Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/64/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229372 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111229372.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., S. XX/Xp. zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou P. Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. W. S. XX/Xp., proti odporcovi P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., S. XX/ Xp., zastúpeného JUDr. Vladimírom Rybovičom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Nám. Štefana Moysesa 4, Banská Bystrica, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/308/2011 - 136 zo dňa 04. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a zročnom výživnom, p o t v r d z u j e . Vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania v sume 57,60 eur m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť trovy prvostupňového konania pozostávajúce z pomernej časti súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 38,40 eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica vedený v Justičnej pokladnici, do troch dní. Odporca je povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania v sume 38,40 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku z odvolania na účet Okresného súdu Banská Bystrica vedený v Justičnej pokladnici, do troch dní. Odporcovi sa oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným zo sumy 1.200,- Sk na sumu 80,- eur mesačne od 14. 12. 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľa. Zročné výživné za čas od 14. 12. 2011 do 04. 05. 2012 vo výške 220,93 eur povolil odporcovi splácať v 20,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do zaplatenia, a to pod stratou výhody týchto splátok. Odporcovi taktiež uložil povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 57,60 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/139/98 - 28 zo dňa 14. 09. 1998 vo výroku vo výžive navrhovateľa. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ je plnoleté dieťa odporcu pochádzajúce z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené. Skutočnosť, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť, je preukázaná tým, že študuje dennou formou štúdia na vysokej škole, nemá žiadny príjem a je z hľadiska zabezpečenia výživy a odôvodnených potrieb, teda, odkázaný na pomoc rodičov. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá ho finančne podporuje a odporca na jeho výživu prispieva súdom určené výživné v sume 39,83 eur mesačne. Od ostatnej úpravy výživného uplynulo 13 rokov, teda objektívne prišlo k rastu životných potrieb navrhovateľa, pričom aj na strane odporcu došlo k zmene pomerov v dôsledku rastu životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo tým, že navrhovateľ je vekovo starší a preukázateľne vzrástli náklady na uspokojenie jeho životných potrieb ako oblečenie, cestovné, strava, študijné pomôcky, bývanie. Navrhovateľ sa taktiež venuje na reprezentačnej úrovni športovej činnosti, s čím má zvýšené náklady. Snaží sa popri štúdiu na vysokej škole a náročnej športovej príprave privyrobiť si a získať finančné prostriedky na pokrytie svojich potrieb a nevyhnutných výdavkov (v lete 2011 brigádoval a zarobil 1.490,- eur, ktoré použil na zaplatenie školného a školských potrieb, jazdeckej činnosti). Pri úprave výživného okresný súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že odporca bol v čase predošlého rozhodnutia o výživnom zamestnaný vo firme SGS, s. r. o., kde výška jeho príjmu bola 15.000,- Sk (497,90 eur) v hrubom, avšak od februára 1998 poberal nemocenské dávky, ktoré mu boli vyplatené do októbra 1998 v celkovej sume 1.691,39 eur, v súčasnosti je ZŤP a poberateľom invalidného dôchodku v sume 396,50 eur mesačne. Príjem jeho manželky sa zvýšil z 248,96 eur na 668,15 eur. Súd poukázal aj na to, že v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom sa na jeho strane zvýšili výdavky v súvislosti s absolvovanou operáciou v zahraničí, na ktoré ale okresný súd neprihliadol vzhľadom k tomu, že výživné má prednosť pred všetkými platbami a výdavky vynaložené na operáciu a pooperačnú liečbu v celkovej sume cca 10.000,- eur odporca nepreukázal ako nevyhnutné. Odporca nepreukázal skutočnosť, že operáciu i liečbu si musel zaplatiť sám, nakoľko zdravotná poisťovňa mu nechcela s tým spojené náklady uhradiť. Súd