Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201164 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112201164.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky G. J., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX U. U., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi J. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX U. U., toho času bytom F. XX, XXX XX U. U., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súd Banská Bystrica č.k. 31P/17/2012-116 zo dňa 25. 04. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 17. 01. 2012 sumou 130 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, a vo výroku, ktorým povolil odporcovi splácať zročné výživné za obdobie od 17. 01. 2012 do 25. 04. 2012 vo výške 452,90 Eur v mesačných splátkach po 20 Eur, splatných spolu s bežným výživným, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom zo dňa 25. 04. 2012 rozhodol o návrhu navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 17. 01. 2012 sumou 130 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky (prvý výrok). Zročné výživné za obdobie od 17. 01. 2012 do 25. 04. 2012 vo výške 452,90 Eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade, ak nebudú uhrádzané riadne a včas (druhý výrok). Zároveň rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť trovy konania v sume 93,60 Eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok). V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej okresný súd konštatoval, že má „preukázané, že navrhovateľka nie je v súčasnosti schopná zabezpečiť svoje potreby aj potreby detí zo svojho príjmu a pokryť z neho svoje základné životné potreby a potreby detí. Obaja účastníci konania sú ľudia v produktívnom veku, ani jeden z nich neuviedol nadštandardné záujmy alebo aktivity v spoločenskej, športovej a kultúrnej oblasti. Navrhovateľka je osoba zdravotne ťažko postihnutá. Je dlhodobo chorá, jej aktuálny nepriaznivý zdravotný stav jej neumožňuje trvalé pracovné zaradenie. Bola dlhodobo práceneschopná, pričom nárok na nemocenské jej po zákonom stanovenej dobe zanikol. V súčasnosti je bez akéhokoľvek pravidelného mesačného príjmu.“ V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že „výživné a rodinné prídavky na maloleté deti za príjem navrhovateľky nepovažoval, nakoľko tieto zabezpečujú a pokrývajú potreby maloletých detí.“ Zároveň poukázal i na to, že „navrhovateľka je v súčasnosti odkázaná na pomoc rodičov a na príspevky z nadácie. Odporca bol v čase podania návrhu súkromným podnikateľom v oblasti kamenárstva. Ako vyplýva z daňového priznania z podnikateľskej činnosti vykazoval zisk. V priebehu konania (ku dňu 03. 04. 2012) ukončil podnikanie.“ Okresný súd dospel k názoru, že „odporca bezdôvodne, bez predchádzajúceho zabezpečia si iného zamestnania sa sám pripravil o pravidelný mesačný príjem a živobytie“ a toto jeho konanie „posúdil ako vzdanie sa bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania a majetkového prospechu“, pretože „do 03. 04. 2012 mal pravidelný mesačný príjem.“ Tvrdenie odporcu, že dosahoval príjem len vo výške 569,60 Eur mesačne okresný súd neakceptoval, pretože „po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia 31P/129/2011-163 zo dňa 09. 09. 2011 a vykonaným dokazovaním ohľadom skutočného zárobku odporcu v konaní 31P/129/2011“, dospel k názoru, že „je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky v sume 130,-Eur mesačne“. V odôvodnení rozhodnutia o zročnom výživnom okresný súd uviedol, že „zročné výživné predstavuje stanovenú výšku výživného za 3,5 mesiaca, čo pri výške výživné v sume 130 Eur mesačne, predstavuje sumu 452,90 Eur.“ Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela zamietol. V odôvodnení odvolania uviedol, že navrhovateľka sa pred podaním predmetného návrhu na neho neobrátila s tým, že „požaduje príspevok“. Jej návrh preto považuje za predčasne podaný „z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok“. Podľa jeho názoru, „navrhovateľka nespĺňa ani podmienku, že nie je schopná sama sa živiť“. Hoci jej ochorenie mu „nie je ľahostajné, jej schopnosť samostatne sa živiť posudzoval súd len z hľadiska nemožnosti pracovného zaradenia, ale neprihliadal na priebežné zabezpečenie dávkami sociálneho systému počas PN a v prípade priznania invalidity bude z tohto systému zabezpečovaná aj naďalej formou dôchodku, pričom tieto dávky samy osebe preukazujú schopnosť navrhovateľky samej sa uživiť.“ V tejto súvislosti zároveň uviedol, že má „vedomosť o tom, že navrhovateľka sa v mesiaci máj zamestnala“. Okrem toho namietal, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil „ani tak závažnú skutočnosť“, že sa odsťahoval z vlastného bytu ktorý získal v roku 2006 darom od otca, v ktorom v súčasnosti býva navrhovateľka s deťmi. Nesúhlasil ani s argumentom okresného súdu, ktorý bol zásadným dôvodom jeho rozhodnutia, že tým, že ukončil svoju podnikateľskú činnosť sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Okrem iného uviedla, že „argumentácia odporcu, že musel prerušiť živnosť, lebo má málo zákaziek, nie je pravdivá.