Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/225/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201286 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112201286.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464 zast. JUDr. Romanom Dulom, advokátom, Horná 32, Banská Bystrica proti povinnej: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX X. X., vedenej pod sp. zn. EX 119/12 súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, Banská Bystrica o vymoženie 1303,77 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/138/2012-11 zo dňa 24. januára 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je v tomto prípade Rozhodcovský rozsudok, ktorý vydali dňa 07.10.2011 JUDr. Ján Huňady, JUDr. Marek Baňas, Mgr. Branislav Legát, rozhodcovia, pod sp. zn. IBC0910050. Exekučný súd uviedol, že súčasťou súdneho spisu je popri exekučnom titule aj Zmluva o úvere a Obchodné podmienky pre úver ( verzia 1/2008). Uviedol, že z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 25. marca 2008 bola medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava, IČO: 31 340 890 a povinným uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol úver vo výške 1327,76 Eur a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v 40 pravidelných mesačných splátkach vo výške 51,22 Eur. Poukázal na článok 11.2 obchodných podmienok, v zmysle ktorých sa zmluvné strany dohodli, že „ akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporovo rozhodcovská doložka uvedené vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov. Exekučný súd poukázal na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), na § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. b),c), § 40 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ ZoRK“), na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.1.2008 a na § 52 ods. 3, ods. 4, písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie tým, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou ešte podľa § 2 zákona č. 25/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku. Proti uzneseniu súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom namietal, že súd prvého stupňa nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy -právneho titulu priznaného rozhodcovským rozsudkom. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a odvodil svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky od § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení v s§ 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom podľa odvolateľa je tento záver založený na nesprávnom právnom posúdení. Odvolateľ uviedol, že ak by aj pripustil, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmavať rozhodcovský rozsudok, znamenalo by to porušenie Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi garantovaného práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku a ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom, pretože nebola uvedená vo výpočte nekalých podmienok v Prílohe Smernice Rady 93/13/EHS, nebola uvedená vo výpočte neprijateľných podmienok v § 53 Občianskeho zákonníka, a nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice alebo § 53 ods. 1 OZ, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený poukázal aj na ust. § 93 b zák. č. 483/01 Z.z. o bankách, podľa ktorého v čase uzavretia Zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Odvolateľ ďalej uviedol, že právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. sa snažil o mimosúdne riešenie vzájomných vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, zaslal povinnému písomnú výzvu na úhradu omeškaných splátok, keďže povinný svoj dlh neuhradil, poveril vymáhaním svojej pohľadávky externú spoločnosť zaoberajúcu sa vymáhaním pohľadávok. Po nedosiahnutí dohody s povinným právny predchodca oprávneného podal žalobu na rozhodcovský súd. Odvolateľ poukázal na § 26 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom uviedol, že rozhodcovské konanie je písomné, preto dostavenie sa do sídla rozhodcovského súdu nie je nutné. Rozhodcovský súd môže so súhlasom ostatných účastníkov konania s prihliadnutím na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania určiť iné vhodné miesto na území Slovenskej republiky, povinný však v žalobnej odpovedi takýto návrh nepodal. Uviedol, že v prípade, ak by zmluvy neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril akú inú kvalitu či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného, a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Prvostupňový súd svojím rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným spôsobom. V závere odvolania oprávnený uviedol, že navrhuje, aby Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie a súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie, alebo alternatívne navrhol, aby napadnuté uznesenie odvolací súd zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd ako odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). V zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku je zrejmé, že exekučný súd skúma tiež, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti návrhu, či je k nemu priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonaný v tom zmysle, že oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne či na nich prešlo právo alebo povinnosť exekučného titulu a tiež, či sú splnené podmienky podľa § 103 O.s.p., za ktorých môže súd konať. Z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní však vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie, a preto exekučný súd je povinný prihliadnuť v tejto časti konania, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. V danom prípade súdny exekútor požiadal o vykonanie exekúcie na podklade Rozhodcovského rozsudku sp. zn. IBC0910050 zo dňa 07.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2011 a vykonateľnosť dňa 28.10.2011. Citovaným rozhodnutím bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 1303,77 EUR, úrok vo výške 24,00% ročne zo sumy 1303,77 Eur od 02.05.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1303,77 Eur od 02.05.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 109,02 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti do dňa 01.05.2010 vo výške 684,18 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 85,72 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok vyhovel všetkým nárokom oprávneného, ktoré si tento uplatnil z titulu uzatvorenej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom (oprávneným) a žalovaným (povinným) dňa 25.03.2008. Exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, dojednanie ktorej v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Smernica Rady 93/13/EHS, na čo správne poukázal exekučný súd. Exekučný titul je takto nevykonateľný v celom rozsahu. Krajský súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení; formulárová, adhézna, typová zmluva). Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere, z predmetu činnosti dodávateľa na výpise z OR ako aj z rozhodovacej činnosti súdov. Okresný súd rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Bolo povinnosťou exekučného súdu, aby preskúmal exekučný titul aj s ohľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu sa zameriava na skúmanie hmotnoprávnych predpokladov ako sú dovolenosť a možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi. Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom, materiálna právoplatnosť je flexibilnejšia a z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určitý okruh právnych vzťahov sa na ne hľadí ako by materiálne právoplatné neboli. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí teda nie je bezvýnimočná a zo zvláštnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať, určuje zákonodarca a súdu patrí do kompetencie aplikácia takto vyjadrenej právnej úpravy, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1 písm. a/, čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Tieto princípy sa vzťahujú aj na rozhodcovské rozsudky, ktoré nadobudnú účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní). Exekučný súd bol teda v danom prípade oprávnený pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní hľadieť na rozhodcovský rozsudok ako by nebol materiálne právoplatný a mohol ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v tomto ustanovení aj čo do materiálnej správnosti. Mohol teda skúmať, či sú dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Okrem dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu, krajský súd poukazuje aj na to, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom vyjednaná, vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, a preto obavy, že slabšia strana (spotrebiteľ, povinný) si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú na mieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní odvodzujúcom si oprávnenie v predmetnej veci konať na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, podľa názoru odvolacieho súdu, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na základe ktorého možno viesť exekúciu. Ustanovenie § 93 b zák. č. 483/01 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na ktoré v odvolaní poukazuje oprávnený, (pre banky vyplývajúca povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona - zákon č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i- odkazuje na O.s.p.) Neskoršou novelizáciou ust. § 93 b ods. 1 Zákona o bankách ( vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009) aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh. Právny predchodca oprávneného v podstate nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93b Zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutie rozhodcovskej zmluvy. Krajský súd preto uznesenie okresného súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.