oprávneného, že ak by si oprávnený mohol uplatniť namiesto rozhodcovského súdu svoj nárok na všeobecnom súde, mohlo by dôjsť k situácii, že všeobecný súd by na základe námietky žalovaného s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 106 ods. 1 O. s. p. konanie zastavil a vec postúpil príslušnému rozhodcovskému súdu ( a teda v konečnom dôsledku by opätovne exekučný súd exekúciu nepripustil, čím by došlo reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu), je nutné uviesť, že ide iba o tvrdenie oprávneného bez akýchkoľvek súvislostí vo vzťahu k porušeniu konkrétnych práv účastníka konania ( oprávneného) v exekučnom konaní. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Oprávnený nepoukázal na to, k akému závadnému procesnému postupu okresného súdu došlo, ani akým spôsobom bola znemožnená realizácia jeho procesných práv. Postupom okresného súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom oprávnenému a nedošlo ani k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu ochranu, t. j. práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom. Oprávnený vo svojej argumentácii len predpokladá, akým spôsobom by mohlo byť vo veci postupované, ak by svoj nárok uplatnil na všeobecnom súde, s ktorým konštatovaním a argumentáciou sa však odvolací súd nestotožňuje. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.