Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112201641 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6112201641.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého H. Z., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom u otca, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa matky J.. R. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. U., J. č. XX, t. č. bytom U. U., J. č. X a otca Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., T. č. XX, na návrh otca o zmenu výchovného prostredia maloletého, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 32P/20/2012-52, zo dňa 24. 04. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého H. Z. vo výške 70,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, súčasne upravil styk uvedený vo výroku rozsudku, ako aj uložil povinnosti matke a otcovi v súvislosti s realizáciou styku. Tiež vo výroku uviedol, že rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/80/2006-39, zo dňa 21. 06. 2006 vo výroku o výchove, styku a rozsudku 31P/247/2010-48, zo dňa 20. 10. 2010 vo výroku o výžive maloletého H. Z.. V odôvodnení prvostupňový súd opierajúc sa o ustanovenie §§ 26, 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. l a § 25 ods. 2 Zákona o rodine uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že maloletý na čas po rozvode v čase, keď navštevoval 5. ročník základnej školy, na základe rodičovskej dohody bol zverený do osobnej starostlivosti matky. V súčasnosti má takmer 17 rokov a svojím konaním, správaním, vyjadrením pred kolíznym opatrovníkom jednoznačne prejavil vôľu zmeniť výchovné prostredie, ktorú vôľu súd posudzoval vzhľadom na § 43 ods. l Zákona o rodine a venoval jej náležitú pozornosť, keď maloletý podľa zhodného vyjadrenia rodičov dokáže prejaviť svoju vôľu bez ovplyvnenia. Maloletý sa od 16. 01. 2012 nepretržite zdržiava v domácnosti otca, ktorý mu zabezpečuje osobnú starostlivosť, a to bez rozhodnutia súdu. V súčasnosti, ako to vyplýva zo záverov z poradensko-psychologického procesu, maloletý má záujem byť častejšie s otcom ako s matkou, s ktorou má toho času narušený vzťah, otec mu dáva väčší pocit sebadôvery, cíti sa ním viac akceptovaný, čo práve vo svojom veku citlivo vníma. Od doby, ako sa maloletý nachádza v domácnosti otca, otec zabezpečuje maloletému riadnu výchovu, maloletý si zlepšil výsledky v škole, nemá neospravedlnené hodiny. Otec má pre maloletého vytvorené vhodné bytové podmienky v jeho domácnosti, ako aj osoby, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, sú pre maloletého známe, má k nim dobrý vzťah. Súd po zohľadnení všetkých týchto skutočností s prihliadnutím na závery poradensko-psychologického procesu, z ktorého vyplýva ako vhodné riešenie zmena výchovného prostredia, návrhu otca vyhovel a zmenil výchovné prostredie maloletého tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach. Vzhľadom na zmenu výchovného prostredia maloletého súd sa zaoberal aj otázkou určenia výživného matke na maloletého, pričom vychádzal z veku, odôvodnených potrieb maloletého, ako aj možností, schopností, majetkových pomerov povinného, t. j. matky. Uviedol, že maloletý je žiakom 2. ročníka strednej školy, je vo veku blízkemu dospelému, je zdravý, má záujmy primerané veku. Matka je riadne zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 552,90 eur, má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedeného súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletého sumou 70 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že zmena výchovného prostredia nastáva právoplatnosťou rozhodnutia, určil súd počiatok vyživovacej povinnosti matky práve počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti rozsudku prvostupňového súdu podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré dôvodila tým, že súhlasí s rozhodnutím súdu o zmene výchovného prostredia maloletého H. Z., ale nesúhlasí s určenou výškou výživného 70 eur mesačne, pretože jej nevyhnutné výdavky na domácnosť sú vyššie ako sú uvedené rozsudku, neboli jej uznané výdavky spojené s preposielaním pošty, s úhradou za komunálny odpad. Matka svoje výdavky dokladovala výpismi z účtu, pričom súhrn týchto výdavkov uviedla v prílohe tohto odvolania. Poukázala na to, že žije bez partnera, z jedného príjmu a otázku bývania musí riešiť podnájmom z dôvodu nemožnosti poskytnutia úveru na vlastný byt, vzhľadom na jej čistý mesačný príjem vo výške 552,90 eur. Po úhrade všetkých nákladov na domácnosť a iných nákladov jej na mesiac ostáva suma vo výške 46,78 eur. Napriek tomu, že nemá súdom určenú výšku výživného na plnoletú dcéru Z. Z., má voči nej vyživovaciu povinnosť, dcéra je študentkou 1. ročníka Univerzity Mateja Bela a od septembra 2012 odchádza študovať do zahraničia, čím sa zvýšia jej výdavky. Poukázala, že navrhovateľ Z. Z. žije v spoločnej domácnosti s manželkou J. S., podieľajú sa na výdavkoch na domácnosť spoločne, tiež navrhovateľ vlastnil v osobnom vlastníctve 3-izbový byt, ktorý predal, aby spolu so svojou manželkou mohli nadobudnúť nehnuteľnosť, pričom hypotekárny úver bol súdom vzatý do úvahy v odôvodnení, nebol nevyhnutnosťou pre zabezpečenie vlastného bývania navrhovateľa a jeho manželky. Namietala, že v rozhodnutí nebolo prihliadané na splátky a výdavky spojené s osobným motorovým vozidlom odporkyne, ktoré jej zakúpili jej rodičia s tým, že im túto kúpu mesačne spláca, pričom automobil je pre ňu nevyhnutým, má zdravotné problémy, tiež vozí dcéru na rôzne vystúpenia aj mimo U. U.. Pracuje ako učiteľka v materskej škole na zmeny a po skončení popoludňajšej zmeny často máva porady, brigády a iné aktivity s rodičmi, preto nie je možné, aby si zabezpečila iný príjem. Navrhla, aby súd vydal nasledovný rozsudok: „Súd maloletého Jakuba Ivaniča zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého H. Z. výživným vo výške 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd upravuje styk matky s maloletý m H. Z. na každý párny týždeň v roku od soboty 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Matka je oprávnená v stanovené dni a hodiny dieťa pred vchodom do domácnosti otca prevziať a povinná v stanovené dni a hodiny dieťa otcovi pred vchodom do jeho domácnosti odovzdať. Otec je povinný dieťa na styk s matkou pripraviť a styk matke s dieťaťom umožniť. Tým zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8C/80/2006-39, zo dňa 21. 06. 2006 vo výroku o výchove, styku a rozsudku 31P/247/2010-48, zo dňa 20. 10. 2010 vo výroku o výžive maloletého H. Z.