“ V tejto súvislosti poukázala na to, že „živnosť si odporca vždy na cca pol roka prerušil aj počas nášho manželstva kvôli tomu, že to bolo výhodné vo vzťahu k plateniu odvodov a poistného ako aj odpisom nákladov a v tomto čase robil vždy načierno, kedy si zarobil oveľa viacej peňazí ako keď prevádzkoval živnosť.“ Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 17. 01. 2012 sumou 130 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, a vo výroku o zročnom výživnom, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z nasledujúcich dôvodov: Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15.10.2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 17. 01. 2012 sumou 130 Eur mesačne, a vo výroku o zročnom výživnom, je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením tejto časti jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že odporca v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré neboli predmetom prvostupňového konania, resp., ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí neskúmal a nezohľadnil. Ak odporca v odvolaní namietal, že navrhovateľka nespĺňa základnú zákonnú podmienku na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela - neschopnosť samostatne sa živiť, tak v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že v aktuálnej dobe navrhovateľka objektívne nie je schopná sama sa živiť a teda uvedená zákonná podmienka na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela je u nej splnená. Je to dôsledok jej závažného onemocnenia. Ak za tohto stavu odporca v odvolaní namietal, že „jej schopnosť samostatne sa živiť posudzoval súd len z hľadiska nemožnosti pracovného zaradenia, ale neprihliadal na priebežné zabezpečenie dávkami sociálneho systému počas PN a v prípade priznania invalidity bude z tohto systému zabezpečovaná aj naďalej formou dôchodku, pričom tieto dávky samy osebe preukazujú schopnosť navrhovateľky samej sa uživiť“, tak túto námietku nemožno v tomto čase posudzovať inak, ako cynickú a účelovú. V konaní bolo totiž jednoznačne preukázané, že navrhovateľka poberala nemocenské dávky len vo výške 9,561090 Eur na deň a to len do 29. 04. 2012, a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ohľadom jej eventuálneho invalidného dôchodku ešte nebolo vydané, teda inak povedané, invalidný dôchodok v aktuálnej dobe nepoberá. Pokiaľ odporca v odvolaní tvrdil, že má „vedomosť o tom, že navrhovateľka sa v mesiaci máj zamestnala“, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ide o všeobecné tvrdenie, ktorého pravdivosť nepreukázal a dokonca ho ani nepodporil žiadnymi konkrétnymi okolnosťami a skutočnosťami, ktoré by bolo možno objektívne preveriť. Z tohto dôvodu odvolací súd nemohol na toto tvrdenie prihliadať. Ak odporca v odvolaní namietal, že nesúhlasí ani s argumentom okresného súdu, ktorý bol zásadným dôvodom jeho rozhodnutia, že tým, že ukončil svoju podnikateľskú činnosť sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v tomto smere sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu. Stav, keď sa odporca vzdal svojej podnikateľskej činnosti bez toho, aby mal zabezpečený zdroj ďalšieho pravidelného príjmu nemožno hodnotiť inak, ako to, že sa v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o určení príspevku na výživu navrhovateľky a vo výroku o zročnom výživnom ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Ako už bolo uvedené, okresný súd rozhodol, že: „Odporca je povinný zaplatiť trovy konania v sume 93,60 Eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia“ (tretí výrok). Zo znenia samotného výroku i z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že v prípade tohto výroku nejde o rozhodnutie o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania (§ 142 a nasl. O.s.p.), ani o náhradu trov konania štátu (§ 148 O.s.p.), ale ide o rozhodnutie týkajúce sa zaplatenia súdneho poplatku (podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov). Odhliadnuc od uvedenej jednoznačnej nesprávnosti formulácie právneho dôvodu, uvedený výrok je i nevykonateľný, pretože neobsahuje špecifikáciu „komu“ je odporca uvedenú sumu (predstavujúcu súdny poplatok za konanie a nie trovy konania) povinný zaplatiť. V tejto súvislosti ešte odvolací súd navyše poukazuje i na to, že tento výrok v samotnom písomnom vyhotovení rozsudku nekorešponduje s výrokom, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní dňa 25. 04. 2012 (viď Zápisnica o pojednávaní - č.l. 115 p.v. spisu). Vzhľadom na uvedené pochybenia odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu v uvedenom výroku podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušiť a v tomto rozsahu vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v rámci ktorého rozhodne o súdnom poplatku i o eventuálnych trovách konania účastníkov. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.