Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200260 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112200260.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Ul. Hattalova č. 12/C, 831 03 Bratislava, IČO 45 869 464, zast. Lexpert s.r.o., advokátska kancelária, Ul. Robotnícka č. 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO 45 976 856, proti povinnej L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. M. č. XXX/XX, XXX XX V., vedenej pod sp.zn. Ex 1/2012 súdnou exekútorkou JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Ul. Robotnícka č. 4, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 1.632,85 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2Er/29/2012-11, zo dňa 13. januára 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 1/2012, doručenú súdu dňa 04.01.2012, zamietol. V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdna exekútorka žiadala poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/1992 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Preto rozhodcovský rozsudok nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého povinnej právnym predchodcom oprávneného P. V., a.s., IČO XX XXX XXX, na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 17.12.2008. Oprávnený pohľadávku nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011 od spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITID, ktorá túto pohľadávku nadobudla postúpením od P. V., a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok vyplývajúcich z bankových produktov zo dňa 15.12.2010. Preskúmaním, najmä Zmluvy o úvere, vrátane Obchodných podmienok pre úver (OP), vzhľadom na kritériá na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, aplikáciou všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - § 52 a nasl. týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, vyhodnotil okresný súd ako neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy dojednanú rozhodcovskú doložku (§ 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do OP, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, jej obsah bol veriteľom vopred pripravený a všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy obsahom ktorej je takáto doložka reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vyplývať na obsah zmluvy. Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ust. § 45 ods. 2 ZoRK dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď pri aplikácii právneho predpisu - smernice (pozn. KS: zrejme smernice Rady č. 93/13/EHS) tento predpis nesprávne vyložil, pokiaľ ide o ust. čl. 3 ods. 3 písm. q). Zastáva názor, že slovenská verzia prekladu smernice je zavádzajúca. V danom prípade rozhodcovská doložka, čl. 10.2 OP, zakotvuje rozhodcovské konanie ako alternatívu, nie ako výlučnú možnosť. Povinná sa mohla s ochranou svojich práv obrátiť i na všeobecný súd, žalobou podanou v súlade s ust. Občianskeho zákonníka. Aplikáciu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka súdom v danom prípade považuje oprávnený za účelovú, ktorá nemá oporu v existujúcom skutkovom stave. Oprávnený poukazuje na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Prvostupňový súd tiež nezohľadnil starostlivosť s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní posúdil situáciu povinnej. Z jeho rozhodovania jednoznačne vyplýva, že pri rozhodovaní o nároku oprávneného prihliadal na ustanovenia príslušných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinnou a bankovou inštitúciou, ktorá činnosť vykonáva pod dohľadom Národnej banky Slovenska, pričom je pri výkone svojej činnosti povinná dodržiavať právne predpisy. Okresný súd zrejme spochybňuje rozhodcovské konania ako také, že nezabezpečuje rovnakú mieru spravodlivosti ako súdne konanie, s čím nemožno súhlasiť. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila. Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.). Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a práve posúdil, vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, teda tak ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil. Okresný súd sa prednostne zaoberal otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul. Zistenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky je postačujúcim dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. Treba viesť, že v súvislosti s rozhodcovskou doložkou oprávnený v odvolaní poukazuje na „bod 10.2 OP“, hoci exekučnému súdu predložil Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2008), ktoré o rozhodcovskej doložke pojednávajú v ust. čl. 11.2. a iba tak, že ak sa pri riešení sporov medzi účastníkmi nedosiahne dohoda „uplatní sa na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov“. Pritom zo spisu nevyplýva, či práve tieto predložené OP boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť - otázne tak zostáva, či v prejednávanej veci vôbec došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, či rozhodcovský súd mohol spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok, keďže rozhodcovská zmluva resp. doložka musí mať v zmysle zákona písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 prvá veta ZoRK). Odvolací súd potom pri posudzovaní rozhodcovskej doložky vychádzal z jej „predpokladaného obsahu“ založeného na tvrdení oprávneného uvedeného v jeho odvolaní a tiež sa riadil odôvodnením rozhodcovského rozsudku kde sa uvádza, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom (t.j. PRO CIVITAS s.r.o. - právnym nástupcom pôvodného oprávneného) podľa čl. 2 ods. 7 zmluvy o úvere, kde sa zmluvné strany (spotrebiteľ a veriteľ) dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach (OP). Pritom cituje znenie bod 10.2 písm. a), b) OP. Podľa písm. a) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Podľa písm. b) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2 OP je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) a neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008. Rozhodnutie exekučného súdu zodpovedá a je správne aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3)), ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Právne závery oprávneného, ktoré vysvetlil v odvolaní vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, ako aj k výkladu smernice Rady č. 93/13/EHS vychádzajú z interpretácie, ktorú odvolací súd nepovažuje za správnu. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 10.2. všeobecných obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z formulácie bodu 10. 2 a), ktoré stanovuje, že „pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania“ vyplýva v prípade podania žaloby pre banku jednoznačný záväzok banky obrátiť sa výlučne na vopred určený (vybraný) rozhodcovský súd, jednoznačne stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, ak podá žalobu banka, čo je neprijateľné. Z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na ktoré poukazuje oprávnený, pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 510/2002 z.z. o platobnom styku a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O.s.p. ). Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na znenie bodu 10.2.3. Obchodných podmienok pre úver, „Ak klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to že ju prijal“, ktoré má učiniť zadosť, že klient (povinná) s rozhodcovskou doložkou vyslovil súhlas, čím podľa názoru oprávneného bola právne relevantným spôsobom založená právomoc rozhodcovského súdu. Uvedenú skutočnosť obhajuje tiež tým, že priamo v zmluve o úvere je (pozn. KS v bode 7). uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach.“ Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako prvostupňový súd, že rozhodcovskú doložku si povinná (spotrebiteľ) osobne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, ktoré naviac sú napísané veľmi drobným písmom čo iba potvrdzuje pochybnosť súdu o tom, že si tieto podmienky povinná vôbec všimla, a v konečnom dôsledku zmluvu mohla len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane rozhodcovskej doložky. Tiež okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ) je povinný platnosť rozhodcovskej doložky namietať pri uzavretí zmluvy resp. bankového obchodu osobitnou formou „písomne“, spotrebiteľa pri vyjednávaní podstatne znevýhodňuje. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe povinnej (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy, základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Rozhodcovský rozsudok predložený exekučnému súdu, nemôže byť a nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Exekučný titul nie je vykonateľný. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka oprávneného, že okresný súd vo svojom procesnom postupe prekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že je povinnosťou exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul, teda že exekučný súd je oprávnený pri postupe podľa § 45 ZoRK hľadieť na rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, akoby nebol materiálne právoplatný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK aj čo do materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.