“. V prílohe odvolania predložila vyčíslenie mesačných nákladov v celkovej sume 506,12 eur, ktoré boli špecifikované jednotlivo, tiež čestné prehlásenie rodičov odporkyne Z.. D. F. a D. F., že v marci 2011 kúpili dcére osobný automobil značky Peugeot 206, rok výroby 2011 a dcéra sa zaviazala mesačne im splácať sumu 33,19 eur. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj O.s.p.) prejednal odvolanie matky v rozsahu danom § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/20/2012 a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh otca o zmenu výchovného prostredia vo veci starostlivosti o maloletého H. Z., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky na základe rodičovskej dohody v zmysle rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8C/80/2006-39, zo dňa 21. 06. 2006 a podľa rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/247/2010-48, zo dňa 20. 10. 2010 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur. Maloletý H. navštevuje 2. ročník strednej školy, otec žiadal výživné vo výške 100 eur. Obidvaja rodičia pracujú, matka aj otec majú po jednej vyživovacej povinnosti k svojím ďalším deťom. Okresný súd zisťoval zárobkové pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že matkou napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, pretože na zmenu výchovného prostredia a s tým súvisiace určenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení § 26 vo väzbe na § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 78 ods. l Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“), to znamená, že otec ako navrhovateľ v konaní preukázal, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia vo výroku o výchove a styku a vyživovacej povinnosti voči maloletému H. (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8C/80/2006-39, zo dňa 21. 06. 2006 vo výroku o výchove a styku a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/247/2010-48, zo dňa 20. 10. 2010 vo výroku o výžive maloletého H. Z.). V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy došlo k takej zmene pomerov, najmä na strane oprávnenej osoby - maloletého H., ktorý od 16. 01. 2012 žije fakticky v domácnosti otca, jeho oprávnených potrieb, najmä v súvislosti s jeho fyzickým vekom (viď aj záverečná správa z poradensko - psychologického procesu z č.l. 34) a vývojom životných nákladov, ktoré skutočnosti sami o sebe odôvodňujú zmenu výchovného prostredia, styku, ako aj výšky výživného v zmysle citovaného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v rozsahu výroku o výchove, styku a vyživovacej povinnosti. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výchove, styku a výživnom, vrátane skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. a postupoval zákonne a správne, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku. Uvedené výroky prvostupňový súd aj adekvátne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. V odvolaní matky proti rozsudku prvostupňového súdu nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal. Prvostupňový súd pri určovaní výživného vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletého H. Z., najmä vzhľadom na jeho vek a tomu zodpovedajúcu potrebu v súvislosti s uspokojovaním ako základných, tak aj ostatných životných potrieb nevyhnutných pre jeho celkový úspešný vývin v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby (matky). Z obsahu spisu a rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd mal zistené majetkové a zárobkové pomery ako matky maloletého, tak aj jeho otca. Pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu, keď zveril maloletého H. Z. do osobnej starostlivosti otca, voči čomu matka nenamietala dospel k záveru, že primerané výživné pre maloletého H. je 70,- € mesačne, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu vo veci a zákonnej úprave (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. l Zákona o rodine, ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu ohľadom výšky výživného, ktorú skutočnosť namietala matka, ako to určil a odôvodnil prvostupňový súd zodpovedá ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. l OSP) zákonnej úprave ako ohľadom posúdenia reálnych preukázaných oprávnených potrieb maloletého, tak aj schopnosti, možnosti a majetkových pomerov matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd rešpektujúc zákonné kritérium schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 zákona o rodine). Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorý však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.) ovplyvňované aj objektívnymi okolnosťami (dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. Odvolací súd poukazuje, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je okrem zistenia príjmu rodiča dôležité zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne limitovanej okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb, pretože platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2, druhá veta zákona o rodine). Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Aj keď zákon neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa, miera životnej úrovne rodičov je objektívne zistiteľná, napr. aj výškou mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj cez jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (napr. účty za mobilný telefón, účty za internet, pohonné hmoty do auta, poistky a pod.). V danom prípade majetkové pomery matky vrátane jej zárobkových príjmov a výdavkov (najmä nájom bytu 300,- eur, telekomunikačné poplatky 77,68 eur, splátka auta 33,19 eur, poistka auta 21,23 eur, životné poistenie matky 9,96 eur a maloletého syna 6,07 eur) avízujú nie celkom nízku životnú úroveň matky, pričom odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje zákonné ustanovenie § 62 ods. 5, prvá veta, zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré zákonné ustanovenie sleduje plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má nezastupiteľnú povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Odvolací súd tiež podotýka, že vzhľadom na vek maloletého H. možno ešte predpokladať v jeho prípade ďalší nárast potrieb v súvislosti s prípravou na budúce povolenie, prípadným ďalším štúdiom, kedy zrejme budú musieť byť opätovne konfrontované odôvodnené potreby maloletého a možnosti a schopnosti povinného rodiča. Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac dôvody odvolania, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia v napadnutej časti podľa návrhu matky, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.