poznamenal, že je právom odporcu vybrať si poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, avšak, ak si odporca vyberie možnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ktorá je spoplatnená, musí rátať s tým, že je potrebné zaplatiť s tým spojené výdavky, čo však nemôže ísť na úkor výživného, obzvlášť v prípade, ak existuje možnosť absolvovania bezplatného zdravotného úkonu zdravotnej starostlivosti. Z oznámenia zdravotnej poisťovne vyplýva, že odporca nepožiadal poisťovňu o možnosť financovania operácie v zahraničí alebo možnosť refundácie platby za operáciu a liečenie. Odporca taktiež nepreukázal, že operáciu bolo nevyhnutné absolvovať v zahraničí a musel si vziať pôžičku v tak vysokej sume, ktorú musí teraz splácať. Naopak, okresný súd dospel k záveru, že z oznámenia zdravotnej poisťovne je zrejmé, že operácie stavcov sú vykonávané aj na území Slovenskej republiky a hradené z verejného zdravotného poistenia. Čo sa týka otázky prejavovania záujmu navrhovateľa u odporcu, súd nezistil žiadne konanie navrhovateľa voči odporcovi, ktoré by bolo neúctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľov záujem o odporcu je v súčasnosti taký, aký bol v minulosti záujem odporcu o navrhovateľa. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti s prihliadnutím na to, že odporca je poberateľom invalidného dôchodku, súd nevyhovel návrhu navrhovateľa v plnej miere, ale len čiastočne a zvýšil výživné odporcu voči navrhovateľovi na 80,- eur mesačne. Táto suma je podľa názoru prvostupňového súdu primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj možnostiam a schopnostiam odporcu. Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi výškou výživného pri ostatnej úprave a určenej výške výživného za 5 a pol mesiaca, teda 220,93 eur. Súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien. Nakoľko navrhovateľ je osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) Zákona o súdnych poplatkoch a súd jeho návrhu na určenie výživného (čiastočne) vyhovel, okresný súd mal za to, že poplatková povinnosť prešla na odporcu. Právne vec okresný súd posúdil podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie odporca. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. b) OSP - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že je pravdou, že výdavky navrhovateľa sa od poslednej úpravy výživného zvýšili, nakoľko navrhovateľ v súčasnosti študuje na dvoch vysokých školách a poloprofesionálne sa venuje športovej činnosti, s čím sú spojené zvýšené náklady na stravu, cestovanie, tréningy a športové vybavenie. Výdavky navrhovateľa sú však nadštandardné, nie je totiž nevyhnutné, aby súčasne študoval na dvoch vysokých školách. Odporca nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, okrem osobného motorového vozidla rok výroby 2002, ktorého majiteľom je manželka odporcu, a nemá ani úspory. Nemôže si dovoliť žiadne výdavky nad rámec nevyhnutných nákladov na živobytie. Od rozhodnutia o výške výživného pre navrhovateľa v roku 1998 sa výrazne zmenili aj pomery na strane odporcu. Odporca bol v tom čase zamestnaný, v súčasnosti jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 396,50 eur. Jeho príjem nepostačuje ani na úhradu svojich základných potrieb, preto je finančne odkázaný na pomoc manželky, ktorá je zamestnaná ako učiteľka na základnej škole a jej čistý mesačný príjem dosahuje 668,15 eur. Výdavky odporcu sa stále zvyšujú, nakoľko sa mu zhoršuje zdravotný stav. Bol nútený absolvovať niekoľko operácií, má vymenené oba kolenné kĺby, bedrový kĺb a operovanú chrbticu. Za lieky platí cca 50,- až 60,- eur mesačne, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným v sume 80,- eur. Pochybenie súdu prvého stupňa vidí aj v tom, že pri posudzovaní pomerov odporcu neprihliadol na jeho výdavky v súvislosti s absolvovanou operáciou v zahraničí. V roku 2010 musel absolvovať operáciu chrbtice, nakoľko mu hrozilo ochrnutie. Lekárom bol informovaný o tom, že na Slovensku sa operácia stavcov chrbtice, akú potreboval odporca, nevykonáva. Z tohto dôvodu podstúpil operáciu v Nemecku. Je možné, že v súčasnosti už majú aj zdravotnícke zariadenia na území Slovenskej republiky potrebné prístroje na takéto operácie, avšak v roku 2010, keď operáciu potreboval odporca, mu bolo oznámené, že takúto operáciu je možné absolvovať len v zahraničí. Hoci výživné má prednosť pred