Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/255/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200570 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112200570.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného spoločnosťou Lexpert s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 976 856 proti povinnému D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX U. U. pre vymoženie pohľadávky vo výške 337,17 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom 974 01 Banská Bystrica, ul. Robotnícka č. 4, pod sp. zn. EX 78/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/69/2012-9 zo dňa 30. januára 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/69/2012-9 zo dňa 30. januára 2012 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor predložil na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom -rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7, IČO 35 862 882 pod spis. značkou IIA 0610095 zo dňa 23.09.2011. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou R. U., a.s. so sídlom v U., R. č. X/U., IČO XX XXX XXX a povinným dňa 05.06.2006, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver vo výške 1.327,76 Eur a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume po 61,71 Eur. V čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver (verzie 2/2005) sa zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b) a c) a § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu za spotrebiteľskú, nakoľko právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je právnym vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to vzhľadom na povahu zmluvných strán a obsah zmluvného záväzku. Na predmetný právny vzťah preto aplikoval aj normy spotrebiteľského práva, predovšetkým § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej Občiansky zákonník), ktorých použitie nie je prekážkou dohody zmluvných strán o aplikácii Obchodného zákonníka. Ďalej prvostupňový súd poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorého konštatovania a právne závery si osvojil a na smernicu Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. a na základe zásady nepriameho účinku je záväzná aj pre Slovenskú republiku, preto ju treba používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Pri skúmaní rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého stupňa považovať za neprijateľnú podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Poukázal ďalej na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zaviedla písmeno r) v znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd vydaná poverenie pre súdneho exekútora alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že okresný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, lebo tak posudzoval hmotnoprávne právny titul, na čo nemá zákonné oprávnenie. Okresný súd konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezakladá podľa oprávneného oprávnenie jeho meritórneho prieskumu. Odborná právna teória i ustálená súdna prax sa zhoduje v tom, že na to, aby bol exekučný titul materiálne vykonateľný, musí obsahovať presné označenie oprávneného a povinného, presné vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti, určenie presnej lehoty na plnenie, a ak ide o povinnosť na nepeňažné plnenie, do úvahy musí prichádzať niektorý zo spôsobov na jeho vymoženie. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskej doložky podľa oprávneného nemožno vyvodiť ani z judikatúry Európskeho súdneho dvora. Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka nie je nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, lebo nebola uvedená vo výpočte nekalých podmienok v prílohe smernice, nebola uvedená vo výpočte neprijateľných podmienok v § 53 OZ a ani nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 smernice alebo § 53 ods. 1 OZ. Uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ býva niekedy nesprávne interpretované tak, že spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Z gramatického i logického výkladu vyplýva, že rozhodcovská doložka v rozsahu, v akom vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní od dodávateľa, zostáva v platnosti. Dodávateľ je tak oprávnený riešiť spor so spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľovi zostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, môže si však svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskosúdnom konaní. Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o bankách“), podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Okresný súd tiež nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní a starostlivosť, s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní napriek procesnej pasivite povinného posúdil nárok oprávneného. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali mať procesné práva povinného, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom do jeho účinnej procesnej obrany. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinným a R. U., a.s. ako podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva nad činnosťou bánk bankový dohľad, ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov, dohliada na dodržiavanie ustanovení zákona č. 747/2004 z. z. o dohľade nad finančným trhom, osobitných zákonov a iných všeobecných záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo ich činnosť. Podľa odvolateľa súd svojím rozhodnutím odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a porušil jeho ústavné právo na súdnu ochranu. Mal za to, že ak by si oprávnený, vzhľadom na závery súdu v napadnutom rozhodnutí uplatnil svoj nárok na všeobecnom súde, pričom banka v zmysle ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. bola povinná ponúknuť klientovi (spotrebiteľovi) neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskú zmluvu s ním aj uzavrela, všeobecný súd by na základe námietky žalovaného a poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 106 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil a vec postúpil príslušnému rozhodcovskému súdu. Oprávnený tiež nesúhlasil so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, ktoré smerujú k paušálnemu ponímaniu neprijateľnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, pretože cieľ, ktorý mal byť aplikáciou smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sledovaný, by sa mohol necitlivou aplikáciou obrátiť v neprospech chránených, teda spotrebiteľov. Banky podnikajúce na základe zákona o bankách by pravdepodobne sťažili podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, a to s poukazom na to, že rozhodcovské konanie je v porovnaní s konaním pred všeobecnými súdmi považované za efektívnejšie a rýchlejšie. Vyslovil názor, že činnosť exekučného súdu podľa ust. § 44 Exekučného poriadku je nástrojom ochrany spotrebiteľov pred zneužívaním právneho poriadku zo strany niektorých nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľom úvery za podmienok odporujúcich dobrých mravom. V závere vyslovil, že tvrdenia súdu ohľadom nekalosti doložky nepoľahčujú skutočnosť, že finančné prostriedky boli poskytnuté riadne a včas, povinný svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnil a počas celého procesu vymáhania a rozhodcovského konania nemal snahu dosiahnuť dohodu alebo zmier, resp. ich nedodržiaval. Rozhodnutím súdu bol oprávnený poškodený, keďže na majetok povinného nie je momentálne možné viesť exekúciu. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, odvolaniu sudca nemienil vyhovieť, a preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ešte ďalšie dôvody. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. IIA0610095 vydaný dňa 23.09.2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. rozhodcami JUDr. Jánom Huňadym, JUDr. Marekom Baňasom a Mgr. Ing. Michalom Radosom, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 337,17 Eur spolu s úrokom vo výške 7,5 % ročne zo sumy 337,17 Eur od 02.04.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 337,17 Eur od 02.04.2010 do zaplatenia, ďalej vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu splatnosti úveru v sume 17,85 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti do dňa 01.04.2010 v sume 151,92 Eur, dlžné poplatky v sume 28,21 Eur, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania v sume 33,19 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 05.06.2006. V článku 9 bode 2 Obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli riešenie sporov a rozhodcovskú doložku tak, že zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere a Obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal návrh R. U. na riešenie vzájomných sporov na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., IČO: 35 962 882 podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Za miesto rozhodcovského konania si strany určili Bratislavu. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení platnom a účinnom 03.01.2012 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. ( Rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 05.06.2006 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ mluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 23a zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. 88k) Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. 88l) Odvolací súd k námietke oprávneného, že v danom prípade nemožno zmluvu o úvere zo dňa 05.06.2006 uzavretú medzi ním a povinným považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uvádza, že okresný súd predmetný právny vzťah správne posúdil ako spotrebiteľský a zároveň správne konštatoval, že uzavretá zmluva je zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy. Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane obchodných podmienok pre úver, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že argumenty oprávneného uvedené v odvolaní nie sú z vyššie uvedených dôvodov akceptovateľné, a to najmä preto, že z ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd predtým, než udelí poverenie na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe je možné exekúciu vykonať a či neexistujú také zákonné ustanovenia, ktoré by vykonaniu exekúcie bránili. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.