Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/48/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201629 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112201629.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Márie Trubanovej, v právnej veci navrhovateľky S. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., H. XX, t. č. bývajúcej na adrese N. N., P. X, proti odporcovi M. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S., H. XX, t. č. bytom XX O. C., XXXXX Y., Co.Y., G., zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Oravcovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Skuteckého 12, o určenie výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní odporcu M. G. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 34P/20/2012-72 z 30. 04. 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku o vyživovacej povinnosti odporcu (otca) m e n í tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky S. G., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 80 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
V konaní začatom na návrh matky vtedy maloletej Veroniky Kantorovej prvostupňový súd zveril S. G. (navrhovateľku) do osobnej starostlivosti matky a otcovi (odporcovi) určil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 80 Eur mesačne dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky L. G.. O zmene výchovného prostredia rozhodol v súlade s vôľou S. G., ktorá sa v júni XXXX navrátila z G. do Slovenskej republiky a nechcela sa vrátiť k otcovi do G. napriek tomu, že rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/107/2008-57 z 25. 09. 2008 bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Vôľu žiť s matkou na Slovensku prejavila S. nielen pred jej ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ale aj priamo na pojednávaní dňa 30. 04. 2012.
Výšku výživného určil súd s ohľadom na zistenie, že matka navrhovateľky - invalidná dôchodkyňa s dôchodkom 170 Eur, je na materskej dovolenke s rodičovským príspevkom 194,70 Eur mesačne, žije so svojim priateľom M. G. v jeho byte v N. N.. Z tohto partnerského vzťahu sa dňa 23. 06. 2010 narodil maloletý V. G.. Odporca žije v G., momentálne nepracuje z dôvodu, že mu bola diagnostikovaná rakovina pľúc a podrobuje sa chemoterapeutickej a rádiologickej liečbe. Je práceneschopný a poberá dávky, ktoré majú charakter dávok v hmotnej núdzi vo výške 247 Eur týždenne. Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi U. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti otca a býva s ním v G.. Navrhovateľka je študentkou 1. ročníka Spojenej strednej školy v Banskej Bystrici, je zdravá, nevenuje sa žiadnej záujmovej činnosti, s čím by boli zvýšené výdavky.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd rozhodol o vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke, napadol odvolaním odporca. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu v napadnutej časti tak, že bude mu uložené prispievať na výživu navrhovateľky výživným iba v rozsahu 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil skutkový stav. Od apríla 2011 je práceneschopný. Podstupuje liečbu rakoviny pľúc, v dôsledku ochorenia prestal pracovať a po jednom roku trvania PN spadol do systému rovnajúcemu sa na Slovensku hmotnej núdzi, kde jeho jediným príjmom je len dávka v hmotnej núdzi 247,60 Eur týždenne. Náklady na bývanie v G. sú nepomerne vyššie ako na Slovensku. Náklady na bývanie hradí spoločne so svojim bratom. Maloletý U. je zverený do jeho osobnej starostlivosti, preto z dávky od štátu musí hradiť internet, školu a vyživuje aj maloletého U.. Náklady na liečbu ochorenia hradí v celom rozsahu zdravotná poisťovňa, ale cestu do Y. na vyšetrenia si hradí sám. Súdom určené výživné vo výške 80 Eur mesačne nie je schopný zaplatiť. Matka si vyživovaciu povinnosť voči maloletému U. neplní. Nemá žiadne úspory. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hodnotnejšie hnuteľné veci. Po rozvode s matkou navrhovateľky splácal spoločné úvery. Prvostupňový súd nevzal do úvahy jeho aktuálne schopnosti a možnosti vlastnou prácou si obstarať finančné prostriedky. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvnené schopnosťami a možnosťami rodičov a pokiaľ sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, odôvodnené sú iba bežné potreby dieťaťa.
Na odvolanie otca reagovali matka navrhovateľky a kolízny opatrovník návrhom na potvrdenie rozsudku okresného súdu. Matka vyčíslila svoj aktuálny príjem na 387,48 Eur mesačne (invalidný dôchodok 174,94 Eur, rodičovský príspevok 190 Eur, rodinné prídavky na S. 22,54 Eur) a výdavky na bývanie (jej príspevok M. G. 232 Eur) a náklady na nevyhnutné potreby dcéry S. 84 Eur mesačne (cestovné do školy 31 Eur, desiata 33 Eur, školské pomôcky 10 Eur, príspevok na maturitu 10 Eur). Vysoké náklady vynakladá matka na zakúpenie oblečenia S. z dôvodu, že jej osobné veci zostali u otca v G.. Po odpočítaní najnutnejších nákladov zostáva matke 70 Eur mesačne, z ktorej zabezpečuje sebe a dvom deťom stravu, oblečenie a hygienické potreby. Dcéra S. s ňou žije v spoločnej domácnosti od 25. 06. 2011 bez akejkoľvek finančnej pomoci od otca. Tvrdenia odporcu, že neplatí výživné na syna U., nie sú pravdivé. Zrážkami z invalidného dôchodku platí bežné výživné na maloletého U. v sume 39,83 Eur. Na výživu svojich detí prispievala aj v čase, keď obidve žili s otcom v G.. Ani ona nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hodnotnejšie hnuteľné veci, nemá žiadne úspory.