inými výdavkami, v tomto prípade sa jedná o výdavok, ktorý bolo nevyhnutné vynaložiť. Ohľadne povinnosti zaplatiť trovy konania má odporca za to, že pri rozhodovaní bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľ sa pred podaním žaloby na zvýšenie výživného ani nepokúsil o mimosúdnu dohodu s odporcom. Napriek úspechu navrhovateľa v konaní je z toho dôvodu daný dôvod na aplikáciu ust. § 150 OSP a rozhodnutie o tom, že povinnosť platenia súdnych poplatkov neprechádza na odporcu. Odporca zároveň požiadal aj o oslobodenie od povinnosti platenia súdnych poplatkov, nakoľko je dôchodcom a iné príjmy okrem starobného dôchodku nemá. K žiadosti pripojil aj vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania. Rozsudok okresného súdu žiadal odporca zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že prvé výživné bolo určené rozsudkom okresného súdu zo dňa 14. 09. 1998 a posledných 14 rokov nebola žiadna zmena na výške výživného. V tom čase navštevoval základnú školu v Banskej Bystrici a hokejovú prípravku a chodil plávať. Teraz navštevuje Právnickú fakultu UMB v Banskej Bystrici prvý ročník denné štúdium, Fakultu humanitných vied, Odbor európske kultúrne štúdia a jazyka na UMB v Banskej Bystrici druhý ročník, externé štúdium. Štúdium na dvoch vysokých školách v dnešnej dobe nie je nič nezvyčajné, keďže po doštudovaní predpokladá lepšie uplatnenie na trhu práce. Štúdium vyberal v mieste bydliska, aby ani matke ani otcovi nevznikali ďalšie výdavky na cestovanie a ubytovanie pri štúdiu v inom meste. Šport, ktorému sa venuje - moderný päťboj - robí na profesionálnej úrovni. Od roku 2009 je členom Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, ako mládežnícky športovec, nepoberá žiadnu finančnú odmenu. Reprezentuje Slovenskú republiku aj v zahraničí a snaží sa to robiť čo najlepšie - je majstrom Slovenska za rok 2011. Poukázal aj na to, že jeho otec - odporca ako invalidný dôchodca chodil na dovolenky do Chorvátska, venuje sa svojim záľubám, fotografovaniu a rybolovu. Rozsudok okresného súdu navrhol ako správny potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, rozhodnutie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP, § 21 ods. 2 vyhl.. č. 148/2011 Z. z.) a rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a zročnom výživnom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a vo výroku o povinnosti zaplatiť trovy konania podľa § 220 OSP zmenil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúcim sa rozhodnutia o výživnom a zročnom výživnom a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza: Okresný súd vo veci zistil dostatočne skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správne právne závery a rozsudok aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Okresný súd sa námietkami odporcu uvedenými v odvolaní dostatočne vyporiadal a pri svojom rozhodnutí na tieto námietky prihliadol. Z dôvodov rozhodnutia jasne vyplýva tá skutočnosť, z akého dôvodu okresný súd neprihliadol na výdavky odporcu spojené s jeho operáciou v zahraničí a s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Nie je možné prihliadnuť ani na námietku odporcu, že je nevyhnutné, aby navrhovateľ súčasne študoval na dvoch vysokých školách, za čo navrhovateľ uhrádza vysoké poplatky v súvislosti s externým štúdiom a kupovaním študijných materiálov. Síce nie je nevyhnutné, aby navrhovateľ súčasne študoval na dvoch vysokých školách, ide však o štúdium, ktorým si zdokonaľuje svoje odborné vedomosti a zdatnosti, ide o štúdium s prípravou na budúce povolanie, ktoré nemôže byť na ujmu a je v prospech navrhovateľa. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol dokonca pri výbere vysokých škôl, na ktorých študuje, ústretový, a to tak voči svojej matke, ale aj voči odporcovi, keď štúdium vyberal v mieste bydliska, aby jeho rodičom nevznikali ďalšie výdavky na cestovanie a ubytovanie pri štúdiu v inom meste. Aj podľa názoru odvolacieho súdu štúdium na dvoch vysokých školách resp. ukončenie tohto štúdia, je predpokladom pre lepšie uplatnenie sa na trhu práce. Okresný súd správne výživné zvýšil s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že ostatne bolo o výživnom rozhodnuté v čase, keď mal navrhovateľ ešte len 7 rokov a bol žiakom prvého ročníka základnej školy, pričom v súčasnosti je už dospelý, pričom za ostatných 14 rokov sa výška výživného