Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200975 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112200975.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov Mgr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, vo veci starostlivosti o maloletú G. N., nar. 3. 6. XXXX, bytom Y. č. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa matky E. N. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. č. XX, t.č na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou pre konanie C. G., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica a otca G. T., nar. XX. 8. XXXX, bytom ul. G. č. XX, J., v konaní o návrhu starej matky P. N., nar. XX. 8. XXXX, bytom Y. č. XX, o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 35P/6/2012-36 zo dňa 13. 4. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti otca na maloletú G. p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zveril maloletú G. N. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky P. N.. Táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Zároveň súd určil vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletej tak, že otec a matka sú povinní prispievať na výživu maloletej G. každý zvlášť sumou 150 Eur, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Týmto rozhodnutím zároveň okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/81/2002-27 zo dňa 21. 5. 2002 vo výroku o zverení dieťaťa a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/282/2007-47 zo dňa 22. 1. 2008 vo výroku o výživnom. V dôvodoch rozsudku okresný súd uviedol, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, že podaný návrh starej matky na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti je dôvodný. Z dôvodu odchodu matky z domácnosti je zverenie maloletej G. do náhradnej osobnej starostlivosti adekvátnym rozhodnutím zabezpečujúcim ďalšiu výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, hlavne keď prostredie u starej matky je maloletej od malička domáce a takého rozhodnutie je v súlade i s doterajším stavom, keď maloletá otca vôbec nepozná. Súd tiež uviedol, že po odchode matky z domácnosti na prelome rokov 2011-2012 sa o dieťa stará stará matka, ktorá s vnučkou a synom býva vo vlastnom rodinnom dome. G. navštevuje 6. triedu základnej školy, kam chodí autobusom. Stravuje sa doma. Stará matka poberá starobný dôchodok v sume 400 Eur mesačne, iný príjem nemá. Otec zarába ako kuchár, podľa vlastného vyjadrenia 430 Eur mesačne, jeho náklady na bývanie predstavujú sumu asi 170 Eur. Okrem vyživovacej povinnosti k G., ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z faktu, že od poslednej úpravy výživného došlo v súvislosti s vekom k zmene pomerov a k zvýšeniu finančných nákladov na výživu a materiálne zabezpečenie dieťaťa s prihliadnutím aj na skutočnosť, že otec sa okrem platenia výživného inak nepodieľa na starostlivosti o dcéru. Výživné v rovnakej sume určil súd i zo strany matky, ktoré dieťa opustila. Proti výroku rozsudku okresného súdu o výživnom podal včas odvolanie otec maloletej. Poukázal na nové skutočnosti vo veci, a to „výpoveď zo strany zamestnávateľa s účinnosťou od 25. 6. 2012“. Navrhol preto, aby súd opätovne posúdil výšku výživného a rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne. Stará matka vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej trvala na súdom určenom výživnom. Uviedla, že sa snaží svojej vnučke dať všetko potrebné tak, aby bol zabezpečený jej vývin a bežné potreby. Zo sumy 100 Eur to však nie je možné. Jej jediný príjem je starobný dôchodok a nie je v jej silách nájsť si ešte zamestnanie. Podľa jej názoru zo strany otca ide o účelovú manipuláciu s poukazom aj na lokalitu, v ktorej otec býva a aj na počet pracovných miest zverejnených na internetovej stránke. Je v jeho silách nájsť si zamestnanie s výškou mzdy vyššou ako 360 Eur. Žiadala preto, aby odvolací súd odvolanie otca maloletej „zamietol ako neopodstatnený“. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca „doporučil“ rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Stará matka sa o maloletú vzorne stará a súd pri určení výšky výživného vychádzal z potrieb maloletej a z reálnych možností otca. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolaní napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúca povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo benefitovať zo životnej úrovne jeho rodičov. Zákon predpokladá, že rodičia budú vo vzťahu k dieťaťu plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám dieťaťa. Ich miera je rôzna, odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zariadenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a pod. Obidvaja rodičia sa musia podieľať na výžive svojho dieťaťa podľa svojich síl, možností a pomeru svojich príjmov, s ohľadom na ich celkovú majetkovú a sociálnu situáciu. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca maloletej tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej G. sumou 150 Eur, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, je vecne správne. Na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď bolo v konaní preukázané, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/282/2007-47 zo dňa 22. 1. 2008) voči maloletej. Maloletá G. má nepochybne nárok na vyššie výživné vzhľadom na vyšší vek a tomu zodpovedajúcu vyššiu potrebu v súvislosti s uspokojovaním ako základných, tak aj ostatných životných potrieb pre jej celkový úspešný vývin (strava, oblečenie, školské pomôcky a iné náklady). Vychádzajúc z dôvodov odvolania, krajský súd konštatuje, že otec maloletej v odvolaní neuviedol takú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na určenie iného rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Aj keď otec maloletej v odvolaní uviedol, že dostal „výpoveď zo strany zamestnávateľa s účinnosťou od 25. 6. 2012“, na túto námietku odvolací súd nemohol prihliadnuť aplikujúc ustanovenie § 75 ods. l Zákona o rodine. Podľa citovaného ustanovenia súd prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu ako aj prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd je zo zákona povinný skúmať dôvody, ktoré viedli u povinného k stratám na príjmoch alebo majetku. Pri určení výživného súd tak vychádza v zmysle zákonnej úpravy (aj) z potencionálneho príjmu. Zákonodarca tým sledoval potrebu zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval rozsah svojej vyživovacej povinnosti. Vôbec, sledovaným účelom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je predchádzať prípadnému ľahkomyseľnému a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má zabrániť prípadnému úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním vlastných záujmov povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy maloletých detí. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že otec maloletej bol riadne v čase rozhodnutia prvostupňového súdu zamestnaný v spoločnosti O. N., spol. s.r.o., ul. X. č. 5, J. a ku skončeniu pracovného pomeru s týmto zamestnávateľom došlo na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa „25. 4.“ (zrejme 25. 4. 2012) bez uvedenia dôvodu tak, že pracovný pomer sa končí dňom 25. 6. 2012. Treba zdôrazniť, že išlo o dohodu o skončení pracovného pomeru a nie o výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako nesprávne uviedol otec maloletej v odvolaní. Vzhľadom k tomu, že otec maloletej sa stal nezamestnaným na základe dohody, teda súhlasil so skončením pracovného pomeru, odvolací súd nemohol na odvolaciu námietku otca prihliadnuť. Potencionálne by jeho príjem, keby nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru, mohol byť vo výške, v akej ho poberal od bývalého zamestnávateľa. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.