Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/145/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111226697 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111226697.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX V. V., za účasti pôvodného vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v odvolacom konaní i za účasti ďalšieho vedľajšieho účastníka na strane odporkyne OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Mikušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Bašta 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 3.443,72 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/242/2011-66 zo dňa 21. 02. 2012 , takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 404,69 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 330,05 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, vedený vo X. pobočka P., č.ú.:XXXXX- XXX/XXXX, VS XXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd uznesením zo dňa 21. 02. 2012 konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 3.443,72 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil. Dôvodom tohto procesného postupu súdu bola skutočnosť, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol (pôvodný) vedľajší účastník na strane odporkyne. Zároveň okresný súd vrátil navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 199,87 Eur s tým, že uvedenú sumu vyplatí špecifikovaný daňový úrad, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 404,69 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vyššie špecifikovanú náhradu trov právneho zastúpenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov konania nepriznáva. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení odvolania namietal, že sa „nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania“, pretože „má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.“ Poukázal na to, že „cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „združenie“) je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§93 ods. 1 O.s.p.)“ V tejto súvislosti ďalej konštatoval, že „zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania“ a on sa „nemôže brániť proti vstupu združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.“ Spochybnil „nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom“, pretože „v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu.“ Navyše, „právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania“ a preto „na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O.s.p.“. Okrem toho namietal, že okresný súd nepostupoval správne, ak pri výpočte priznaných trov právneho zastúpenia určil tarifnú odmenu z hodnoty sporu tak, že k uplatňovanej istine pripočítal i úrok z omeškania (v tomto prípade 6 % ročne) z uplatňovanej istiny, kapitalizovaný ku dňu 24. 01. 2012 (t.j. ku dňu začatia poskytovania právnej služby). Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Pôvodný vedľajší účastník na strane odporkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania potvrdil. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 202,34 Eur. V súvislosti s argumentmi navrhovateľa uvedenými v odvolaní uviedol, že on (vedľajší účastník) má „právo na právneho zástupcu z rovnakých dôvodov, z akých ho má navrhovateľ“ a preto „je absurdné, ak navrhovateľ, ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi.“ Teda on, „ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní.“ Ďalej uviedol, že „žaloba bola proti spotrebiteľovi zamietnutá“ (myslené pravdepodobne, že konanie bolo zastavené - poznámka odvolacieho súdu) v dôsledku jeho „aktivity“ a teda jeho „účasť v konaní, je pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené.“ Okrem toho uviedol, že „náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom“ mu vyplýva z aktuálneho znenia ustanovenia § 137 Občianskeho súdneho poriadku. V súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľa, že okresný súd nepostupoval správne, ak pri výpočte priznaných trov právneho zastúpenia určil tarifnú odmenu z hodnoty sporu tak, že k uplatňovanej istine pripočítal i kapitalizovaný úrok z omeškania z uplatňovanej istiny, uviedol, že: „Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Z tohto konštatovania však vyplýva zásadne to, že príslušenstvo musí mať rovnaký právny osud ako istina ku ktorej patrí. Inak by tomu mohlo byť len vtedy, ak by to určoval zákon. Inak to určuje zákon napr. pri súdnych poplatkoch (§ 7 ods. 2 zák. o súdnych poplatkoch).“ V tejto súvislosti ďalej uviedol, že „v súdenej veci začalo poskytovanie právnej služby úkonom prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 24.1.2012 a začalo nielen o istinu, ale aj o úroky z omeškania a tento predmet konania definuje výšku peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, pri začatí poskytovania právnej služby. Toto peňažné plnenie, vo výške existujúcej pri začatí poskytovania právnej služby, predstavuje tarifnú hodnotu, z ktorej je potrebné vypočítať tarifnú odmenu, podľa § 10 ods. 2 AT (Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - poznámka odvolacieho súdu), lebo AT v žiadnom ustanovení neurčuje výpočet tarifnej hodnoty inak a nevylučuje z tarifnej hodnoty žiadnu časť peňažného plnenia alebo práva. (...) Ak by zákonodarca nechcel, aby sa podľa AT do tarifnej hodnoty určenej na výpočet tarifnej odmeny započítavala celá výška peňažného plnenia určená pri začatí poskytovania právnej služby, teda s istinou aj dospelé úroky z omeškania, musel by to explicitne v AT uviesť, tak ako to uviedol v zákone o súdnych poplatkoch. Nakoľko však AT obdobnú úpravu akou je § 7 ods. 2 zákona osudných poplatkoch neobsahuje, teda nie je v zmysle § 10 ods. 2 V AT nikde ustanovené inak, je potrebné pri určení tarifnej hodnoty, na účely základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzať z celého peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, určeného pri začatí poskytovania právnej služby, čo v súdenej veci predstavuje istinu, vrátane úrokov z omeškania, ako príslušenstva pohľadávky. AT neobsahuje ustanovenie zodpovedajúce § 7 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého by sa cena príslušenstva zahrňovala do tarifnej hodnoty len vtedy ak by bolo príslušenstvo samostatným predmetnom právnej služby.“ Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). Z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.“ Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol (pôvodný) vedľajší účastník na strane odporkyne. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol (pôvodný) vedľajší účastník na strane odporkyne, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov) i (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd postupoval správne, keď na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu priznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov konania, ktoré v tomto prípade predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Nemožno súhlasiť s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia (pôvodného) vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku bolo vo svoje podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň pre úplnosť uvádza, že navrhovateľ v odvolaní síce navrhoval, aby (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nebola náhrada trov konania podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. priznaná, avšak neuviedol žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd však nepostupoval správne, keď pri výpočte priznaných trov právneho zastúpenia určil tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej služby z hodnoty sporu tak, že k uplatňovanej istine pripočítal i úrok z omeškania (v tomto prípade 6 % ročne) z uplatňovanej istiny, kapitalizovaný ku dňu 24. 01. 2012 (t.j. ku dňu začatia poskytovania právnej služby). I keď možno konštatovať, že na určenie výšky trov právneho zastúpenia sa zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.) priamo nevzťahuje, súdna prax zastáva názor, že pri aplikácii Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z. z.) je analogická aplikácia uvedeného zákona prípustná (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. 04. 2011, sp. zn. 5 M Cdo 17/2010). Preto ak v tomto prípade okresný súd (správne) vyrubil súdny poplatok z návrhu (podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb., s použitím Položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb.) vo výške 6 % len zo samotnej uplatňovanej istiny (3.443,72 Eur), analogicky treba považovať uvedenú sumu (3.443,72 Eur) za tarifnú hodnotu veci v zmysle § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a základná sadzba tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby sa potom určí podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Keďže okresný súd v prípade rozhodovania o trovách konania, resp. trovách právneho zastúpenia (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane odporkyne takto nepostupoval, jeho rozhodnutie je v tejto časti nesprávne. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 330,05 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie písomného vyjadrenia k návrhu vo výške 131,13 Eur za každý úkon (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 3.443,72 Eur, podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 1 písm. a, b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedené úkony právnej služby v sume 7,63 Eur za každý úkon (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právny zástupca (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z. z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú sumu 55,50 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy prvostupňového konania na účet právneho zástupcu (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O.s.p.). Navrhovateľ i pôvodný vedľajší účastník na strane odporkyne boli v odvolacom konaní úspešní len čiastočne a preto odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Samotnej odporkyni a ďalšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.