nezmenila. Okresný súd správne prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľa a možnosti a schopnosti odporcu. Odvolací súd len dodáva, že k zmene predošlého súdneho rozhodnutia došlo v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého ustanovenia dôvody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazoval na to, že pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľ sa pred podaním žaloby na zvýšenie výživného nepokúsil o mimosúdnu dohodu s odporcom , a je teda daný dôvod na aplikáciu ust. § 150 OSP, odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi uložením povinnosti zaplatiť súdny poplatok a nahradiť trovy konania. V zmysle ust. § 150 ods. 1 vety prvej OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V súdenej veci však ide o povinnosť zaplatiť súdny poplatok (nie nahradiť trovy konania), preto okresný súd, pokiaľ mal zistené, že navrhovateľ je osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) Zákona o súdnych poplatkoch, správne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania podľa § 2 ods. 2 vety prvej toho istého zákona, ale v nesprávnom rozsahu. Podľa § 4 ods. 2 písm. e) Zákona o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodení navrhovateľ v konaní o určenie výživného. Podľa § 2 ods. 2 prvej vety toho istého zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Navrhovateľ žiadal určiť výživné v sume 120,- eru, súd uložil odporcovi platiť zvýšené výžívné v sume 80,- eur, preto odporcovi mala byť správne uložená povinnosť len v pomernej časti v sume zodpovedajúcej dvom tretinám súdneho poplatku (57,60 : 3 x 2 = 38,40 eur). Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v tomto výroku zmenil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu len v sume 38,40 eur. Podľa § 7 ods. 10 Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní (veta prvá). Z uvedeného dôvodu odvolací súd odporcovi uložil aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok z odvolania v rovnakej výške 38,40 eur, do troch dní. Odporca spolu s odvolaním požiadal aj o oslobodenie od súdnych poplatkov a k žiadosti predložil aj tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného tlačiva vyplýva, že jediným príjmom odporcu je starobný (predčasný starobný) dôchodok v sume 396,50 eur, vlastníkom osobného motorového vozidla Seat Leon rok výroby 2002 (ohľadom ktorého predložil doklad), je vo vlastníctve jeho manželky P. P., s ktorou žije v spoločnej domácnosti), býva v byte, ktorého vlastníkom ktorého je G.. Y. U., má mesačné výdavky súvisiace s bývaním v sume 38,- eur (elektrina), 4,- eur (plyn) a 120,- eur mesačne nájomné. Jeho manželka je poberateľkou mzdy vo výške 668,15 eur. Podľa ust. § 138 ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci zo strany odporcu nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné bránenie uplatňovanie alebo bránenie práva, pomery odporcu však neodôvodňujú v súdenej veci priznanie celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol na tú skutočnosť, že odporca absolvoval v zahraničí operáciu, ktorú nebolo nutné v zahraničí absolvovať (viď dôvody rozsudku okresného súdu), na ktorú operáciu si odporca požičal 10.000,- eur, ktorú sumu spláca po 100,- eur mesačne. Pokiaľ je v jeho schopnostiach a možnostiach z jeho príjmu (prípadne spoločného príjmu s manželkou) splácať uvedenú pôžičku, je v jeho schopnostiach a možnostiach zaplatiť aj súdny poplatok z návrhu na začatie konania a prípadne aj súdny poplatok z odvolania. Odvolací súd prihliadol pri rozhodovaní aj na výšku týchto poplatkov. Pokiaľ odporca namietal v odvolaní, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že odporca konkrétne takúto vadu neuviedol a odvolací súd takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, vo veci nezistil. Aj keď odvolateľ v odvolaní neuvedie vady konania, je súd povinný ex offo na ne prihliadať, ale iba na tie z nich, ktoré mali (nestačí, že len mohli mať) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 OSP), takúto vadu ale odvolací súd nezistil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom k tomu, že návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle ust. § 151 ods. 1 OSP nebol podaný ani zo strany navrhovateľa a ani zo strany odporcu. Podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej OSP totiž o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.