S. G. dňa XX. XX. 2012 dosiahla plnoletosť. Dosiahnutím plnoletosti stratilo rozhodnutie prvostupňového súdu o zverení navrhovateľky do osobnej starostlivosti matky účinnosť. Navrhovateľka dňom XX. XX. XXXX dovŕšila 18-ty rok veku, je plnoletá a dňom plnoletosti nadobudla podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia zastupujú maloleté dieťa podľa § 31 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine iba pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. S. G. je spôsobilá na všetky právne úkony, z tohto dôvodu nie je potrebné, aby ju v konaní o určenie výživného proti povinnej osobe (otcovi, odporcovi) zastupovala matka. Dňom 14. 08. 2012 zanikla aj funkcia kolízneho opatrovníka ustanoveného maloletému dieťaťu podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine. Účastníkom konania o určenie výživného zostali navrhovateľka S. G. a odporca M. G..
V dôsledku odvolania odporcu proti rozsudku okresného súdu v časti o jeho vyživovacej povinnosti prejednal krajský súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.") a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti obsahovo ako vecne správny potvrdil, ale formálne z dôvodu potreby zmeny platobného miesta, na ktoré bude povinná osoba poukazovať výživné, rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil.
Z obsahu spisu prvostupňového súdu je preukázané, že maloleté deti S. a U. boli rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/107/2008-57 z 25. 09. 2008 zverené do osobnej starostlivosti otca a matke určená vyživovacia povinnosť v sume 43,15 Eur v prospech vtedy maloletej S. a vo výške 39,83 Eur v prospech maloletého U.. Určitý čas žila navrhovateľka s otcom v G.. V lete roku 2011 sa vrátila navrhovateľka na Slovensko k matke a rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia č. k. 33P/77/2011-15 z 26. 08. 2011 bolo uložené otcovi navrhovateľky, aby odovzdal vtedy maloletú S. do osobnej starostlivosti matky. Uznesenie bolo vykonateľné dňom 21. 09. 2011. Od tohto času sa navrhovateľka zdržuje v domácnosti matky, do osobnej starostlivosti ktorej bola zverená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 34P/20/2012-72 z 30. 04. 2012.
Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Povinnosť vyživovať svoje deti trvá podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zákon ukladá súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4). Zakotvuje tiež (§ 62 ods. 5), že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke okresný súd rešpektoval zákonné kritériá. Matka navrhovateľky si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke dobrovoľne. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 170 Eur mesačne, rodičovského príspevku 194,70 Eur mesačne a na S. poberá prídavky na dieťa vo výške 22,54 Eur. Okrem S. má matka vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom - maloletému U., zverenému do osobnej starostlivosti otca a maloletému V. G.. Zo svojho príjmu zabezpečuje matka bývanie, ošatenie, stravu nielen sebe, ale aj maloletému V. a navrhovateľke. Na základe týchto údajov je možné konštatovať, že matka využíva svoje schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére v plnom rozsahu.
V konaní o rozvod manželstva sp. zn. 14C/107/2008 odporca udával, že je v G. zamestnaný ako šofér s priemerným mesačným príjmom 1.400 Eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahoval priemernú týždennú mzdu 450 Eur = 1.800 Eur mesačne. Do tohto konania o zmenu výchovného prostredia a určenie výživného doložil otec potvrdenie o tom, že naposledy pracoval u svojho zamestnávateľa 08. 04. 2011, následne poberal týždenne nemocenské dávky vo výške 178,70 Eur a príspevok od štátu (G. XXX,XX) vo výške 142,60 Eur, spolu 321,30 Eur týždenne. Po uplynutí jedného roka práceneschopnosti poberá odporca dávky v hmotnej núdzi v G. republike vo výške 247,60 Eur týždenne = 990,40 Eur mesačne.
Neschopnosť platiť výživné na navrhovateľku vo výške 80 Eur mesačne zdôvodňuje odporca vyššími nákladmi na živobytie v G., než v Slovenskej republike, tvrdiac, že ani suma 990,40 Eur nepokryje jeho a synove životné náklady v G.. Na odporcom uvádzaný dôvod pre určenie vyživovacej povinnosti v rozsahu len 30 % zo sumy životného mimina na neplnoleté nezaopatrené dieťa správne okresný súd neprihliadol. Otec má stále trvalé bydlisko v Slovenskej republike. Nie je viazaný výkonom práce na pobyt v G. republike. Netvrdí, že by si založil novú rodinu, kvôli ktorej v G. býva a svoj ďalší (nákladný) pobyt v G. ničím nezdôvodňuje. Vyživovacia povinnosť má podľa § 65 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, teda aj pred vysokými nákladmi na život v cudzine. Suma výživného 80 Eur mesačne pokrýva iba čiastočne nevyhnutné náklady na živobytie navrhovateľky. Z takto určeného výživného pripadá na jeden deň v mesiaci 2,66 Eur. Z tejto sumy nie je možné pokryť ani celodennú stravu navrhovateľky, je potom zrejmé, že všetky ostatné výdavky na stravu, školu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a záujmy musí hradiť matka. Rozsudok okresného súdu je vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke vecne správny. Odvolací súd iba formálne zmenil výrok rozsudku z dôvodu, že po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľky je navrhovateľka spôsobilá a oprávnená poberať výživné sama, neexistuje právny dôvod, aby bolo výživné platené k rukám jej matky L. G.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.