Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/224/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227062 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111227062.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi K. Q. (predtým K.), narodeného XX. XX. XXXX, bytom C., K. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária Stropkov, Námestie SNP 7, o zaplatenie 5.086,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/64/2012-64 zo dňa 05. 06. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 452,54 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, potvrdzuje. Vo zvyšku zostáva uznesenie nedotknuté. Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie podľa § 96 ods. 1 OSP z dôvodu späťvzatia návrhu na jeho začatie v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, pretože navrhovateľ vzal návrh späť, teda procesným spôsobom zavinil zastavenie konania, je preto povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Zároveň rozhodol o tom, že navrhovateľovi vracia časť súdneho poplatku zaplateného v kolkoch vo výške 298,37 Eur v zmysle § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, podal odvolanie navrhovateľ v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP). Odôvodnil ho tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „ Združenie“), ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Zdôraznil, že nevidí význam nie vo vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ale v jeho právnom zastúpení, keďže samotnou úlohou Združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Nemožno ani vyhodnotiť, že by právny zástupca vedľajšieho účastníka poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné Združenie bez právneho zastúpenia. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR, samotné Združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Vyjadril názor, že ak sa Združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia tak potom dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadnuť a reflektovať i použitím ustanovenia § 150 OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Vo vyjadrení k odvolaniu vedľajší účastník uviedol, že argumentácia navrhovateľa v odvolaní je nenáležitá. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdil. Konštatoval, že ak by nemajetnému Združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Práve v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej odporcovi prostredníctvom Združenia, súd žalobu zamietol. Trovy právneho zastúpenia tak považoval za účelne vynaložené, nakoľko každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené z prevažne laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto vedľajší účastník je právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. I napriek tomu, že neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík súd vyhodnocuje ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. Práve vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, súvisiacich z prebiehajúcimi spormi, pretože samotný spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť. Poukázal i na novelizované znenie ust. § 137 OSP, podľa ktorej trovami konania je i náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Na záver zdôraznil, že vstup vedľajšieho účastníka do konania je dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľov v súdnych sporoch, keď vedľajší účastník môže preukázať, že vo viacerých súdnych sporoch pôsobil už jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie o veci zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP, pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu a to pred prvým pojednávaním. V súdenej veci vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania po oznámení o vstupe do konania, ktoré došlo okresnému súdu dňa 30. 01. 2012. Okresný súd Banská Bystrica pod č. k. 9Ro/426/2011-26 zo dňa 30. 01. 2012 rozhodol o návrhu navrhovateľa vydaním platobného rozkazu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal vedľajší účastník na strane odporcu odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatňovanej návrhom, nakoľko návrh bol súdu doručený dňa 21. 11. 2011, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Následne došlo zo strany navrhovateľa podaním zo dňa 25. 05. 2012 (došlé okresnému súdu dňa 31. 05. 2012) k späťvzatiu návrhu na jeho začatie a to v celom rozsahu. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania (v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva, sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu, nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) v spore, musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej odporcovi prostredníctvom Združenia, ktoré v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom a po vydaní platobného rozkazu okresným súdom, podalo voči nemu odpor, v ktorom dôvodne vznieslo námietku premlčania a až na základe tohto odporu došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom a to v celom rozsahu. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa odradzujúceho v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal späť svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť. Vstup vedľajšieho účastníka v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Odvolací súd preto považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné, pretože v danom prípade možno prijať právny záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. K námietke navrhovateľa v odvolaní, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, odvolací súd poznamenáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda sám zastavenie konania zavinil. Z uvedeného vyplýva, že ak v tomto prípade okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka postupoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a tieto priznal ako účelné, postupoval vecne správne. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP. Proti ostatným výrokom uznesenia okresného súdu odvolanie nebolo podané, preto v týchto výrokoch uznesenie zostalo nedotknuté (§ 206 ods. 3 OSP). O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo a odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V súvislosti s uplatnením náhrady trov odvolacieho konania vedľajším účastníkom, odvolací súd poznamenáva, že trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z podania písomného vyjadrenia k odvolaniu (v celkovej výške 117,72 Eur) nie sú trovami, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcu, resp. vedľajšieho účastníka na strane odporcu k predmetu konania. Na podanie predmetného vyjadrenia nebol vedľajší účastník vyzvaný, nešlo teda o podanie urobené na základe výzvy súdu, prípadne podanie za účelom procesného presadzovania uplatneného nároku resp. procesnej ochrany proti takémuto tvrdenému nároku. Keďže každý úkon alebo každé platenie treba posudzovať samostatne, tento úkon považoval odvolací súd za nadbytočný, a preto s prihliadnutím na jeho neúčelnosť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.